Grécko, Kréta: Výlet na najväčší grécky ostrov V.

V minulej časti sme si podrobne predstavili aj iné krétske tiesňavy, ktoré sú možno občas neprávom v tieni Samarie a turisti na ne môžu pozabudnúť. No, dnes sa budeme držať hlavného prúdu a tento kút prírody spoločne prejdeme.

Samariu nájdete v oblasti Chania na západe ostrova. Tiesňavu vyhĺbila malá riečka, ktorá tečie medzi pohorím Lefka Óri a horou Volakias. Tiesňava začína v Xyloskale vo výške približne 1 200 metrov nad morom. Mimochodom, samotný názov pochádza od rebríkov, ktoré miestni používali, aby sa po strmých svahoch dostali do niektorého miesta v tieňave.

Okrem zmienenej hlavnej trasy sa v tiesňave nachádzajú aj iné cestičky, ku ktorým je ale nutné mať špeciálne povolenie, než sa nimi vydáte preskúmavať prírodu. Taktiež sme si všimli, že je možné objednať si sprievodcu tiesňavou, no my sme túto možnosť nevyužili. Tiesňava je otvorená každý rok od apríla do októbra, avšak v prípade nepriaznivého počasia môže byť dočasne uzavretá.

Názory na to, aká dlhá je v skutočnosti táto tiesňava sa líšia rádovo v jednotkách kilometrov, no samotná túra je dlhá 13 kilometrov, čo znamená niekoľko hodín strávených v lone úchvatnej prírody, ktorá je vďaka svojmu špecifickému ekosystému súčasťou Svetovej biosférickej rezervácie.

Oproti iným hornatým oblastiam Kréty, ktoré sú často odlesnené alebo len porastené nízkymi drevinami, tu sa budete prechádzať v tieni ihličnanov a nad vami sa budú týčiť mohutné hory. Rozhostil sa v nás pocit bázne nad dielom prírody a zároveň sme si predstavovali, že miesta podobné Samarii evokujú staré grécke báje a povesti. Hrdina kráčajúci po cestičke v ústrety nebezpečenstva v podobe Chiméry alebo iného mýtického monštra. Podľa antického historika Diodora Sicula sa v tiesňave narodila bohyňa Diana.

Názov Diablova jaskyňa alebo tiež Demospilios označuje zhruba prvú štvrtinu tiesňavy a dozaista odráža aj fantáziu miestnych, ktorí s týmto menom prišli. Pokračujeme však ďalej, striedavo v tieni cyprusov a zase v slnečnom žiari. Po našej ľavici sme asi po štyroch kilometroch pochodu narazili na malý kostol Agios Nikolaos a neďaleko od neho na pozostatky malej farmy, kde sa vyrábal syr.

Uchvátení týmto prírodným dielom pokračujeme ďalej a narážame na ďalší kostol Afendis Christos. Za ním sa tiesňava začína pomaly zužovať, terén tvoria prevažne kamene a na niektorých miestach je tiesňava široká iba približne päť metrov. Táto časť sa príznačne nazýva Sideroportes alebo tiež Železné vráta. Chladíme si nohy v riečke a potom šliapeme ďalej smerom k východu z tiesňavy, kde nás čaká kamienková pláž a zaslúžené kúpanie v mori.

Text/foto: Maxim Kucer

Text/foto: O. Maňáková