Lužické hora - tip na výlet

Keď sa podarí zima, potom sú tu terény na bežky ako stvorené, aj keď sa aj tu nájdu

ostré stúpania a strmé zjazdy. Východiskovým miestom môže byť Nový Bor, kam sa dostaneme aj vlakom, Jablonné v Podještědí, kam je to kúsok aj z Liberca, a zo severnej strany potom Varnsdorf, alebo Zittau. Výška hôr sa pohybuje medzi 500 a 800 metrami nad morom,                                                                                   

ale bohužiaľ nie vždy je tu snehu dostatok. Kopce stredohoria občas pripomínajúce kužele, sú členité, časté skalné útvary pridávajú horám na výnimočnosti a nájdete tu ľadovú jaskyňu, či horskú priehradu.

Už nad Novým Borom, mestom sklárskej tradície, kde dnes je sklárskych závodov menej, resp. sú menšie a súkromné, zato je možné sledovať na prípadnej exkurzii vrchol Kľúč (759 m n.m.). Na výrazný kužeľ nad mestom usporadúvajú miestni turisti každoročne  novoročný výstup. Odtiaľ  sa môžeme túlať cez Kytlicu smerom ku Chřibské, kde hory prechádzajú k CHKO Labským pieskovcom. Tunajšími údoliami vedie aj romantická železnica medzi Novým Borem a Chřibskou. Zo zastávky vlaku Jedlová, môžeme vyraziť tak na druhý najvyšší

vrchol, vlastnú Jedlovou (774 m n.m.), potom o niečo východnejšie na najvyššiu horu Lužice, s nadmorskou výškou 793 m. Na svahoch Jedlové aj Lužice (tiež Luž), nájdeme v zime aj zjazdové trate s vlekmi a ak je dostatok snehu, nepatrí práve k ľahkým lúkam. Z Jedlové máme na sever ako na dlani mesto Varnsdorf a ešte viac na západ Krásnu Lípu. Medzi týmito mestami pramení riečka Křinice,

ktorá odteká do Labských pieskovcov. Naopak z Luže, ktorý vlastne leží na hranici, je výhľad na Žitavský výbežok. Medzi jednotlivými vrchmi nájdeme niekoľko zrúcanín, ako je Milštejn, Rousínovský hrádok, Tolštejn, ale aj skalné útvary, ako je Pětikostelní kameň,

Vrabčí skala, alebo Trojúholník. Ku každému miestu sa viaže nejaká povesť. Z Pětikostelního kameňa je údajne vidieť päť veží kostolov v okolí, v skutočnosti sú vidieť len štyri, a to v Jiřetíně pod Jedlovou, Dolním Podluží, Studničce a na Křížovém kopci. Z Luže je možno pokračovať južnejšie českou krajinou cez Krompach, ďalšiu výraznú dominantu horu Hvozd s rozhľadňou, ktorá je tiež hraničná, a zísť do Petrovic alebo pokračovať smerom až na Hrádek nad Nisou. Severné cesty vedú Nemeckom v okolí Žitava. Pri dostatku snehu tu bývajú lepšie stopy.

V okolí kúpeľov Jonsdorf je skalnaté územie, ktorému dominuje hora Oybin s rozsiahlym hradom, kedysi pánov z Lipé. Dnes sa tento impozantný skalný  hrad  opravuje, platí  sa  tu

vstupné, ale zato vám tu ponúknu miestnu špecialitu, Oybínskou hořkou. Miesto je krásne

v každom ročnom období, predsa len je to jednoduchšie na jar, alebo v lete. I na českej strane nájdeme zvyšky hradov a hrádky, ako je na lúpežnickom vrchu, alebo Starý Falkenburk na Sokole. A samozrejme aj veľmi zachovalý hrad Lemberk, medzi Jablonným v Podještědí a Rynoltice. Pod hradom leží Zdislavina studnička, kam si dodnes jazdia ľudia pre vodu, ktorá má údajne liečivé účinky. Ale to sa už pomaly dostávame k Ještědskému hrebeňu, ktorý od Lužických hôr oddeľuje rieka Nisa, tiež Lužická, pretože celý kraj súčasne s veľkou časťou dnešného Saska býval slovanskou dŕžavou – Srbská Lužice, kde žil dnes už málo početný národ Lužických Srbov.

Text/Foto: Vojta Jančar

Preklad: Stanislava Waniová