Francúzsko: Korzika - výlet do Stredomoria II.

Jesenné čítanie vám prináša:

Aléria

Je dvojtisícové mesto ležiace na východe ostrova. Ľudia sa tu usídlili už pred ôsmymi tisíckami rokov. Dnes to sú predovšetkým rímske zrúcaniny a pozostatky raného gréckeho osídlenia, ktoré sem vábia turistov. Na konci 15. storočia tu pribudla pevnosť postavená Janovčanmi, aby chránila prístav.

Bastia

Takmer štyridsaťtisícová Bastia sa rozlieha na severovýchode Korziky, kde bola roku 1372 založená Janovčanmi, a dnes je najvýznamnejším obchodným prístavom ostrova. Pre Staré Mesto sú typické vysoké rozpadávajúce sa budovy z konca 18. storočia a obzvlášť pri prístave sú v príkrom kontraste s novými modernými jachtami. Okolo mestskej pevnosti sa rozkladá modernejšia časť mesta Terra Nova. V tejto oblasti za návštevu stohí Guvernérov palác či katedrála Sainte-Marie de l’Assomption (17. storočie), kostol Oratorie-Sainte-Croix, alebo najväčší kostol na ostrove neoklasicistický Eglise Saint Jean-Baptiste (17. storočie), ktorého klenbové maľby boli vytvorené florentskými maliarmi Olimpiom Bandinellim a Orestom Malfantim. Na námestí Placa Saint Nicolas si môžu turisti na miestnom trhu kúpiť nejakú typickú miestnu delikatesu. Návštevníci môžu ešte zájsť do Múzea etnografie, nachádzajúceho sa v paláci guvernéra, mapujúce históriu mesta od jeho predrímskych začiatkov po druhú svetovú vojnu.

Bonifacio

Najstaršie korzické mesto leží na južnom cípe ostrova, obýva ho okolo tritisíc obyvateľov a rozlieha sa na ploche veľkej 138 km2. Z korzických miest leží najbližšie Sardínii, od ktorej ho oddeľuje 12 kilometrov Bonifáckej úžiny. Najstaršia zmienka o ňom je z obdobia rímskej ríše od zemepisca Ptolemaia. Úžinou tu prebiehala významná časť lodnej dopravy, čo Rimania využili vo svoj prospech. V 5. storočí nášho letopočtu sa mesto dostalo z rímskych rúk do rúk Vandalov. V dnešnej podobe bolo mesto založené v 9. storočí ako pevnosť pomenovaná po Bonifácovi II. Toskánskom, ktorý viedol námorné výpravy proti Saracénom a po návrate vybudoval nedobytnú pevnosť, ktorá mala chrániť toskánske dŕžavy.

Mesto je hlavným centrom pre odpočinkové aktivity ako potápanie a jachting, pre ktoré je Bonifacio obzvlášť vhodné, pretože patrí medzi najveternejšie miesta vo Francúzsku, takže obzvlášť v lete sa tu rozvíja čulý turistický ruch.

Calvi

Prístavné mesto leží v severozápadnej časti Korziky a pýši sa tradičnou korzickou kultúrou, pričom sa mu darí byť aj moderným rekreačným centrom, ktorého atmosféru podtrhuje impozantná pevnosť, hory a ihličnatý les. Úzky pruh calvijské pláže s bielym pieskom a plytčinami, tiahnucimi sa po celej dĺžke úžiny, je obľúbeným miestom odpočinku nie len pre turistov, ale tiež pre miestnych. Hlavnou historickou atrakciou mesta je pevnosť stojaca vysoko nad mestom, ktorej vznik sa datuje do 13. storočia, kedy pomáhala brániť mesto proti útokom zvonka. Dnes tu opäť sídli vojenská posádka, takže pevnosť je verejnosti neprístupná. Jej súčasťou je palác a pozostatky domu, o ktorých sa traduje, že sú rodiskom Krištofa Kolumba. Pôvodná budova bola totiž roku 1794 vojakmi admirála Nelsona zničená. Vo vnútri pevnosti narazíte aj na Múzeum korzickej etnografie, ktoré vystavuje mnoho predmetov spojených s kultúrou ostrova, a tiež katedrálu St-Jean-Baptiste (13. storočie), ktorá bola postavená, aby ochraňovala zázračný kríž nazývaný Christ des Miracles.

Cargese

Jeho názov znamená „grécka dedina,“ a viaže sa k roku 1676, kedy sa tu usadila skupinka niekoľkých stoviek Grékov, ktorí utekali pred osmanskou inváziou. Mesto, ležiace 27 kilometrov severne od Ajaccia a majúce niečo cez tisíc obyvateľov, dnes tvoria biele domy, ktoré stoja pri skalnatom výbežku s výhľadom na zátoku a jeho zvláštnosťou sú dva kostoly stojace oproti sebe, jeden katolícky Nanebovzatia, druhý gréckej cirkvi pomenovaný po svätom Spyridonovi. Rovnako ako iné korzické prístavné mestá aj Cargese má niekoľko pekných pláží, pričom za jednu z najlepších je považovaná Plage de Pero ležiaca severne od mesta.

GPS: 42°34'00.5"N 8°45'27.3"E (Calvi)

Text: Maxim Kucer

Foto: Pixabay.com, Pierre Bona, Jean-Paul GRANDMONT

Preklad: O. Kubáčková (Maňáková)