Francúzsko, Paríž XXIX.: Opera Garnier a galéria Lafayette

Operný palác

Opera nie je obrovská len z vonka, ale aj z vnútra. Interiér je tvorený mramorovými schodiskami, tzv. Grand Foyer či červeno a zlato zdobenými hľadiskami. Veľkoleposť dotvára hlavná sála vytvorená z viac ako 30 druhov mramoru, ktorá sa pýši krištáľovými lustrami. Nechýba nespočetné množstvo sôch, malieb a pozlátených búst významných hudobných skladateľov. Nakoľko sme sa do vnútra budovy nedostali, tieto informácie sme čerpali len z bedekra, v ktorom bolo našťastie veľa fotografií, a tak sme si mohli urobiť skutočnú predstavu o jej veľkoleposti.

Opera Garnier, nazývaná tiež Palais Garnier je jednou z dvoch budov, kde pôsobí Národná parížska opera, ktorá je najvýznamnejším operným súborom vo Francúzsku. Jej druhé sídlo je v modernej stavbe nazývanej Opera Bastille. No vráťme sa k budove z roku 1875, ktorá nesie meno po architektovi Charlesovi Garnierovi. Výstavba tohto architektonického skvostu trvala 15 rokov. Budova bola postavená na poverenie Napoleonom III. Jej terajšie miesto vybral sám barón Haussmann počas revolučnej prestavby Paríža. Napriek rôznym stavebným aj politickým ťažkostiam sa podarilo stavbu odovzdať verejnosti, a tak ju naplno začať využívať k účelu, na ktorý bola postavená. Dodnes sa tu konajú predovšetkým baletné vystúpenia tých najlepších umeleckých súborov sveta. Opera Garnier sa svojím významom radí k prestížnym divadlám La Scala v Miláne či k Viedenskej štátnej opere.

Zaujímavosťou tejto veľkolepej stavby je, že práve vďaka nej vzniklo svetoznáme dielo Fantóm opery od Gastona Lerouxa, ktorý vychádzal zo „skutočných“ udalostí. Počas prvých predstavení totiž vychádzali z podzemných miestností divadla zvláštne zvuky a v roku 1896 sa tu udiala dodnes neobjasnená nehoda, kedy spadlo protizávažie ťažkého krištáľového lustra a usmrtilo vtedajšiu správkyňu divadla. Tieto nezvyčajné okolnosti dali za vznik mýtu o fantómovi opery, ktorý tu pretrváva dodnes.

Obchodný dom, ktorý vyrazí dych...

Po obdivovaní prenádhernej stavby s rúškom tajomstva sme sa presunuli za operu, kde nás už čakal obchodný dom, aký sme v živote nevideli. Niesol meno nákupnej siete Galeries Lafayette. Samotný názov vznikol azda z umiestnenia malého obchodu z módou na rohu ulice Rue La Fayette, ktorý otvorili Théophile Bader a Alphonse Kahn v roku 1893. Zakrátko na to bol ich úspech pretavený do výstavby veľkolepého obchodného domu, ktorý otvorili v roku 1912 na bulvári Haussmann, kde sme sa v tejto chvíli nachádzali. Vtedy určite nemali tušenia, že úspech bude pokračovať až do tej mieri, že obchodný dom urobí rekord v tržbách, ktorý nemá obdobu. Ten padol len nedávno, v roku 2009, kedy Galeries Lafayette zarobila neuveriteľný 1 bilión eur!

Ani na chvíľu sme nezaváhali a vstúpili sme do sveta značiek a módnych vecí. Najskôr sme prechádzali obchodmi, ktoré poznáme aj u nás doma, no po prechode cez presklenné premostenie sme sa dostali do historickej budovy, ktorá nám vyrazila dych. Cítili sme sa ako v opere, no na rozdiel od lóži na sedenie boli všadeprítomné balkóny vyplnené predajcami oblečenia. Naspodku boli kozmetické butiky a pri pohľade nahor nás upútalo obrovské vitrážne okno. Vydali sme sa na prieskum a po 12-tich poschodiach zdolaných eskalátormi sme sa dostali na strechu Paríža. Samozrejme len obrazne. Veľká terasa pre návštevníkov nákupného centra bola miestom oddychu a nevšedných pohľadov na mesto. A to úplne zadarmo! Najedli sme sa tu a vychutnávali si pohľady na toto večné mesto. Mali sme aj jedinečnú možnosť vidieť budovu Opery Garnier zhora. Jednoducho nádhera.

Po hodinovej pauze sme sa vydali cez spleť obchodov opäť ďalej. Hneď ako sme vyšli pred hlavný vstup do obchodného domu, kúsok ďalej na nás číhalo ďalšie nákupné centrum, tentoraz pomenované  Printemps. Nakoľko nám už veľa času nezostávalo, nenavštívili sme ho a vydali sa radšej  na Námestie Vendôme, ale o tom si povieme až o týždeň.

Text a foto: Oskár Mažgút