Kolumbia, Medellín - mesto jari i Escobara

Jarné čítanie vám prináša::

Do roku 1993 to tu riadil drogový barón Pablo Escobar, ktorý bol potom zastrelený. A keďže to nie je tak dávno, miestni by mohli rozprávať, ako sa báli vyjsť po 22. hodine večer do ulíc, pretože by boli zastrelení, a iné ďalšie hrôzy. Napriek tomu by ste medzi obyvateľmi našli mnoho jeho priaznivcov, pretože k chudobným bol Escobar veľmi štedrý a preto bol pre nich akýmsi „Robinom Hoodom“.

V dnešnej dobe je tu však turizmus už v plnom prúde. Miestni obyvatelia sú veľmi príjemní, mesto sa rozprestiera v údolí, kde ho zo strán obklopuje zelený horský terén. Po celý rok tu panuje príjemná jarná klíma.

My sa do Medellínu dostávame lietadlom z Panamy. Čaká na nás študentka Adriana, ktorá nás u seba ubytuje a robí nám sprievodcu po meste. Na prejdenie Medellínu a vstrebanie miestnej atmosféry si nechávame tri dni. Oproti Strednej Amerike je to pre nás odrazu zmena. Je to tu o poznanie lacnejšie a páčia sa nám tehlové stavby jednak v podobe kostolov, ale tiež v podobe bytových domov. Napríklad krásna tehlová budova Edificio Carré v Parque de Las Luces (La Plaza de Cisneros), čo je unikátne námestie s 300 svetelnými stĺpmi.

V Centro Administrativo La Alpujarra sa nachádzajú hlavné vládne a súdne budovy. Prehliadneme si tu hlavné súsošie Monumento a Guillermo Gaviria y Gilberto Echeverri a pozostatok železnice – Edificio Estación Ferrocarril de Antioquía. Prechádzame Plaza de San Antonio, kde sa okrem niekoľkých sôch od Botera nachádza aj kostol Iglesia de San Antonio. Ďalšie diela od Fernanda Botera sa nachádzajú na Plaza Botero, spolu až 23 veľkých bronzových skulptúr. Je to obľúbené turistické miesto a mnoho ľudí sa tu fotí so sochami v úsmevných polohách.

Do Parque de Bolívar si ideme prehliadnuť novorománsku stavbu Catedral Metropolitana. Vraví sa, že tento kostol je najväčším kostolom postaveným z pálených tehál. Spolu ich bolo použitých asi 1,12 milióna! Nie ku všetkým katedrálam sa však dostaneme. Keď sa chceme ísť pozrieť k Iglesia del Sagrado Corazón, Adriana nás varuje, že tam chodiť nemáme, pretože tam v tej štvrti je to nebezpečné. V uliciach je vidieť, že Kolumbia má stále problém s drogami a chudobou.

Takmer v každej ulici leží nejaký bezdomovec alebo spí dáky človek. Pokiaľ si chce niekto bezpečne prehliadnuť chudobnejšie časti mesta, tak je dobré využiť miestne metro, ktoré je jediné v Kolumbii. To využívame aj my a kupujeme si naň lístok. A keďže jazdí nad zemou, človek si môže počas jazdy prehliadnuť aj mesto. V rámci metra sa dá využiť aj kabínovú lanovku, ktorá nás vyvezie do chudobnejších oblastí Medellínu. Pri stúpaní do horského svahu sa pod nami otvára celé údolie. Bez toho aby sme vystúpili, sa rovno nechávame zviesť zase dolu (to všetko v rámci jediného lístka).

Za ďalšou kultúrou sa vydávame do múzea umelca Pedra Nel Goméza. Casa Museo Pedro Nel Goméz sa nachádza v dome, kde žil a pracoval tento umelec. Múzeum predstavuje okolo 1 500 jeho diel a môžeme si ho prejsť úplne zdarma. Späť od múzea sa vydávame pešo, aby sme si mesto poriadne prešli, pretože občas narazíme na stavbu, ktorá nám proste učaruje. Vydávame sa aj na rozľahlý cintorín Cementerio de San Pedro, ktorý je sám o sebe kultúrnou pamiatkou a bola by škoda jeho návštevu vynechať. Založený bol v roku 1842 a nachádza sa tu aj mauzóleum slávnych ľudí Kolumbie, napríklad Carlosa Coroliana Amadora, miliardára, ktorý do Kolumbie v roku 1899 priviezol prvé auto.

Keď sme už z ulíc a hluku unavení, ideme si odpočinúť do Jardín Botánico – botanickej záhrady. Aj sem je vstup zdarma. Je to príjemný a kľudný park, do ktorého chodia ľudia napríklad na piknik. Na 14 hektároch si prehliadame údajne až 600 druhov stromov a rastlín. Nakoniec nás ale najviac baví sedenie pri jazierku, kde pozorujeme kačice, korytnačky a loviace kajmany.

Do toho všade pobehujú veľké leguány, z ktorých máme spočiatku rešpekt, ale potom zistíme, že sa nechajú dokonca aj nakŕmiť a niektoré aj pohladiť. A tie najodvážnejšie leguány skáču zo stromu do jazierka! Cestou z botanickej záhrady sa zastavujeme ešte pri nádhernej stavbe Palacio de la Cultura Rafael Uribe. Tento kultúrny palác v gotickom štýle bol postavený v roku 1925 a je národnou kultúrnou pamiatkou.

Po troch dňoch v Medellíne sa treba presunúť ďalej. Naším cieľom je Santa Fe. Toto malé mesto sa dá navštíviť priamo z Medellínu trebárs len na jeden deň, my si na neho však urobíme viac času.

GPS: 6°15'42.4"N 75°34'32.4"W

Text a foto: Tomáš Novák 

Preklad: O. Maňáková