Maďarsko: Putovanie V. - hor sa k Balatonu

Balatonu sa kedysi hovorilo „magyar tender“, teda maďarské more. S ohľadom na jeho rozlohu je to výstižné zveličenie, hoci pochopiteľne ide o sladkovodné jazero, ktoré nemá s morom nič spoločné. Zrejme budeme mať so sebou aspoň malú mapku okolia a prakticky kdekoľvek zastavíme, vždy sa dostaneme jednak k vode a súčasne do vplyvu obchodného turizmu, dnes ovládajúceho Balaton. Ubytovanie nájdeme všade, no s výraznejšími cenovými rozdielmi medzi hotelom, malým penziónom či dokonca v súkromí (to je najlacnejšie, ale tam nerátajme s raňajkami).

Diaľnica od Budapešti nás privedie do Siófoku, čiže na južní breh jazera. Ten je menej zaujímavý a akýsi „ľudovejší“, preto je lepšie hneď na začiatku zamieriť na severný breh, ku ktorému sa nedostaneme priamo, ak necestujeme z hlavného mesta, ale cez Veszprém. Na severnom brehu by nás mali upútať tri hlavné strediska: Balatonalmádi, Balatonfüred a Badacsony. Prostredné z nich je najstaršie, najpreslávenejšie a tiež najhonosnejšie. Sem jazdili bohatší Budapešťania už v časoch, kedy ešte nik nepoužíval slovo rekreácia (mestu sa hovorilo „Balatonská riviéra“) a na Fürede je to aj vidieť. Okrem kúpania sa, prístavu, jachtklubu a iných zaujímavostí je tu najviac reštaurácií rôznej cenovej skupiny aj stánkov s občerstvením, proste v sezóne to tu kypí dovolenkovým ruchom. Navyše tu nájdete termálne kúpele pre kardiakov, príjemné aj pre toho, kto problémy so srdcom nemá. Ak chceme pokojnejšie miesto, pokračujeme do Badacsony alebo až do Szigligetu, pôsobiaceho veľmi domácky, navyše s nádherným hradom na vrcholku a so skutočnou vinárskou pivnicou. Tých je však okolo vinárskeho strediska Badacsony (presláveného tunajším tramínom a rizlingom) nespočetne. Ak kopírujeme po ceste breh jazera, nech ideme z hociktorej strany, nemali by sme vynechať mestečko Tihany, ležiace na polostrove a z oboch strán diaľky viditeľné vďaka dvom kostolným vežiam.

Tihany bola kedysi starobylá rybárska dedina a zároveň sídlo benediktínskeho opátstva, založeného v r. 1055. Dnes nás zaujme barokovým kostolom, niekoľkými zachovalými rybárskymi domčekmi a hlavne tým, že je odtiaľ nádherný výhľad na celý Balaton. Tihany je akési kultové miesto – a kto tu nebol, nebol pri Balatone. To perfektne vedia aj predavači suvenírov, papričiek a badacsonyského vína, no napodiv, ceny ich „produktov“ tu sú zhruba rovnaké ako kdekoľvek inde. Máme však veľký výber a ak si skutočne chcete priviesť od Balatonu nejaký suvenír, vyhľadajte si na Tihany niektorého z predajcov miestnej keramiky. Nie je predražená a tanier, krčah alebo tzv. kulač spravidla vychádza zo starých ľudových predlôh, pričom ide o predmety veľmi trvanlivé.

Od Balatonu by sme si mali aspoň na pol dňa výjsť do dvoch nepríliš vzdialených miest. Je to Keszthely a hlavne Héviz. Kesthely bolo kedysi príjemné, pokojné mestečko s niekoľkými kaviarničkami. Dnes je tu kaviarní, reštaurácií a iných lákadiel na turistov nespočetne, no miest na parkovanie málo. Veľmi krásny zámok, starostlivo zreštaurovaný, priláka tých, kto rád navštevuje takéto objekty. Prídete si v ňom a v jeho nádhernom parku na svoje.

