Island - stretnutie na inej planéte IX.
Publikované: 18.1.2015
Od kráteru Víti sme sa presunuli k ryolitovému vrcholu naproti, ktorý tu zostal z krátera Leirhnjúkur. Je to naozaj veľmi zvláštna krajina, ale nádherná.
17. 8. 2013
kráter Víti, Leirhnjúkur
Tu som si po prvý raz pripadala ako na Mesiaci. Farebné odtiene, ktoré tu môžete uzrieť, sa len ťažko popisujú (ryolit je vyvretá hornina obvykle svetlej farby, ktorá však môže byť výnimočne sfarbená až do odtieňov červenej). Prejdete len pár krokov a okolie sa úplne zmení. Prechádzate pozdĺž smradľavých jazierok, dymiacich solfátara (solfátara znamená horúci výron sírových plynov a vodných pár, často ako postvulkanický jav), až vyšliapete do Pekla. Kráter sa volá Peklo, ale krásna akvamarínová voda tento priestor rozhodne neevokuje. Zato lávové polia v okolí Leirhnjúkur temno čiernej farby, kde sa občas objaví červený výčnelok skaly tu a tam pokrytý machom žiarivo zelenej farby, áno, tak to by mohlo byť peklo. V celej oblasti sa pohybujete po vyznačených cestách, ktoré nie je vhodné opúšťať, zem je neskutočne horúca, čo by vás mohlo nemilo prekvapiť.
Island je geologicky najmladší v Európe a ďalej sa vyvíja. Krajina, na ktorú pôsobia mnohé tektonické sily. Okolo 50 % plochy tvoria púštne plošiny, 20 % zaberajú zelené plochy (lúky, lesy, rašeliniská), 12 % tvoria ľadovce a 11 % lávové polia, na ostatnej ploche sú piesky. To nie je mnoho priestoru na bežný život miestnych obyvateľov. Navyše, ako už vieme, je Island jednou z najaktívnejších vulkanických oblastí na svete. V tejto krajine je okolo dvesto vulkánov, z ktorých najmenej tridsať vybuchlo v období od 9. storočia, kedy bol ostrov osídlený. Zaznamenaných bolo viac ako 150 erupcií. Priemerne k nim dochádza každých 5 rokov. Život tu naozaj nie je jednoduchý, ale miestni obyvatelia to nevzdávajú a snažia sa využiť, čo im domovina poskytuje. Napr. horúca voda sa využíva oddávna, najprv slúžila na pranie bielizne alebo na varenie, neskôr boli vystavané geotermálne továrne, ktoré spracovávajú horúcu paru stúpajúcu z hlbokých vrtov na energiu, pomocou ktorej vykurujú objekty. Príjemným prekvapením pre vás môže byť aj teplá voda, ktorá tečie z mnohých kohútikov umiestnených na WC naprieč krajinou.
Geotermálna továreň Krafla je našou ďalšou zastávkou. Pozreli sme si krátky film, ktorý popisuje spôsob spracovania horúcich prameňov na výrobu potrebnej energie. Priamo do továrne sa dostať nedá, ale v návštevnej miestnosti sú fotografie a popis celej výroby.
Námafjall - pestrofarebný skalný hrebeň, ďalšia z lahôdok, ktorá nás dnes potešila. Prvé čo objavíte na úpätí hory, je Hverir - veľké pole bublajúcich bahenných jazierok, ktoré sa nazývajú solfátara. Horúce zapáchajúce jazierka sú veľmi fotogenické. Teplota vo vnútri dosahuje až 200 °C a aj tu je nutné dodržiavať vyznačené trasy a pohybovať sa iba po drevených chodníčkoch, ktoré vás touto oblasťou bezpečne prevedú. Jazierka striedajú parné otvory, navŕšené kamene, štrk a pôda, ktoré horkom popraskali, a z otvorov intenzívne uniká para.
