Kolumbia: starobylá Santa Marta
Jarné čítanie vám prináša:
Santa Marta leží na pobreží Karibského mora, na brehu rovnomenného zálivu Santa Marta a tiež na úpätí pohoria Sierra Nevada, ktorého vrcholy je možné za jasného dňa vidieť z pláže. Mesto bolo založené v roku 1525 a je jedným z najstarších miest v Kolumbii. Má len pol milióna obyvateľov, preto je omnoho pokojnejšie než Cartagena.
Navyše mnoho turistov cez Santa Martu len prejde a mieri ďalej – do mesta Taganga alebo Parque Nacional Natural Tayrona. Tunajší mestský prístav má byť údajne najkrajší v Kolumbii. More je tu prirodzene hlboké a nachádzajú sa tu doky pre dlhé lode – ako nákladné, tak aj výletné.
Santa Martu je tiež miestom posledného odpočinku Simona Bolívara a nachádza sa tu jeho múzeum. Bolívar sa snažil spojiť Latinskú Ameriku do jednej krajiny a na pár rokov spojil Kolumbiu, Venezuelu, Ekvádor a Panamu v jeden celok. A tak je v každom meste po ňom pomenované niektoré námestie (často to hlavné), ulica a nejaký ten pomník s jeho sochou. Aj tu je samozrejme jeho socha, a to na námestí Parque Simon Bolívar.
Ďalším pekným námestím je Parque de los Novios, ktoré bolo postavené na počiatku 20. storočia a vyznačuje sa sochou generála Francisca de Paula Santandera a bustou bývalého prezidenta Manuela Murilla Tora. Výstavba najstaršieho bieleho kostola s názvom Catedral de Santa Marta (Basílica Menor) bola dokončená až počas vojny o nezávislosť a nachádzajú sa v nej ostatky zakladateľa mesta Rodriga de Bastidas, španielskeho dobyvateľa. Po ňom je pomenovaná aj promenáda okolo pláže (El Malecón de Bastidas), kde sa nachádzajú sochy pôvodného obyvateľstva, indiánov kmeňa Tairona. Šperkárske techniky tohoto indiánskeho kmeňa a iné kultúrne a historické dedičstvo môžete vidieť v Museo del Oro Tayrona. Múzeum bolo dokonca prvou postavenou budovou v meste (v roku 1530). Pôvodne však budova slúžila ako vládny dom. Dodnes sa prezýva colnica. A vstupné sa tu neplatí – prehliadka je zdarma.
Pri prechádzke sme mali v pláne ísť sa pozrieť na severný koniec mesta, skalný masív s názvom Punta Betin, odkiaľ by sme mali pekný výhľad. Toto miesto sa v minulosti využívalo pri obrane proti pirátskym útokom. Miestni robotníci nás však posielajú späť, že to tam je nebezpečné a mohol by nás tam niekto prepadnúť. Hore sa nachádza Inštitút námorného a pobrežného výskumu, ale ľudia tam asi peši jednoducho nechodia a nikto tam nejakú poľnú cestu nestráži. Chvíľu váhame, ale nakoniec to radšej vzdávame. Jeden výhľad nestojí za ukradnutý foťák alebo niečo ešte horšie.
Historické centrum Santa Marty človek hravo prejde za jeden deň. Samozrejme je tu aj mnoho ďalšieho vyžitia, dajú sa tu robiť výlety do okolia alebo navštíviť národný park Tayrona, kde sú krásne karibské pláže. Alebo si len tak užiť miestnu pohodu, prejsť sa pri západe slnka po pláži, zájsť si do nejakej dobrej reštaurácie alebo sa trebárs večer poriadne zabaviť v nejakom bare. V noci to tu samozrejme poriadne žije.
My sa po dvoch odpočinkových dňoch vydávame ďalej – do mesta Girón. Pobyt pri mori sa nám končí a čaká nás vnútrozemie Kolumbie. Zase uvidíme zvlnenú horskú krajinu. Keď cestou prechádzame dedinami Cuatro Vientos a El Cruce, šofér nás varuje, že sú to nebezpečné miesta. Vraj tu rozhodne nemáme vystupovať a skúšať stopovať. Nie je tu totiž žiadna policajná stanica a ani vojaci, tak tu bujaro rozkvitajú drogové obchody a strieľa sa tam. Údajne sa tam boja chodiť aj samotní policajti. A tak si vravím, že nás takmer každý deň niekto varuje, kam nemáme chodiť. Aj taká je Kolumbia. Po celom dni stopovania sa dostávame len do mesta Curumaní. A aj to až za tmy. Pri ceste nájdeme prvý lacnejší hotel a už radšej nikam nechodíme. Ale na ďalší deň sa už dostávame do mesta Girón, ďalšieho koloniálneho mesta na našej ceste.
GPS: 11°12'50.8"N 74°11'10.6"W
Text a foto: Tomáš Novák, Pixabay.com
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |