Kolumbia: Salento - medzi horami

Vyrážame z Bogoty a naším cieľom je Salento. Za jeden deň sa tam stopom však nedostaneme, a tak dnes naša cesta končí v malom meste Cajamarca. Príjemné a pokojné mestečko zovreté horami a s pekným kostolom na námestí. A žiadny turista. Len pár „skejťákov“. Také klasické malomesto v Kolumbii.

Salento je naproti tomu plné turistov. Ako zahraničných, tak Kolumbijčanov, a to hlavne cez víkend. Preto je možno lepšie navštíviť ho cez týždeň. Aj tak je tu turistov veľa. Mesto je plné hotelov, reštaurácií a barov. Bolo založené v roku 1842 a leží vo výške 1895 m n. m. Hlavné námestie Plaza Bolívar s kostolom Nuestra Señora del Carmen je príjemným miestom na posedenie. Večer sa tu dokonca premieta film pod šírym nebom.

Hlavným miestom pre nákup suvenírov je ulica Calle Real, kde vidíme ručne vyrábané šperky, náramky, tkaniny, ozdoby z bambusu a iné remeselné výrobky. Na konci ulice prichádzam ku krížovej ceste, schodisku so 238 schodmi vedúcimi k vyhliadke Cerro Mirador Salento. Odtiaľto je nádherný výhľad na krajinu El Valle del Cocora. Vďaka úrodnej pôde v údolí El Valle del Cocora sa tu darí kávovníku a tiež tu rastie národný strom Kolumbie - Palma de Cera, „palma vosková“ (Ceroxylon quindiuense, voskoň). Táto palma dosahuje výšku v priemere 40 metrov, ale môže dorásť až do výšky 60 metrov a rastie iba v nadmorských výškach od 1 800 do 3 100 m. Palma je navyše životne dôležitá pre papagája žltouchého, ktorý hniezdi v jej dutinách a živí sa palmovými plodmi.

Prechádzku po údolí Valle de Cocora máme v pláne spojiť s návštevou rezervácie kolibríkov - Reserva Natural Acaime. Ráno preto vstávame skoro a už pred pol ôsmou čakáme na hlavnom námestí džíp. Majú to tu vcelku dobre zorganizované. Zaplatíme za cestu džípom, počkáme, kým sa naplní a vyrážame. Džíp nás vyhodí na parkovisku a odtiaľ sa vydávame peši. Je tu naozaj krásna príroda. Cesta je značená, ale pokiaľ ste si neistí, je dobre mať v mobile mapu s GPS. Cesta vedie chvíľu aj pozdĺž rieky Quindío a musí sa občas prekračovať po drevených mostíkoch, čo je vcelku zábava. Reserva Natural Acaime je vzdialená asi 5,5 km a platí sa tu vstupné. Kolibríky naozaj uvidíte, sú tu totiž pre ne zvláštne pitky s nektárom, a tak sem lietajú napiť sa. Pravdepodobne sú už zvyknuté na ľudí, preto si ich môžete aj vyfotografovať. Je síce pekné vidieť kolibríka zblízka, aj tak sme z toho boli trochu sklamaní, že to je ako všetko? Náladu nám ale spravil nosáľ červený, ktorý sa na nás prišiel pozrieť a žobrať niečo na jedenie. Okrem kolibríkov tu môžete vidieť aj mnoho iných vtákov, len treba ísť lesom potichu a rozhliadať sa po stromoch.

Cestou späť sa vydávame cez kopec La Montaña a El Sodo, odkiaľ je krásny výhľad na okolité hory. Celý okruh meria asi 12 km a prevýšenie je do 600 metrov, takže sa nejedná o žiadnu náročnú turistiku. Keď dôjdeme naspäť k parkovisku, nechce sa nám čakať na džíp. Zrazu vidíme ako si postarší pár skladá veci do auta, spýtame sa, či nejdú cez Salento. Idú a sami nám ponúknu, že nás odvezú. A tak sa dozvedáme, že palmy sú tu chránene a je zakázané ich rúbať, pretože rastú veľmi pomaly a sú prakticky nenahraditeľné. Ich vek môže byť až 200 rokov.

Viac než rezervácia kolibríkov nás nadchla okolitá krajina. Tie hory a palmy, keď to človek vidí, vôbec mu to nejde dohromady. Ale ono to tak jednoducho je! A túto kombináciu môžeme vidieť len tu, v údolí Valle del Cocora v Kolumbii.

GPS: 4°38'15.3"N 75°29'21.1"W

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: Oľga Maňáková