Island - stretnutie na inej planéte VII.

16. 8. 2013

NP Jökulsárgljúfur, Vesturdalur, Rauðhólar, Húsavík

Vyrážame spoločne s ostatnými do NP Jökulsárgljúfur. Naplánované bolo, že sa tu trochu prejdeme a potom sa vydáme späť do kempu, kde si urobíme prehliadku okolia. No nakoniec tento program opúšťame. Chvíľu potom, čo opustíme parkovisko, zisťujem, že oblasť Rauðhólar je iba 2,5 km ďaleko. Od svojho kamaráta viem, že je to nesmierne fotogenické miesto a že určite stojí za to ho navštíviť. Všetci súhlasia, takže cieľ našej cesty je už daný.

Nachádzame sa v údolí Vesturdalur, z parkoviska je to len malý kúsok k oblasti Hljóðaklettar, v ktorej nájdete množstvo čadičových útvarov, ktoré pripomínajú kamenné varhany. Takýto mini Hljóðaklettar nájdete aj v Čechách neďaleko Kamenického Šenova. Čadičové útvary vznikli sopečnou činnosťou a prehliadnuť si ich môžete v okolí riek Jökulsá á Fjöllum. Nachádza sa tu naozaj veľké množstvo skalných formácií, ktoré navyše znateľne skresľujú ozvenu, a preto dostali meno "Ozvenové skaly". Oblasť je naozaj mimoriadne pekná a navyše vylepšená množstvom húb, ktoré tu nachádzame. Úplne úžasné pravé hríby, kozáky, ani nevieme, kam skôr pozrieť, chvíľu hubárskej vášni odolávame, ale dlho nám to nevydrží, vyťahujeme tašky a postupne ich plníme tou nádherou. Rozmanité útvary, ktorými prechádzame, majú svoj zvláštny náboj, niekedy je možné vstúpiť aj dovnútra, do akejsi jaskyne.

Míňame posledné "varhany" a pred nami sa otvára ďalšie prírodné divadlo - Rauðhólar, červený vulkán, ktorý je lemovaný čiernymi lávovými výstupkami. Oči z toho prechádzajú, červená farba kopca v kontraste s čiernymi výčnelkami a všade navôkol skvelé výhľady do okolitej krajiny. Údolie Vesturdalur nás skutočne zaujalo, takže nevnímame, ako rýchlo beží čas. Mali by sme sa vrátiť, aby sme neprišli neskôr než skupina, ktorá sa vydala na ten náročný trek.

Do kempu prichádzame okolo poludnia. Je to len 45 minút pred príchodom prvej pešej skupiny. Po chvíli sa objavuje aj naša Jiřinka, ktorá má obviazanú celú hlavu. Trek totiž nebol až taký náročný na fyzičku, ale bolo na ňom nutné zdolať náročné úseky medzi skaliskami, no a v jednom z týchto miest sa Jiřka pošmykla a hlavou narazila do skaly. Prvú pomoc jej poskytla Klára, ktorá je lekárkou a s podobným zranením si poľahky poradila. Napriek tejto nehode je Jiřinka vo veľmi dobrej nálade a všetko skvelo zvláda.

Balíme stany a opúšťame kemp, pripravený je totiž ďalší zaujímavý program. Smerujeme do Húsavíku, najväčšieho mesta severovýchodu, ktoré bolo jednou z prvých osád islandskej histórie. Privádza nás sem vyhľadávaná turistická atrakcia regiónu - plavba loďou pozdĺž zátoky a pozorovanie veľrýb. Záujem o tento zážitok má podstatná časť našej výpravy, spolu až 19 ľudí, takže dostávame množstevnú zľavu, každý platíme 50 EUR. Po nalodení si všetci musíme obliecť oranžové alebo modré pršiplášte, naozaj sa nám to hodí! No a teraz nám už nič nebráni vyplávať. Sme úspešní, veľryby sa skutočne pohybujú okolo lode a my ich môžeme pozorovať a fotografovať. Asi najväčším zážitkom je vráskavec. Tento obor nám dokonca predvedie výskok s otočkou, je to až neuveriteľné, aký je ten kolos pohyblivý. Dospelý jedinec dosahuje úctyhodnú dĺžku až 14-15 metrov a váhu okolo 25 ton. Veľryba s krásne sfarbenými bielymi plutvami je známa aj ako spievajúca veľryba. Počas nahovárania a párenia dokáže až 30 minút spievať jedinú pieseň a často toto vyznanie opakuje.

Na záver našej výpravy sa podáva horúce kakao a sladké pečivo. Všetci sme plní dojmov a cestou do nového kempu, kde strávime až dve noci, si vzájomne vymieňame naše zážitky. Takmer by som zabudla napísať, čo sa stalo s dnešným úlovkom - košíkom plným húb. Dobrovoľne sme sa vzdali vajíčka k šošovici, a tým sme získali dostatok surovín na prípravu hubovej praženice. Bola naozaj skvelá!

Naším ďalším cieľom je Mývatn - jazero s ľadovcami.

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: O. Maňáková