Istanbul II: islam na turecký spôsob - VIDEO

Na jar roku 1453 dobyli hlavné mesto Byzantskej ríše Konštantínopol Turci a premenovali ho na Istanbul, ktorý sa potom stal rýdzo moslimským miestom. Symbolom kresťanskej viery transformovanej na Islam je Chrám Božej múdrosti, Hagia Sofia – pôvodne kostol prestavaný na mešitu, dnes múzeum, z ktorého minaretov ale stále znejú zvuky zvolávajúce k modlitbe.

Liberálne Turecko

Turistická sezóna skončila, po uliciach Istanbulu sa ale stále pohybujú tisíce turistov, medzi nimi aj ženské postavy od hlavy až po päty zahalené do čiernych habitov, buriek. Tieto ženy sa radia k ortodoxným moslimkám. Väčšinou spolu so svojimi partnermi tvrdo a striktne ctia všetky pravidlá islamu. Modlia sa päťkrát denne, držia pravidelný pôst, návšteva mešity je ich dennou rutinou a z ďalších noriem, ktoré predpisujú ich chovanie v spoločnosti, ale i v partnerskom vzťahu, vyspelá Európa nechápavo krúti hlavou.

Turecko, ktoré je z 90 percent moslimské, zostává medzi všetkými moslimskými štátmi tým najliberálnejším. V Istanbule, zdá sa, prevažujú ženy, ktoré pred zrakmi mužov zahaľujú do šatiek, signalizujúcich ich náboženské vyznanie, len svoje výrazne čierne vlasy. Viera je navyše v tejto krajine jasne oddelená od štátu. Ženy pracujúce v štátnej správe alebo vysokoškolské študentky tak podľa tureckých zákonov moslimské šatky v práci alebo v škole nosiť nesmú.

Na priestranstve, medzi palácom Hagia Sofia a Modrou mešitou, ktoré stoja neďaleko od sebe, sa okolo poludnia zhromažďujú stovky ľudí. Neskôr sa z ampliónov umiestených na ochodzách minaretov ozve zvuk tak typický pre zvolávanie k pravidelným modlitbám. Smerom k mešite sa ale vydávajú len niektorí ľudia. Pred vchodom do svätostánku si potom húfne vyzúvajú topánky a dávajú ich do igelitových tašiek. Vo vnútri mešity padnú na kolená, aby sa pomodlili. Pre podobne zmýľajúce kultúry je to jediný životný smer, pre nás Európanov predsa len malé tajomno. Turisti by je ale mali rešpektovať a svoje chovanie vo vnútri mešity maximálne prispôsobiť okamžiku, ktorý moslimovia pri modlitbách prežívajú. Vyzutie je samozrejmosťou pre obe pohlavia, ženy by si mali zakryť hlavu šatkou, ktorú sa dá pred mnohými mešitami v Istanbule požičať.

Grand Bazar – tam, kde víťazí tvrohlavosť

Na miesto, kde sa v Istanbule obchodu darí najlepšie – do Grand Bazaru, sa oplatí chodiť s dobrou a trochu bojovnou náladou. Turci sú totiž rodení obchodníci a väčšinou majú ceny nezmyselne našponované. Zjednávať ich jednoznačne baví. O jednu jedinou tureckú líru, o eure už ani nehovoriac, sa dokážu handrkovať dlhé minúty. Svoj tovar dokážu vychváliť do neba a pre každého turistu by sa roztrhali. Na cumľanie ponúkajú bonbóny, na sedenie stoličky, jednoducho robia všetko preto, aby svoj tovar predali.

Niektorí predajcovia sú záhadne napojení jeden na druhého. Ak chýba jednému v stánku napríklad správna veľkosť, stačí jediný telefonát a s topánkami o číslo väčšími či menšími priskočí iný Turek. Medzi rečou utrúsi poznámku o tom, aká je to kvalita a ako slečne pekne sedia, a zas sa stratí v nekonečných uličkách istanbulského Grand Bazaru, ktorý stojí neďaleko miestnej univerzity.

Angličtina nie je pre Turkov žiadny problém, tú spravidla ovládajú zo všetkých svetových jazykov najlepšie. Súdiac podľa toho ako pokrikujú v uliciach na turistov, si bravúrne poradili tiež s češtinou, poľštinou a ruštinou. Ruskou azbukou dokonca popísali aj mnohé zo svojich obchodov. Tmavšia turecká tvár sa doslova rozžiari, keď od cudzinca počuje svoj rodný jazyk, väčšinou teda len pokusy. Turečtina totiž nemá nič podobného so žiadnym zo svetových jazykov a okrem Turecka sa používa len v Bulharsku a v tureckej časti Cypru.

Žiadne vyhliadkové autobusy, stačí električka či metro

Cestovanie po Istanbule MHD je oproti očakávaniam obrieho mesta úplne jednoduché. Žiadne zložité prestupovanie, žiadne labyrinty podzemných dráh. Na povrchu proste a jednoducho jedna električková trať, ktorá bez nutnosti číselného označenia pretína centrum mesta. A tak jediné, na čo je v električke potrebné dávať pozor, je smer jazdy. Rovnaké pravidlo platí aj pre istanbulské metro.

Ak práve nie je dopravná špička, dá sa pomocou MHD pohodlne dopraviť na všetky miesta, ktoré odporúčajú turistickí sprievodcovia. Povinnosťou každého turistu by mala byť návšteva chrámu Hagia Sofia a Modrej mešity s povestnými šiestimi minaretmi, paláca Topkapi – sídla sultánov osmanského impéria alebo bývalých podzemných zásobárni vody pre celé mesto - Cisterna Yerebatan Saray, či návšteva paláca Dolmabahce alebo starobylej Galatskej veže.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Kubáčková