Maskarény, Rodriguez: divoká krása Indického oceánu
Reč je o ostrove Rodriguez. Na mape sveta hľadajte zanedbateľnú bodku uprostred podmanivej modrej teplého Indického oceánu, najmenší ostrov pôvabných Maskarén. Priemerne zdatný bežec ho celý obehne asi do troch hodín. Tá bodka má v skutočnosti 18 km na dĺžku, 8 km na šírku a je domovom 40 000 ľudí. Oficiálne spadá pod oveľa známejší 600 kilometrov vzdialený Maurícius, s ktorým dohromady tvorí Maurícijskú republiku. Miestni obyvatelia (kreoli afrického alebo indického pôvodu a rímskokatolíckeho vyznania) sú nesmierne hrdí na správnu autonómiu svojho domova.
Avšak pokiaľ by ste od cesty na Rodriguez očakávali wow efekt Maurícia, ovplyvňovaného západným komfortom luxusných rezortov, radšej sem nechoďte, boli by ste zbytočne sklamaní. Rodriguez má s Mauríciom totiž spoločného len málo. Áno, nájdete tu nádherné pláže, ale cesta k nim je rovnako zložitá ako história ostrova.
Ten v roku 1528 objavil portugalský moreplavec Diego Rodriguez, aby ho v 18. storočí kolonizovali Francúzi a po nich na počiatku 19. storočia Angličania (práve vďaka tomu sa tu bez problémov dohovoríte francúzsky a anglicky takmer s každým z domácich). Keď sa chcete dostať k tým najkrajším tyrkysovým zátokám lemovaných cukrovým pieskom, ako je napríklad Ustricová zátoka, musíte najskôr prekonať ostré vyprahnuté tufové skaly bičované vetrom. Celý ostrov je veľmi suchý a pokusy o rozvoj poľnohospodárstva tu neľútostne pochováva pôdna erózia.
Pokiaľ sa rozhodnete prísť na Rodriguez, budete jedným z iba 55 000 turistov, ktorí sem ročne zavítajú. Väčšina turistov sem jazdí za vetrom. Vďaka tristo veterným dňom v roku je totiž Rodriguez bezkonkurenčne najlepším miestom pre kitesurfing na svete a v júni sa tu dokonca koná festival venovaný tomuto stále vyhľadávanejšiemu športu.
Rodriguez toho však môže ponúknuť oveľa viac. Keď tu budete, rozhodne nesmiete vynechať návštevu prírodnej rezervácie Francoise Leguata s gigantickými korytnačkami, ktoré ešte relatívne nedávno obývali celý ostrov. Dostanete sa tu k týmto ušľachtilým starým velikánom na blízkosť dotyku. Dozviete sa napríklad aj to, ako jednoducho na prvý pohľad rozpoznať samca od samice a vďaka prísne udržiavanej divokej vegetácii budete mať možnosť nahliadnuť do podoby ostrova, aký bol pred tristo rokmi.
Typickým obrazom ostrova sú nízke dedinské domčeky z vonku natiahnutými šnúrami ovešanými sušiacimi sa chobotnicami s chápadlami vlajúcimi vo vetre. Tie sú tu totiž veľmi populárnou pochúťkou a tvoria základnú zložku jedálnička ostrovanov. Miestne vody sú na chobotnice nezvyčajne bohaté a možno vás trochu prekvapí, že ich výlov v zátokách najčastejšie obstarávajú ženy. Z čerstvých chobotníc si tu najčastejšie dáte karí a zapijete ho kyslým hnedým tamarindovým džúsom, avšak žiadny veľký gurmánsky zážitok nečakajte. Ale späť k tomu typickému obrázku.
Po pár hodinách na ostrove prestanete počítať kozy, sú tu totiž jednoducho všade. Rodriguez funguje ako taká malá zásobovacia chovná stanica Maurícia. Hlavnou obživou miestnych je práve chov oviec a ďalších domácich zvierat na predaj pre bohatý a turistami milovaný Maurícius, kde sa tučné zvieratá kvôli zachovaniu zeleného prostredia a príťažlivosti krajiny takmer nechovajú. Len pre predstavu o miestnom životnom štandarde - vychovať jednu kozu do predajného stavu trvá zhruba osem mesiacov a výkupná cena sa pohybuje okolo päťdesiat eur.
Pokiaľ ide o ubytovanie, na ostrove nájdete celkom slušné hotely za prijateľnú cenu. Postupne sa sem už vkráda aj luxus, avšak obyčajne spravovaný európskymi prisťahovalcami. Možno je to dané maličkou rozlohou ostrova, vďaka ktorej sa tu nič neutají, možno nezvyčajne priateľskou a otvorenou povahou miestnych, každopádne je tu nulová kriminalita, takže sa nemusíte ničoho báť.
Izolácia spôsobila aj to, že je Rodriguez v podstate žijúcim múzeom fascinujúcej kreolskej kultúry, ktorá tu nie je umelo udržiavaná pre davy turistov, ale skutočne živá. Jej najtypickejším prejavom je temperamentný tanec Sega, s ktorým sa stretnete, aj keby ste nechceli – je to jednoducho miestne kultúrne bohatstvo a Rodriguezania vás ho radi naučia.
Hlavným mestom ostrova je Port Mathurin, prístav ktorý je v podstate rušnou dedinou. Úzke uličky sú tu lemované malými krčmičkami, kde si môžete dať tanier karí s výhľadom na more alebo si vypočuť rozprávanie starých rybárov. Vlny okolo ostrova však okrem rybárskych extra kúskov ukrývajú aj napríklad romantické vraky lodí. Tým najslávnejším je britská loď Trio, ktorá tu stroskotala v roku 1846 pri svojej plavbe z Kalkaty. Sen každého potápača.
Pod hladinou čakajú na objavenie dychtivými dobrodruhmi aj prírodné zázraky podmorského života, na ktoré tu narazíte už v hĺbke od pätnástich metrov. Medzi hlavné lákadla patria morské korytnačky carangues, pestrofarebné tropické rybky a korálové záhrady. A pokiaľ je pre vás potápanie málo adrenalínové, zamierte na sever ostrova do Montagne Malgache, kde vás čaká takmer pol kilometrová jazda na zipline (oceľové lano) medzi dvoma okrajmi priepasti hlbokej viac než 100 metrov. Trochu iná dimenzia tropického vzrušenia s výhľadom na oceán.
GPS: 19°40'42.0"S 63°25'40.2"E
Text a foto: Jitka Volnerová
Preklad: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |