Európan v islamských krajinách IV.

Celkové vystupovanie

Pre Európana v islamskej krajine platí to isté, čo kdekoľvek inde v zahraničí a koniec koncov aj doma v neznámom prostredí: neupútavať na seba príliš pozornosti. Nakoniec, nemusíme si myslieť, že ktokoľvek kdekoľvek je zvedavý práve na nás. Najjednoduchší postup je zobrať na vedomie vystupovanie a správanie sa ľudí okolo a prispôsobiť sa mu.

Pretože však v mnohých islamských krajinách sú ľudia napr. v kaviarničkách a podobne veľmi družní (čo platí rovnako v Maroku ako v kedysi sovietskom Uzbekistane), nemal by sa Európan ovládajúci angličtinu (v Uzbekistane či Tadžikistane ruštinu) vyhýbať rozhovoru pri stolíku s niekým, s kým sa dohovorí. Rozhovor by však mal prebiehať v priateľskej, no nezáväznej rovine a nemal by sa dotýkať citlivých tém náboženstva, politiky, terorizmu, a pod.

To sa vzťahuje na mužov. Žena v islamskej krajine, najmä na Arabskom polostrove, na verejnosti nevstupuje do debaty, a ak sa k nej domáci bude správať ako by tam ani nebola (čo sa spravidla nestane v Maroku, Tunisku, Egypte, ani v Uzbekistane, o Turecku nehovoriac, ale často v Libanone či Jemene, a určite v Saudskej Arábii a v Iráne), nemôže to brať ako zámerne urážlivé správanie, ale jednoducho ako miestny zvyk.

Oblečenie

Táto téma je veľmi dôležitá najmä pre turistov, ktorí sa samozrejme na pláži v niektorej severoafrickej krajine alebo v Jemene obliekajú tak, ako sú na pláži zvyknutí, a takisto v cudzineckom hoteli, a pod. To isté sa týka ich správania sa v týchto priestoroch. Ako náhle však opustia „enklávu“ turistického sveta, musia dodržiavať určitú mieru rešpektovania miestnych zvyklostí.

Samozrejme, to ešte neznamená, že by ženy mali nosiť šatku, ale chodiť na trhovisko či voľne po uliciach mesta v šortkách a s hlbokým výstrihom sa nepatrí, dokonca ani v krajinách, ktoré sú inak k turistom veľmi tolerantné, ako je Maroko, Tunis či Egypt. Aj v Turecko by to asi bolo príliš. Muži to majú jednoduchšie, im stačia dlhé plátenné nohavice a košeľa.

Ak muž nechce na seba upútavať nadbytočnú pozornosť, nemal by si do islamskej krajiny brať zlaté šperky: korán prikazuje, že muž môže mať prstene len strieborné, zlato však u neho (nie u ženy) znamená prejav neprimeraného bohatstva, o ktorom sme už písali. Preto ťažká zlatá retiazka na mužovom krku alebo veľké zlaté prstene nepôsobia na verejnosti dobre. Iná otázka je, že mnohí bohatí moslimovia sa príkazom tejto primeranosti neriadia (známe sú príbehy ako zosnulý kráľ Saudskej Arábie prehral v Monte Carlu za noc šesť miliónov dolárov, či preslávené luxusné automobily Rolls-Royce bohatých šejkov a ďalší prepych napríklad v Kuvajte). Bežný Európan sa na trhovisku, v kaviarničke alebo na ulici stretáva s bežným moslimom, pred ktorým sa netreba predvádzať.

Valec likviduje (na dôkaz viery) fľaše alkoholu. V Jakarte začína moslimský Ramadán.

Alkohol

Všetci vieme, že korán zakazuje veriacim piť alkoholické nápoje. V praxi to znamená, že alkohol si nemôžeme dovoliť nikde v islamskej krajine (s ojedinelými výnimkami napríklad v Turecku) ani my. Mnohí moslimovia síce ako prvé, čo urobia v lietadle (ak neletia linkou spoločnosti islamskej krajiny), si objednajú dvojitú whisky, tým sa však nemusíme trápiť – je to niečo podobné ako s tými Rolls-Roycemi. My tak jednoducho nezoženieme ani obyčajnú desiatku a s tým by sme mali vopred rátať. Nie však tak, že si do kufra napcháme fľaštičky slivovice, s čím by sme mohli mať problémy na colnici, ale tak, že budeme rátať s abstinenciou.

Vo väčšine krajín dnes už však luxusnejšie cudzinecké hotely majú zvláštne bary pre zahraničných hosťov, v ktorých sú však alkoholické nápoje príšerne drahé a ak im neodoláte, robte tak s mierou. Objaviť sa totiž pod vplyvom alkoholu dokonca na verejnom mieste by mohlo mať veľmi nepríjemné následky: záležalo by na náhode, či by vám to prešlo alebo niekto zavolá políciu a prinajmenšom hrozí prežitie noci v nepríliš vábnej cele.

Sex

Ak chce Európan pestovať tzv. „sexuálnu turistiku“, čo je dnes v mnohých exotických krajinách rovnako módne ako zdraviu nebezpečné, určite si nevyberie hociktorú islamskú destináciu. Ak predsa, potom nech obmedzí svoje záujmy iba na účastníkov vlastného zájazdu. Stretnúť sa takto bližšie s domácimi ženami nemá prakticky možnosť, opäť s výnimkou niektorých podnikov v Turecku. Moslimky sa jednoducho neobjavujú v prostredí, kde by bolo možné si začať nejaké „posiedky“.

Ako vo všetkom, aj tu sa nájde výnimka, ktorá sa vzťahuje na Turecko a niektoré severoafrické lokality. Ide o príležitosti, ktoré na prvý pohľad môžu vyzerať trochu ako prostitúcia, trochu iba ako zhoda okolností či náhod, prípadne záujem ženy o exotického cudzinca. Nech sa podobná situácia tvári akokoľvek, zvyčajne má veľmi jednoduché pozadie.

Európanova nádej na sex sa objaví najčastejšie na osamelom či temnom (najčastejšie na osamelom aj temnom) mieste, prípadne v zákutí nejakého nočného podniku, ale vždy sú neďaleko ukrytí dvaja či traja urastení mládenci, ktorí včas pribehnú ochrániť česť svojej sestry, ktorú chcel cudzinec znásilniť. Pretože títo tzv. obranci sestrinej cti obvykle hlasito volajú políciu, s ktorou nie je dobré si zahrávať (hoci ich už pozná a neverí im), Európan je zvyčajne rád, ak z toho vyviazne len vďaka obsahu svojej peňaženky a v temnej uličke spravidla aj niekoľkým modrinám.

pripravil: Jan Chaloupka

s láskavým povolením p. Warrena Croftera, autora knihy "Veľká kniha Islamu"

V poslednom stretnutí s pravidlami islamu si preberieme situácie, ako sa správať pri nákupe suvenírov a v pohostinstve, či dávať prepitné a čo robiť, ak sa dostaneme do konfliktu so zákonom, s políciou a ako vidí turistov islamská justícia.

späť