EURÓPA: Morové stĺpy - kamenní svedkovia víťazstva nad epidémiami I. (1)

Medzi kultúrne pamiatky, ktorým možno pri potulkách mestami či mestečkami nevenujeme veľkú pozornosť a často ani nepoznáme ich históriu, sú stĺpy osadené najmä v centre námestí. Tieto mariánske, trojičné či morové stĺpy pripomínajú hlavne epidémie, ale aj požiare, boje a víťazstvá, no najmä sú prejavom viery a vďačnosti ich budovateľov. 

Mor pustošil obyvateľstvo Európy opakovane, takmer štyri storočia. Prvá pandémia prišla už v 14. storočí a posledná sa prehnala Európou pred 300 rokmi. Do Uhorska sa rozšírila v roku 1711 a doznievala tu ešte aj v roku 1714. Za ten čas zhromaždili ľudia mnoho skúseností z boja proti nákaze, z ktorých mnohé využívame dodnes. 

Medzi prvé ochranné opatrenia patril prísny zákaz opúšťať postihnuté mesto, obec či región. Už vtedy sa na hraniciach budovala sieť karanténnych staníc, kde zadržiavali osoby aj tovar na 40 dní, ktoré boli stanovené na základe Biblie. Zadržaných ľudí strážili vojaci či civilná ozbrojená stráž a niekoľkých trúfalcov porušujúcich tieto pravidlá na výstrahu obesili priamo pri ceste. Šaty chorých spálili, dezinfekcia priestorov sa vykonávala dymom z borovíc. Domy nakazených boli označené bielym krížom - symbolom morovej nákazy. V mestách platil zákaz všetkých masových podujatí. 

Dôsledkom pravidelne sa opakujúcich epidémií bol hladomor, bieda a vyľudňovanie celých území. Ešte v 18. storočí mor považovali za Boží trest. Vychádzali pritom opäť z Biblie (Zjavenia sv. Jána), kde štyrom jazdcom Apokalypsy bola daná moc zahubiť štvrtinu ľudstva mečom, hladom, morom a dravými šelmami.

Tí čo epidémiu prežili, začali stavať morové stĺpy (mariánske alebo trojičné) na pamiatku obetí nákazy, ale hlavne ako poďakovanie za jej ukončenie. Súčasne slúžili, ako prosba za ochranu pred prípadnou ďalšou epidémiou. Značný rozvoj výstavby po celej Európe nastal v 18. storočí a z architektonického hľadiska sa jednalo o výrazný umelecký prvok barokového umenia. 

Morové stĺpy k nám prenikli z Talianska, kde sú však úplne iné klimatické pomery, a tak v našich extrémnejších podmienkach potrebovali stĺpy väčšiu údržbu resp. lepšie spracovanie stavebného materiálu. Základom bol najmä pieskovec, ktorý žiaľ v exteriéri nedokáže dlhodobo odolávať poveternostným vplyvom. Z tohto dôvodu sú mnohé zo stĺpov na našich  námestiach už len kópie. Iba bohaté mestá si mohli dať vyrobiť stĺpy z odolnejšej horniny. Nedá nám nespomenúť aj ďalší dôvod ich nezotrvania na svojich pôvodných miestach, a to ideové režimy, kvôli ktorým museli neraz svoje čestné miesto opustiť. 

Budovanie mariánskych stĺpov so sochou Panny Márie pochádza z Francúzska z 10. storočia, ale bežným sa stalo najmä v období protireformácie v 16. storočí. Jedným z prvých bol stĺp na Piazza Santa Maria Maggiore v Ríme. Slúžil ako vzor pre mnohé stĺpy v Taliansku, ako aj v ďalších európskych krajinách.

Tak napríklad pražský mariánsky stĺp bol postavený významným českým barokovým sochárom Janom Jiřím Bendlom na Staromestskom námestí krátko po Tridsaťročnej vojne, ako poďakovanie za pomoc v boji so Švédmi. Na poludnie jeho tieň ukazoval tzv. Pražský poludník, ktorý slúžil na určenie presného slnečného času. 

Neskôr si ho spájali s habsburskou nadvládou, a po vyhlásení samostatnosti Česko-Slovenska v roku 1918 ho strhli a zničili. Našťastie Spoločnosť pre obnovu mariánskeho stĺpu na Staromestskom námestí v Prahe sa ho od roku 1990 prostredníctvom verejnej zbierky snaží  obnoviť. Úmysel sa podaril, nakoľko už začiatkom roka sa začalo s jeho vztyčovaním na pôvodnom mieste, a tak sa v týchto príznačných časoch poznamenaných pandémiou opäť vráti do srdca „stovežatej“ symbol vďaky a víťazstva.

Už o týždeň sa zameriame na mariánske stĺpy na Slovensku. 

GPS: 50°05'14.6"N 14°25'16.1"E (Staromestské námestie, Praha)

Text: Mgr. Anna Nociarová

Foto: Wikipedia.org - Giovanni Paolo Panini,  Karl Herlossohn, redakcia, pixabay.com

Textová úprava: redakcia