Vystúpali sme na vrchol Námafjallu, odkiaľ sú úžasné výhľady na tú nádheru navôkol. Vravím vystúpali sme, ale pre mňa je to teraz posledný z vrcholov, ktoré absolvujem, a už veľmi nestúpam, už funím a posledných 500 m prekonávam iba s potiažami. Sprevádza ma perfektný parťák Mirek, ktorý mi dodáva energiu a nadšenie pre ďalší postup. Snaha stojí za to, z hrebeňa pozorujeme celú oblasť Mývatnu od Hrossaborgu až k Hverfjallu.
Zdolala som vrchol a opäť prekonala sama seba, vraciame sa do kempu. Sme plní dojmov a aj moja pamäťová karta je plná skvelých záberov. Ako najlepšie zakončiť taký úspešný deň, keď aj slniečko nakoniec zvíťazilo nad nepriazňou počasia? Kúpeľ v termálnych kúpeľoch to istí. V oblasti je viac možností, dnes volíme tie menšie - Jarðböðin. Záujem je veľký, ide nás skoro 20. Kúpele pozostávajú z niekoľkých menších rybníčkov a výborných drevených boxov, v ktorých môže naraz odpočívať až 6 osôb. Teplota vody je v každej časti iná a najlepšie je preplávať priestorom a všetko si užívať plnými dúškami. Pokiaľ vás horúca voda omrzí, môžete využiť saunu, ktorá je spoločná, s teplotou 40 °C. Strávime tu 3 hodiny a zaplatíme 2900 ISK, čo je zľavnené skupinové vstupné, obvyklá cena dosahuje 3200 ISK.
Už sme nasali atmosféru ostrova a prijali zvyky miestnych obyvateľov. Elfov a Trolov je potrebné hýčkať a komunikovať s nimi. Tak ich teda poprosíme, aby pomohli zmeniť daždivý deň na krásny a slnečný. Termálne kúpele a spoločný kúpeľ sú výbornou príležitosťou na realizáciu. Spojíme ruky a sily a požiadame škriatkov o pomoc. Hneď ráno zistíme, akí sme boli úspešní. Do kempu sa vraciame až okolo 23. hodiny. Je veľká zima, okolo 6 °C, tak rýchlo zaliezame do stanu a do spacích vakov.
Nabudúce sa dozviete ako vznikajú pseudokrátery, pozrieme sa k vodopádu bohov a odskočíme si aj do druhého najväčšieho mesta Islandu.
Text a foto: Magdaléna Radostová
Preklad: O. Maňáková
Súvisiace články
Publikované: 23.11.2014
Vďaka istej dávke všadeprítomného nebezpečenstva je ostrov príťažlivým cieľom pre cestovateľov. Nachádza sa totiž vo vulkanicky najaktívnejšej oblasti sveta. Má však skutočne čo ponúknuť: veľkolepé ľadovce, bublajúce termálne pramene, majestátne vodopády, pestrofarebné lávové polia pokryté vresoviskami a ďalšie a ďalšie lákadlá. To je len zlomok toho, prečo sem mieria stovky turistov z celého sveta.
Publikované: 22.3.2015
Opúšťame kemping, je potrebné zbaliť stany, karimatky a spacáky a putovať ďalej.
Publikované: 29.3.2015
Myslím, že tento deň môžem bez výčitiek nazvať najkrajším, ktorý som na Islande zažila. Pochopiteľne k úžasným zážitkom prispelo aj úplne výstavné počasie, od samého rána až do večera slnečno, teplo, obloha takmer bez mráčika a skvelá viditeľnosť trvajúca až do noci.
Publikované: 5.4.2015
Noc bola mrazivá, ale krásna, ráno nás víta slniečko, zdá sa, že aj posledný deň na ostrove si užijeme.
Publikované: 12.4.2015
Po dlhej dobe sme si prispali, budíček až o 9:30. Noc bola pokojná, nepríjemnosť je teplota vzduchu v couchettoch, určite viac než 30°C, čo v kombinácii s teplotou na palube nie je optimálne, jednoducho z veľkého tepla do veľkej zimy.
Publikované: 19.4.2015
Máme pred sebou dva dni na lodi a poslednú zastávku v dánskom Ejer Bavnehøj s celoročne otvorenou vežou.
Publikované: 13.1.2023
Pokiaľ chcete vycestovať do nejakej nádherné krajiny, ktorá je veľmi odlišná od tej našej, ale nechcete ísť na iný kontinent, môže byť Island aj vašou voľbou. Nachádza sa v blízkosti polárneho kruhu a je najzápadnejšou európskou krajinou. Okúzli každého turistu, a to hlavne vďaka prírodným javom, ktoré sa inde v Európe nájdu len výnimočne alebo vôbec.
Publikované: 20.1.2023
Na objavovanie Islandu sme si zvolili cestu okolo celého ostrova. Z Reykjavíku vyrážame východným smerom a našim prvým cieľom je národný park Þingvellir (Thingvellir), ktorý je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Publikované: 27.1.2023
Ak sa aj vy budete nachádzať neďaleko Hveragerði, určite odporúčam zamieriť na juhozápad, kde sa asi po 15 minútach jazdy (neďaleko cesty č. 39) nachádza lávová jaskyňa Raufarholshellir.
Publikované: 3.2.2023
V ďalšej časti nášho seriálu nahliadneme na východnú a severnú časť ostrova. Na východe sa nachádzajú pozdĺž cesty číslo 1 rybárske dedinky a vládne tu pokojná atmosféra. Obchádzanie Východných fjordov bolo veľmi zdĺhavé. Boli sme dezorientovaní nielen kvôli tomu, že to tu je všade všetko veľmi podobné, ale tiež kvôli hustej bielej hmle, s ktorou si neradno zahrávať.
Publikované: 10.2.2023
Ďalšia časť nášho putovania začína na severe ostrova vo fjorde Eyjafjördur, kde sa nachádza druhé najväčšie mesto Islandu Akureyri. Je to pekné, na pohľad bohaté mesto so študentskou atmosférou. Určite stojí za to ho navštíviť. Dlhý prejazd na západ k polostrovu Vatnsnes nám ale žiadne špeciálne zážitky neponúkol.
Publikované: 4.1.2023
Milovníci večnej zimy a ľadu sa určite potešia pri čítaní nasledujúcich riadkov, keďže tentoraz pri našich potulkách svetom zavítame na najväčší paradoxne nazývaný „zelený“ ostrov sveta – Grónsko. V miestnom jazyku sa ale tento ostrovný mohykán nazýva Kalaallit Nunaat, čo v preklade znamená krajina ľudí.
Publikované: 15.3.2015
Dyrhólaey je polostrov na juhu krajiny, ktorý je zároveň prírodnou rezerváciou. Na mieste vás privíta množstvo skalných útesov, ktorých malebné tvary mnohých zaujmú. Útesy sú obľúbeným hniezdiskom kvanty morského vtáctva, medzi ktorými nechýbajú alky, norce alebo kačky. Priestor medzi skalnými útvarmi je vyplnený plážami s čiernym lávovým pieskom.
Publikované: 8.3.2015
Budíček o 7 hodine, odjazd z kempu o hodinu neskôr. V pôvodnom programe bol nocľah na Vestmanoch, čo by nám zabralo ďaleko viac času na návrat na našu trasu, ušetrený čas využijeme lepšie – ideme na farmu Skálakot.
Publikované: 14.12.2014
Ráno nás víta slniečko, tu tak často nevídané… možno ste už pozabudli, koľko slnečných dní majú v priemere tieto ostrovy, ale ja si to pamätám a o to viac si vážim toto krásne počasie.
Publikované: 4.1.2015
Vstávam už o 6. hodine ráno, včera som si zabudla nabiť techniku, tak to musím napraviť. Podobný nápad sme mali viacerí. Ešte zvažujem svoju účasť na treku, ale nakoniec sa dohodneme so šoférmi a ďalšou skvelou partiou, že dnes si dáme oddychový deň.
Publikované: 11.1.2015
Ráno sa budím šokom, 10 minút pred pol ôsmou vystrelím zo spacieho vaku smer umyváreň, ale našťastie som si len chybne zapamätala čas odjazdu. Ten je až o hodinu neskôr, takže potom, ako sa spamätám, sa môžem v pokoji pripravovať na odjazd. Dnes nám počasie nepraje, drobno, ale o to intenzívnejšie mrholí.
Publikované: 1.3.2015
Cesta pokračuje podľa plánu, smerujeme k vodopádu Seljalandsfoss, kúsok od neho je kemp, ktorý pôvodne mali využiť len vodiči. Po krátkej zastávke v kempe ideme do prístavu, dážď je veľmi intenzívny a fúka silný vietor. Chvíľu na to sa dozvedáme, že výlet na ostrov sa odkladá pre nepriazeň počasia a veľké vlny.
Publikované: 8.2.2015
Ráno nás budí slniečko a nebo bez jediného mráčiku! Paráda! Počas noci dorazili ďalší cestovatelia – spolu šesť nových účastníkov zájazdu.
Publikované: 15.2.2015
Dnešným dňom začína nie práve priaznivé počasia, teda leje ako z krhly. Pre silný dážď nie je možné poriadne vidieť a včerajšie plány sa zdajú byť len ťažko realizovateľné. Odjazd je odložený, no výstup k najvyššiemu vodopádu Islandu sa neruší.
Publikované: 1.2.2015
Noc prebehla pokojne a ráno našťastie neprší, takže si dáme rýchle raňajky, zbalíme stany a po 8. hodine odchádzame smer tiesňava Kotágil.
Publikované: 25.1.2015
"Spolupráca" s Elfmi sa vyplatila, čaká nás príjemný slnečný deň, aj keď trochu chladný. Skútustaðir je jedna z mála obcí na brehu jazera Mývatn. Naším cieľom je prechádzka pozdĺž pseudokráterov. Miestny názov pre tieto zvláštne kopce, ktorých tu je okolo dvadsať, je skútustaðagígar.
Publikované: 28.12.2014
Budíček je dnes už o 7,30; do 8,30 musíme opustiť kajuty. Ako vždy, opäť som si pred zahraničnou cestou kúpila osvedčený bedeker a študovala. Tu som si hneď v úvodu prečítala, citujem: "Ak je možné na pricestovať Island loďou, plavbu odporúčame len námorníkom so silnými žalúdkami, pretože na trase často zúri víchrica, búrka a mocné vlnobitie Severného Atlantiku."
Publikované: 21.12.2014
Pobyt na Faerských ostrovoch sa kráti, a tak je viac než vhodné navštíviť hlavné mesto Tórshavn a podrobiť ho dôkladnej prehliadke.
Publikované: 7.12.2014
Pokračujeme cez malú dedinu Kvívík do najsevernejšieho mesta tohto ostrova – Tjornuvík.
Publikované: 30.11.2014
Noc bola celkom pokojná. Ubytovanie v couchetoch nie je úplne najpríjemnejšie, ale dá sa vydržať. Mali sme obrovské šťastie na počasie, takže more bolo vcelku tiché a nič nebránilo v pohodovom spánku...
Súvisiaca fotogaléria
Panenská príroda pokrytá desaťtisíce rokov starým ľadom pod správou Dánska, tak nejako by sme moh...
Druhý najväčší ostrov Európy leží v Atlantickom oceáne vo vulkanicky aktívnej oblasti. Príroda z ...
Prístav Tórshavn na Faerských ostrovoch bol našou zastávkou na ceste na Island. Ostrovy patria po...
Súvisiace video
Cesta z Reykjavíku na východ nie je len tak hocaká. Ako prvé sme prišli k národnému parku Þingvel...
Pre spoznávanie úplne inej prírody, než je tá u nás, nemusíte opúšťať „starý kontinent“, stačí vy...