Gibraltár – za opicami z juhu Európy

Slovo „strategické“ veľmi presne vystihuje charakter Gibraltáru. Zaisťuje totiž jedinečné spojenie medzi dvoma kontinentami aj Stredozemným morom a Atlantickým oceánom cez tzv. Gibraltársku úžinu, ktorá má v najširšom mieste iba 45 km. Z tohoto dôvodu dnes ťaží predovšetkým z obchodu, finančníctva a samozrejme aj z turizmu.

Čo sa týka turizmu, ročne navštívi Gibráltar asi 7 miliónov ľudí. Čo je teda takým veľkým lákadlom? Trúfam si povedať, že jednoznačná možnosť osobného stretnutia s opicami z čeľade mačiakovité – makak magot. Veď kde inde v Európe má človek tú česť vidieť voľne žijúce opice. Gibraltár je pomerne dosť rušné miesto, prechádza tu jedno auto za druhým, dopravu ešte navyše občas zbrzdí pristávajúce lietadlo. Za makakmi preto musíte vystúpať (dá sa použiť lanová dráha) do prírodnej rezervácie rozprestierajúcej sa na význačnom bode tohto zámorského územia – Gibraltárskej skale (Rock of Gibraltár). Táto vápencová skala kedysi slúžila ako pevnosť, teraz je známa predovšetkým ako obydlie cca 250 jedincov už zmienených opíc.

Pri vstupe do rezervácie dostanete malú mapku s označením, kde sa vyskytujú opice. Roztrúsené po rezervácii ich takmer nestretnete. My sme ich zahliadli na hradbách arabskej pevnosti zvanej Tárikova skala, zdržiavajú sa však predovšetkým pri kŕmení, ktoré im poskytujú správcovia areálu. Pre turistov je kŕmenie zakázané! Pokiaľ zvolíte pešiu prechádzku po úpätí Gibraltárskej skaly, opäť počítajte so zvýšenou dopravou. Približne každú minútu vás bude na úzkej cestičke míňať výletná dodávka s ďalšími návštevníkmi, čo tak trochi kazí atmosféru tohto miesta. Náladu vám ale zdvihne úžasný výhľad.

Mláďatá sú hravé a veselé a keď to budete najmenej čakať, jedna z opičiek vám skočí na rameno. Okamžite tak budete pod dohľadom jedného zo správcov rezervácie, ktorý vás nechá bleskovo sa vyfotiť a potom opicu z bezpečnostných dôvodov rýchlo odoženie, aby ste neprišli o náušnice alebo o vlasy. Zážitok je to ale aj tak obrovský.

Čo vám ešte môže toto územie ponúknuť? Skoro v každej reštaurácii si môžete objednať anglickú klasiku – fish and chips, na uliciach sú typické červené telefónne búdky a Gibraltár má aj svoju vlastnú poštu, teda odporúčam poslať aspoň jednu pohľadnicu – budete mať doma veľmi cenný kúsok. Platiť sa tu dá britskými librami ale aj eurami (počítajte ale s o niečo vyššími cenami) – vydajú vám však v gibraltárskych librách, čo je vlastná mena tohoto územia. Kreditné karty je možné použiť v obchodoch so suvenírmi aj v reštauráciách.

Keď to zhrnieme, určite sa jedná o veľmi krásny jednodenný výlet s úžasným zážitkom. Isto odporúčam pridať návštevu Gibraltáru do výletov v rámci dovolenky v Španielsku či Maroku.

GPS: (Gibraltárska skala) 36°08'38.5"N 5°20'30.5"W

Text a foto: Veronika Schubertová

Preklad: O. Maňáková