Ekvádor: Zumbahua a lagúna Quilotoa

Ubytovanie sa dá zohnať priamo pri lagúne, my si vyberáme dedinu v horách s názvom Zumbahua. Z Quita sa dostávame do mesta Lacatunga, kde počkáme na autobus. Prejdeme trhovisko a nakúpime do zásoby ovocie a jedlo, pretože v Zumbahue sa toho veľa kúpiť nedá. Autobus je preplnený a navyše v ňom cítiť nie zrovna najpríjemnejšiu vôňu domorodcov. Sú to chudobní ľudia, teplú vodu doma nemajú a v Andách je chladno. Ťažko si vieme aj predstaviť, ako často si asi vyperú oblečenie. A tak celú hodinu cesty autobusom stojíme v uličke a dúfame, že sa táto cesta serpentínami už čoskoro skončí.

Zumbahua je dedina s približne 20 tisíc obyvateľmi. Väčšinou sa jedná o pôvodné indiánske obyvateľstvo a ľudia tu hovoria jazykom kichwa, ale dá sa tu dohovoriť aj španielsky. Jedná sa o farnosť založenú v roku 1971. Každú sobotu sa tu koná trh a stretávajú sa tu ľudia z miestnych indiánskych komunít. Tieto trhy sú známe aj medzi turistami, ktorí sem prichádzajú už v piatok, a tak sa tu nachádza aj niekoľko ubytovacích miest. Navyše toto miesto ponúka viacero možností pre turistiku a prechádzky prírodou.

V Zumbahue si nájdeme hotel a ubytujeme sa. Sme tu v pracovnom týždni, a tak je okolo námestia len zopár stánkov s jedlom a inak sa tu potuluje len množstvo psov. Je tu dosť chladno, hlavne ráno ukazuje teplomer pod nulou, tak sa poriadne obliekame. Máme v pláne urobiť si výlet k lagúne Quilotoa. Všetky potrebné informácie máme od majiteľa hotela, a tak o pol siedmej ráno čakáme na autobus. Asi päť minút pred jeho príjazdom zastavuje pri nás auto. Miestni takto zbierajú po ceste ľudí a za peniaze ich zvezú. Samozrejme si pritom vymýšľajú a klamú nás, že žiadny autobus ráno nejde. Na to im neskočíme, a tak zjednávame cenu. Povieme im, že im zaplatíme ako za autobus. A tak nás dovezú k lagúne. Síce od nás šofér pýta zase viac, no my platíme cenu, na ktorej sme sa dohodli.

Lagúna sa nachádza v kráteri vulkánu Quilotoa a jej priemer je okolo troch kilometrov, hĺbka asi 250 metrov. Tri sto metrov nad hladinou sa týčia strmé skalnaté steny a celú lagúnu sa dá obísť po cestičke pre peších. Je tu chladno a fúka, takže sa dlho nezdržujeme a vyrážame na cestu. Pridávajú sa k nám psi. Okolo lagúny je viacero trás do okolitých hôr, my sme si zvolili cestu okolo kráteru, nech si lagúnu prehliadneme zo všetkých strán. Cesta by mala merať 12 km a jej najvyšším bodom je miesto Monte Juyende (3 930 m n. m.). Tých 12 km sa javí ako jednoduchá túra, no je tak trochu zradná. Treba si uvedomiť, že celý čas sa ide vo vyššej nadmorskej výške, na ktorú si treba trochu privyknúť, a cesta vedie neustále hore a dolu. Rozhodne to nie je vychádzka pre netrénovaných jedincov. Hore môže silno fúkať a pokojne sa môže prihnať aj dážď, takže treba byť pripravený na všetko.

Po obídení celého kráteru sme dosť zničení a ideme zisťovať, ako sa dostaneme späť do Zumbahuy. V informačnom stredisku nás trocha sklamú, údajne odtiaľ nejde žiadny autobus, a tak si musíme prenajať predražený odvoz. Tomu neveríme a nakoniec z nich dostaneme, že autobus jazdí, ale len po hlavnej ceste. A tak sa vydáme asi pol kilometra k hlavnej ceste. Stoja tu džípy a ich majitelia na nás pokrikujú, že autobus nejde a vezmú nás za nemalé peniaze. Len sa tomu smejeme. Keď stojíme na hlavnej ceste, tak nám samozrejme zastavujú autá a ponúkajú odvoz do Zumbahuy. Zase zjednávame, až si dohodneme odvoz. Človek, obzvlášť „biely turista“, sa tu nesmie nechať oblbnúť a musí zjednávať, koľko sa dá. Miestni si totiž dosť vymýšľajú.

Okrem lagúny stojí za návštevu aj prechádzka okolo kaňonu s názvom Cañon Del Rio Toachi. Nachádza sa kúsok za mestom, a tak sa ideme prejsť a pokochať tou krásnou prírodou a okolitými kopcami. Vďaka poľnohospodárskym poliam je to taká prírodná šachovnica. Cestou sa ešte zastavíme na miestnom cintoríne a odpočinutí od všetkého hluku a ľudí sa vydávame ďalej – do obľúbeného turistického mesta Baños.

GPS: 0°57'33.2"S 78°54'02.0"W

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková