India, Vidžajanagar – padlá sláva

Našim konkrétnym cieľom je dedina Hampi ležiaca v ruinách kedysi mocného mesta, ktoré bolo centrom Vidžajanagarskej ríše, najsilnejšej ríše vtedajšej Indie. Toto kráľovstvo existovalo približne od 14. do 17. storočia. Jeho hlavné mesto Vidžajanagar malo v dobe svojho najväčšieho rozmachu v 16. storočí asi pol milióna obyvateľov. To je úctyhodný počet, keď si uvedomíme, že v tej dobe žilo na celej planéte odhadom pol miliardy ľudí.

O veľkoleposti mesta svedčí už jeho meno, ktoré znamená Mesto víťazstva. Avšak počas konfliktov s moslimskými kráľovstvami na severe začala Vidžajanagarska ríša pomaly upadať. Po dobytí vojskami spojených sultánov bol Vidžajanagar spustošený, čo znamenalo zničenie hinduistických chrámov a sakrálnych predmetov. Práve to, čo zo stredovekej metropoly zostalo, je dnes chránené pod záštitou medzinárodnej organizácie UNESCO.

A čo teda môžeme dnes vidieť? Hlavnou pamiatkou, ktorá je rovnako považovaná za jedno z miest, ktoré by mal každý turista v Indii vidieť, je Virupakšský chrám (Virupaksha Temple). Hinduistický svätostánok na tomto mieste stojí nepretržite už od 7. storočia n. l. Pôvodne sa však jednalo iba o malú svätyňu a ešte len s postupom času sa rozrástla na mohutný chrámový komplex.

Najväčší rozkvet nastal pod vidžajanagárskými vládcami v polovici 14. storočia. Umelecké diela, ktoré v tomto období vznikli, boli neskoršie systematicky ničené moslimskými dobyvateľmi. Napriek tomu, že bolo mesto takmer zrovnané so zemou, ľudia na tomto mieste ďalej praktikovali svoje náboženské rituály. Zvyšky chrámového komplexu formujú stred dediny Hampi. Vstupnú bránu tvorí päťdesiat metrov vysoká veža, za ktorou sa vinie približne kilometer dlhá ulica, na ktorej druhom konci stojí mohutná socha býka známeho ako Nandi, na ktorom jazdil boh Šiva.

Vydáme sa ďalej juhovýchodným smerom k tzv. Kráľovskému centru. Ležia tu zvyšky palácov, administratívnych budov a niektorých chrámov, ktoré viac či menej slúžili kráľovským potrebám. Bohužiaľ z palácov nezostalo viac než základy, pretože tie jediné boli z kameňa, zatiaľ čo na budovy samotné bolo spravidla používané drevo ako stavebný materiál.

Avšak kamenné stavby ako opevnenia alebo chrámy sú dodnes čiastočne zachované. Patrí medzi ne tiež akvadukt, ktorý ústi v dvoch nádržiach – Veľkej, kam sa privádzala voda na oslavu zvláštnych udalostí a kaskádovitej nádrže.

Z ruín veľkého mesta Vidžajanagar vyžaruje atmosféra padlého centra kedysi mocnej ríše, ktorú ťažko inde nájdete. Ale India je plná ďalších pamiatok podobného rázu a v budúcnosti sa na niektoré z nich opäť pozrieme.

Text: Maxim Kucer

Preklad: Oskár Mažgút

Foto: Wikipedia.org: Saranya Ghosh, Jean-Pierre Dalbéra, Mukul Banerjee, Bjørn Christian Tørrissen, Rijesh