JAR: bohatý kút Afriky III.

V roku 1657 Van Riebeeck začal svojich žoldnierov prepúšťať a umožnil im samostatne obrábať pôdu, čo znamenalo posun v kolonizácii Južnej Afriky a vznik nového národu Búrov. To viedlo k nedostatku pracovných síl a preto Van Riebeeck začal dovážať otrokov zo západnej Afriky, Madagaskaru, Cejlónu, Indie, Malajzie a Indonézie. Do roku 1807, kedy bol obchod s otrokmi zakázaný, sa do provincie doviezlo viac než 60 tisíc otrokov. V 18 storočí však nadvláda Holanďanov začala oslabovať a v dôsledku niekoľkých vojen bola roku 1814 kolónia podstúpená Angličanom. Angličania potom zrušili otroctvo (1833) a poskytli oficiálnu protekciu zástupcom miestneho kmeňa Kosa, vrátane práva na vlastníctvo pôdy. To vyvolalo krajnú nespokojnosť Búrov (potomkov holandských presídlencov) a ich masovú migráciu do vnútrozemia, ktorá v je súčasnosti známa ako Veľké presídlenie, v dôsledku ktorého vznikli 2 veľké provincie -  Slobodný štát (Free State) a Transvaal. S príchodom Angličanov sa ekonomika vďaka obchodu, predovšetkým s miestnym vínom, búrlivo rozvíjala, a počet obyvateľov mesta vzrástol trojnásobne. Po vybudovaní Suezského kanálu sa počet lodí preplávajúcich cez Kapské Mesto rapídne znížil, ale objavenie zlatých a diamantových nálezísk v centre krajiny umožnil Kapskému Mestu opäť zaujať miesto najrušnejšieho prístavu Južnej Afriky.

V súčasnosti je Kapské Mesto druhým najväčším mestom JAR, s počtom obyvateľov okolo 3,5 milióna. Je to hlavné mesto provincie Západné Kapsko a zákonodarné centrum JAR (sídlo Národného zhromaždenia).

Kapské Mesto sa nachádza medzi svahmi Stolovej hory, ktorá je jedným z piatich najnavštevovanejších miest v Južnej Afrike. Jej vrcholom je úplne plochá plošina s dĺžkou 3 kilometre (preto ten názov) a s výškou 1086 metrov. Na horu, kde sa pred vami rozhostí úžasný výhľad na mesto, zátoky a nekonečný oceán, sa dá dostať pomocou lanovky, ktorá jazdí už od roku 1929. Na hore sa rozkladá národný park, ktorý je domovom 1470 druhov rastlín a živočíchov, z ktorých väčšina sa nevyskytuje nikde inde na zemi, vrátane Leukadendronu strieborného a orchidei Disa uniflora.

Je tu Múzeum Južnej Afriky, Zámok Dobrej nádeje, park Company's Gardens, Vládna Avenue, a tiež iné múzeá i galérie mapujúce minulosť mesta. Zvláštnu pozornosť si zaslúži najstaršia kamenná budova v Južnej Afrike - Castle of Good Hope (Zámok Dobrej nádeje). Jej stavba bola zahájená v roku 1666 a trvalo 13 rokov, než bola dokončená. Bola tu pekáreň, kostol, malý kláštor, administrácia a bytové jednotky. V súčasnosti sa tu nachádza Vojenské múzeum, umelecká zbierka William Fehr Collection, múzeum Grain Cellar Museum, zbierka starodávneho nábytku, reštaurácia s miestnymi špecialitami a s kvalitným vínom.

Do starého mesta patrí aj City-Hall a Grand Parade – najstaršie námestie Kapského Mesta, jeho prvé obchodné centrum a miesto dlho očakávaného oslobodenia Nelsona Mandelu, ktorý bol 27 rokov väznený na neďalekom ostrove Robben. Mestská radnica - City-Hall bola postavená v roku 1905 v renesančnom slohu so 60 metrov vysokou hodinovou vežou, ktorá je presnou kópiou hodín Big Ben. Prvé verejné vystúpenie po prepustení z väzenia uskutočnil Nelson Mandela práve na schodoch City-Hall. Ďalšou dôležitou budovou, ktorá sa nachádza neďaleko, je budova parlamentu JAR.
Medzi budovou parlamentu a Botanickou záhradou je umiestnený známy palác De Tuynhuys z roku 1700, ktorý bol rezidenciou panovníkov Kapska, teraz je tu kancelária prezidenta, ktorá nie je prístupná pre verejnosť. Práve odtiaľto v roku 1992 prezident Frederik Willem de Klerk vyhlásil koniec apartheidu.

Na ulici Wale Street sa nachádza ešte jeden skvost Kapského Mesta - Katedrála Svätého Juraja – prekrásny príklad viktoriánskeho slohu s nádhernými sklenenými mozaikami a podzemnou kaplnkou. Miestni obyvatelia ho pomenovali „národná katedrála“, pretože v období apartheidu boli jeho dvere otvorené pre veriacich všetkých rás. V mozaike ústrednej časti veľkého zeleného okna dominuje postava Ježiša.

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia.org - Andres de-Wet, Vincent Steenberg, Vincent Steenberg foto 2, Borisgorelik, Qfl247, PZFUN

Preklad: O. Kubáčková