Kolumbia: San Gil a Barichara

San Gil, v ktorom žije vyše päťdesiattisíc obyvateľov, je príjemné miesto na chvíľkové zastavenie a aktívny odpočinok. Napriek tomu, že mesto je turisticky navštevované, nenájdete tu mnoho obchodov so suvenírmi ani masy turistov. Všetko tu je akosi pokojné a ruch zaisťujú len miestni obyvatelia a bežné obchody či miestne trhovisko. Nič tu jednoducho nie je umelo vytvorené a mesto tak pôsobí veľmi autenticky.

Cestou do centra míňame niekoľko obchodov, ktoré ponúkajú miestnu pochúťku – hormigas culonas, v preklade „mravce s veľkým zadkom“. Sú to veľké, tmavo hnedé mravce, ktoré sa osmažia alebo opečú – takto sú pripravené ku konzumácií. Jedia sa len tlsté kráľovné, obyčajní mravčí robotníci sú asi príliš chudí. Zo zeme vyliezajú okolo apríla a potom sa chytajú a smažia. Živé sme ich ale bohužiaľ nevideli. Ale obchody sú ich plné a charakterizuje ich zvláštny odér mravcov.

Na hlavnom námestí Parque Principal sú farebne omietnuté budovy doplnené kamenným kostolom Catedral de la Santa Cruz. No viac histórie už v centru nehľadajte. Ideme teda utiecť z ruchu mesta a navštevujeme miestny park s názvom Gallineral Natural Park. Je to tak trochu ostrov tvorený dvoma ramenami rieky Curití, ktorá sa vlieva do rieky Fonce. V parku môžete vidieť napríklad miestne papagáje alebo veveričky, z flóry zas veľmi zaujímavú rastlinu s názvom tillandsie. Tá tu rastie prichytená na stromoch a vytvára strieborné povrazy dlhé až 30 metrov! Sú to také chumáče, ktorým sa tu hovorí „barbas de viejo“, čo v preklade znamená „starcove fúsy“. 

Ďalší deň si urobíme výlet do mesta s názvom Barichara. Urobiť tu krásne fotky nie je vôbec ťažké. Uličky sú dláždené kameňmi hlinenej farby, 300ročné budovy so strechou z pálených škridiel, a to všetko starostlivo zrenovované. Na hlavnom námestí sa nachádza kostol Inmaculada Concepción de Barichara, ktorý je najväčšou a umelecky najprepracovanejšou stavbou v meste. Pochádza z 18. storočia a je postavený z pieskovca.

Kaplnka Santa Barbara sa nachádza štyri bloky od hlavného námestia trochu do kopca, a tak je odtiaľ pekný výhľad ponad strechy domov až na okolité hory. Ďalšou peknou kaplnkou je San Antonio z roku 1823. Aj náhrobné kamene na miestnom cintoríne majú farbu pieskovca. V kamenných hrobkách so železnými krížmi ležia desiatky „patiamarillos“, v preklade žltých nôh. Takto sú nazývaní miestni obyvatelia – práve kvôli pieskovcovým žltým farbám dláždených ulíc.

Barichara nie je len malé historické mestečko. Je to tiež dobré pozorovacie miesto, pretože je odtiaľ pekná vyhliadka na Andy. My sa z Barichary vydávame ďalej. Pokračujeme do ešte menšej dediny s názvom Guane. Leží 10 km severozápadne a nie je nutné ísť sem autobusom. Priamo z Barichary tam vedie príjemná cesta s názvom Camino Real. Človek takmer celý čas skôr schádza dole, tak to nie je ani tak veľmi fyzicky náročné. Občas je ale cesta dláždená kameňmi, čo nie je veľmi príjemné. Cestou sa naskytajú pekné výhľady, aj keď nás nezastihlo zrovna ukážkové počasie.

V dedine Guane sa úplne zastavil čas. Na námestí je pekný vidiecky kostol, v uličkách otvorených zopár obchodov so suvenírmi a inak tu nie je ani noha. Víkendy tu budú asi rušnejšie. My si ale už len počkáme na autobus, ktorý nás odvezie späť do San Gilu. Je dobré, ak si človek pred cestou na informáciách v San Gile zistí, kedy jazdia odkiaľ autobusy, aby niekde nezostal trčať.

Zastávku v San Gile sme si užili – od peknej architektúry cez výhľady na Andy.

GPS: 6°38'08.2"N 73°13'24.0"W

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková