Island: The Golden Circle

Práve tieto tri miesta predstavujú Island v “koncentrovanej” podobe pre tých, ktorí na ostrove strávia len pár chvíľ. Pre ostatných znamenajú ohromujúci úvod na cestu do divokej islandskej krajiny.

Þingvellir – byrokrati v prírode

Národný park Þingvellir, jedna z pamiatok UNESCO, sa nachádza 23 kilometrov na východ od Reykjavíku, na brehu najväčšieho prírodného islandského jazera Þingvallavatn. Od roku 930 n. l. sa tu raz ročne schádzal prvý demokratický parlament na svete. Na zhromaždení prvých obyvateľov Islandu sa tam rozhodovalo o nových zákonoch aj o uzatváraných manželstvách alebo štátnom náboženstve.

K týmto dôležitým úkonom nemohla byť zvolená dramatickejšia scenéria: prechádza tadiaľto hranica medzi Severoamerickou a Euroázijskou tektonickou doskou, ktoré sa od sebe odďaľujú rýchlosťou 1-18 mm za rok. Vďaka tomu je krajina brázdená špárami a trhlinami, pretekajúca rieka Öxará všetko dokresľuje niekoľkými vodopádmi. Po účastníkoch zhromaždenia parlamentu zvýšili pozostatky provizórnych obydlí, pri brehu jazera sa chúli malý kostolík a pár domčekov – kancelária správcu parku a prekvapivo tiež letné sídlo islandskej premiérky. Za akéhokoľvek počasia si miesto uchováva magickú atmosféru, zvlášť keď sa návštevník rozhliadne z vrcholu skál, medzi ktorými zíva najväčšia trhlina Almannagjá a predstaví si vikingských rečníkov, ako hovoria k zhromaždeniu svojich druhov. Všetky informácie o pohybe Zeme aj rozhodovaní parlamentu poskytne miestne multimediálne centrum a všadeprítomné informačné cedule.

Geysir – živá voda Islandu

Ďalej na východ, cestou skrz islandské rozľahlé pláne plné koní a oviec, je oblasť geotermálnej aktivity, kde bol kedysi hlavnou hviezdou Geysir (podľa ktorého sa volajú všetky ostatné gejzíry sveta). Až do roku 1950 vybuchoval vriacu vodu do osemdesiatmetrovej výšky, ale netrpezliví turisti doň tak dlho hádzali kamene, až sa prúd vody celkom upchal. Od tej doby sa v oblasti niekoľkokrát zatriasla zem a Geysir sa párkrát prebral k životu. Je teda možné, že ďalšie otrasy ho opäť oživia. Jeho sused Strokkur ale žiadneho návštevníka nesklame.

Voda sa v ňom lenivo prevaľuje, hladina klesá a stúpa, vyzerá to, akoby sa Strokkur nadychoval k tomu, aby každých päť minút vypustil do vzduchu mohutný stĺp vody. V celej oblasti sa na mnohých miestach valia zo zeme oblaky sírnatého dymu, v priehlbinách divoko buble a prská voda a niektoré jazierka oslnia svojou tyrkysovo modrou farbou. Ani všadeprítomné skupiny návštevníkov nepokazia ten prvý moment prekvapenia, keď priamo pred vami vyletí do vzduchu tridsaťmetrový prúd vody, ale predstavenie si môžete vychutnať aj takmer osamote, napríklad skoro ráno, po noci strávenej v blízkom hoteli alebo kempe.

Gullfoss – vodopád na hrane

Posledné zastavenie na okružnej jazde po najznámejších miestach Islandu je len kúsok od oblasti gejzírov. Obrovský vodopád Gullfoss o sebe dáva vedieť už z diaľky. Nad obzorom sa vznášajú oblaky pary a vodnej triešte, aj keď rieka, ktorá vodopád vytvára, preteká hlbokým kaňonom. Voda padá po dvoch stupňoch do hĺbky 32 metrov a za slnečného počasia sa nad ňou klenú farebné dúhy.

Jedna cestička vedie až k spenenej vode, druhá sa vinie po útesoch nad kaňonom a tak je možné si tento prírodný div prehliadnuť zo všetkých uhlov, aj keď v niektorých miestach sa návštevník nevyhne ľadovej sprche kvapiek. Avšak chýbalo málo a najznámejší islandský vodopád by zanikol. V roku 1920 chcela skupina investorov prehradiť rieku, na ktorej sa nachádza a to aj napriek nesúhlasu vtedajšieho majiteľa celého pozemku. Našťastie nezohnala na svoj projekt dostatok peňazí a vodopád tak môžeme obdivovať dodnes. Od roku 1975 tvorí oblasť prírodnú rezerváciu a je majetkom štátu.

Text/foto: Anna Žilková

Preklad: Zuzana Megerssová