Do Hévizu si nesmieme zabudnúť zobrať plavky. Je tu nádherné, rozsiahle kúpalisko s termálnou vodou (ktorá nás vďaka svojmu zloženiu nadnáša tak, že plávať v nej sa dá s istou námahou, no to je len malá daň za celkové uspokojenie), presnejšie vzájomne prepojený komplex kúpalísk pod strechou aj s nebom nad hlavou. Hévizske kúpele pred niekoľkými rokmi vyhoreli, dnešná stavba tamojších pavilónov je štýlová rekonštrukcia čo najviac pripomínajúca niekdajšie drevené budovy. Z maďarských termálnych kúpalísk patria nielen k najväčším, ale aj najznámejším. Vykúpať sa tu je nutná súčasť balatonského folklóru, asi ako návšteva Tihany.

Héviz nám ostatne pripomína, čo sme povedali na začiatku tohto seriálu. Totiž, že Maďarsko je raj milovníkov vody v hociktoré ročné obdobie. Zatiaľ sme sa zmienili o Margit-szigetu v Budapešti, v tretej časti o Miskolctapolc a tiež o Egeri, vo štvrtej o Debrecene.

Zabudnúť však nemôžeme na asi najznámejšie maďarské kúpele Bükfürdö, ležiace neďaleko Szombathely smerom ako keby k rakúskym hraniciam, ktoré predstavujú veľkolepé stredisko na uplatnenie plaviek, a ďalej na komplex kúpalísk pri meste Sárvár. Južne od Balatonu si môžeme zájsť necelých 40 km do mesta Zalaegerszeg, kde nájdeme poblíž Zalakaros a vynikajúci aquapark s termálnou vodou, pričom sám Zalaegerszeg (nazývaný skrátene Zala) stojí za dlhšiu návštevu. Trocha stranou až pri chorvátskych hraniciach, leží kúpeľné miesto Harkány, jeho termálne kúpalisko je nádherné. Návštevu môžeme spojiť s mestom Pécs, o ktorom sa pre jeho trochu odľahlosť podrobnejšie nezmieňujeme, hoci aj to má v sebe veľa historického čara. „Mekka reumatikov“ – tak nazývajú kúpele v Hajdúszobosló západne od Debrecenu. Teplé pramene tam objavili až v r. 1925 pri geologických vrtoch a z nevýznamného sídla hajdukov sa rázom stal pojem. Ak pri putovaní okolo Debrecenu dostaneme chuť, je to presne miesto, ktoré by sme nemali vynechať.

Predchádzajúci odsek je však len stručný prehľad tých najzaujímavejších termálnych prameňov, vedľa Hévizu to bude aj Bük a predovšetkým z pocitového hľadiska najkúzelnejší Miskolctapolca. Typických modrých značiek s bielymi vlnkami, upozorňujúcich na „fürdö“, teda kúpele, však nájdete po Maďarsku plno – prvú hneď krátko za slovenskými hranicami v malom meste Mosonmagyarovár, a potom ich už môžete sledovať po celej krajine. Pre návštevníka, ktorý sa neponáhľa, pretože ho neobmedzuje autobus cestovnej kancelárie, bude každá takáto tabuľka znamenať príležitosť na slobodné rozhodnutie o hodinovej prestávke.

To je (aspoň si myslíme) tiež jeden z dôvodov, prečo by sme ani dnes, v čase exotických dovoleniek v najrôznejších vzdialených destináciách po celom svete, nemali na Maďarsko zabúdať. 

Verím, že tento stručný, hoci päťdielny, sprievodca vás inšpiroval hoci len na krátku návštevu tejto nesporne zaujímavej krajiny, ktorá naďalej patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo stredná Európa ponúka.

Text: J. Chaloupka

Foto: Wikimedia Commons, Susulyka, Wolfgang glock, Thomas Jűngling, uzo 19, Tomas Orth, Nobli, Rovibroni, Mileaway, Alensha