Mjanmarsko: Krajina mnohých tvárí II – Inwa z konského povozu

Nenáročný jednodňový výlet z rozpálenej Mandalaye sa dá podniknúť napríklad do do Inwy. Môžete si prenajať taxík na celý deň, alebo len do mesta. Cestou sa priam ponúka zastaviť v niektorej z mandalayských manufaktúr a sledovať ručnú výrobu kobercov a dreveného nábytku, rozklepávanie zlatých plieškov alebo získavanie mokrej nite z lotosovej stonky.

Bývalé kráľovské mesto Inwa leží 22 km od Mandalaye. Nedá sa tam ale dostať po súši. Posledné metre k mestu zaplnil vodný kanál, ktorý sa ale dá prekonať suchou nohou – vodným prievozom. Kupujeme si lístok na bambusový vor a prevážame sa úzkym kanálom, vďaka ktorému sa Inwa stala umelo vytvoreným ostrovom. Miestni obyvatelia sa môžu do Mandalaye dostať len vďaka prievozu. Naloďuje sa aj barmský motorkár, ktorý sa opiera o svoj milovaný stroj a zdraví nás: „Mingulába“ (Ahoj).

Asi za desať minút sme na druhom brehu, kde už čaká snáď 50 konských povozov. Z voru vystupujeme iba my a miestni s deťmi, ktorí sa vydávajú prašnou cestou vo svojich farebných žabkách do blízkych domovov. Stávame sa jediným potenciálnym príjmom. Asi preto sa k nám zbiehajú pohoniči konských rikší a každý z nich sa nás snaží posadiť do toho svojho povozu. Po dlhom zjednávaní sa nám podarí zohnať konskú rikšu iba na hodinu (za 2 000 kyatov pre 2 osoby). Bezpodmienečne výhodnú cenu sme získali vďaka tomu, že sme prešli ďalej od brehu a dali prednosť Umanovi, ktorý žije na Inwe a pracuje ako poľnohospodár. Najskôr nás všetci presviedčali, že 1 hodina je príliš málo, ale viac času nemáme a bohate to stačí na predstavu o bohužiaľ príliš turistickej Inwe.

Sadáme do farebného povozu, ktorý sa pomaly rozbieha. Kone majú za zadkami vak na biologický odpad, takže netreba upratovať cesty. No vlastne cesty... Inwu sme prešli krížom krážom a za celý čas sme nenarazili ani na centimeter asfaltu. Konský kočiar sa s nami kolísal po prašnej cestičke z diery do diery, ktoré sa kvôli povozom neustále prehlbujú.

Niekoľkokrát sme zastavili pri pamiatkach, ktoré obopínajú zvyšky starobylých mestských hradieb. Neuveriteľné, aký veľký bol tento palácový komplex. Inwa (zvaná tiež Ava) bola od 14. do 18. storočia kultúrnym a politickým centrom barmskej ríše. Bohužiaľ sa však z tejto doby takmer nič nedochovalo, preto sa dejiny datujú až od dynastie Konbaung z 18. storočia. Z kláštora s neobvyklými drevenými kolmi dýcha kráľovská atmosféra. O kus ďalej sa týči 27 m vysoká veža Nanmyin. Ďalej je možné zájsť ku kamennému kláštoru Maha Aung Mye Bonzan, drevenému kláštoru Bagaya a k bráne Gaung Say Daga, kde sa v apríli konajú rituály umývania hláv.

Naše koníky už klusajú k prievozu. Hladíme ich po huňatých a pestovaných hrivách, lúčime sa s pohoničom a nastupujeme na robustný vor. Perfektne prežitý deň sa s nami lúči za romantického západu slnka, ktorého posledné lúče osvetľujú vodný prievoz s bambusovým pozadím.

GPS: 21°51'23.3"N 95°58'50.7"E

Text a foto: Šárka Vacková

Preklad: O. Maňáková