Durban - zlaté piesky mesta pri prístave

Durban, alebo Ethekwini (v preklade zo zulu označuje „mesto pri prístave“) je tretím najväčším mestom a najväčším prístavom Južnej Afriky. Vďaka teplému subtropickému podnebiu a veľkolepým plážam je to jedno z najobľúbenejších miest odpočinku nielen miestnych obyvateľov, ale aj početných turistov z celého sveta. V meste žije približne 3,5 milióna obyvateľov.

Skalné maľby a iné artefakty objavené na území Durbanu svedčia o tom, že vzdialení predkovia dnešných obyvateľov mesta, sa tu usadili ešte v dobe kamennej. O mnoho neskôr, pri hľadaní úrodných území sa zo strednej Afriky do regiónu KwaZulu-Natal, presťahoval kmeň Nguni. Ich potomkami sa stali kmene Zulu, Swazi a Ndbele. Portugalský moreplavec Vasco da Gama priplával v období Vianoc 1497 na vtedy pre Európanov neznáme územie, ktoré pomenoval „Vianočný štát“, v portugalčine je to potom „Terra do Natal“. Roku 1820 kráľ kmeňa Zulu Shaka získal nad týmto územím kontrolu. V roku 1823 poručíci britskej armády James King a Francis Farewell vyznačujú na mape zátoku Natal a začínajú obchodovať s kráľom Shaka s pomocou obchodníka Henryho Francisa Fynna, ktorý spurného kráľa raz vyliečil. Za výhodné obchody Fynn a King dostali od kráľa územie pre rozšírenie obchodu. Ale zanedlho bol kráľ Shaka, ktorý sa po celý život snažil spojiť roztrieštené klany, zabitý. Roku 1835 bieli osadníci založili hlavné mesto a pomenovali ho d'Urban na počesť Benjamina d'Urbana, budúceho správcu kolónie Cape. V roku 1838 sem s cieľom založenia obchodnej osady prišli Voortrekkers -  potomkovia holandských moreplavcov - a prehlásili územie na sever od Durbanu búrskou republikou "Republic of Natalia" s hlavným mestom Pietermaritzburgom.  Počas niekoľkých rokov sa tu vedú krvavé boje medzi Angličanmi, Búrmi a Zulu, ktoré skončili v roku 1842, a územie prešlo pod britskú kolóniu Cape. 

V súčasnej dobe je Durban veľké priemyselné mesto s veľkým prístavom a čulým turistickým ruchom. Priemysel Durbanu zahrňuje stavbu a opravu lodí, destiláciu ropy a spracovanie cukru, rybolov, montáž automobilov, výrobu potravín, farbív, hnojív, obuvi a textilu.

Pláže Durbanu a jeho pobrežia sú najväčšou atrakciou mesta. Piesky pláží Durbanu sa vyznačujú mäkkým zlatým pieskom, palmovými alejami a teplými vodami Indického oceánu.

Jedným z najpreslávenejších symbolov mesta je City Hall – fascinujúca budova v renesančnom slohu s mohutnou kupolou a stĺpmi, kde pri návšteve môžete zájsť aj do umeleckej galérie, Múzea prírodných vied a Všeobecnej knižnice. Priamo pred budovou sa nachádza námestie Francisa Farewella, na ktorom sa nachádza mnoho sôch. Na tomto mieste v roku 1824 Fynn a Farewell postavili tábor pre obchodovanie so slonovinou s kmeňom Zulu.

Za budovou City Hall je rozmiestnený 11 metrový žulový obelisk Cenotaph na počesť vojakov, padlých v prvej svetovej vojne.

Socha Dicka Kinga na koni je postavená na počesť hrdinu republiky Natal, ktorý roku 1842 na svojom koni Somersete za 10 dní prešiel 960 km, aby priviedol posily pre britské vojská, ktoré sa ocitli v obkľúčení v Starej pevnosti v Durbane. O jeho obľúbenosti svedčí aj to, že veľa ulíc v meste je pomenovaných práve po ňom: King Street, Kings Hall, Kings Mansion, Kingsway, Kingsmead Stadium, Kingsborough.

Ďalšou pozoruhodnosťou mesta sú Hodiny Vasca de Gamu umiestnené na rohu ulíc Aliwal Street a Victoria Embankment. V roku 1897 na počesť 400. výročia objavenia Natal Bay známym portugalským moreplavcom Vascom da Gama portugalská komunita darovala mestu tento stroj. Hodiny sú ozdobené vyobrazením drakov, výrov a inou novogotickou symbolikou. 

Najcennejšou historickou relikviou mesta je ale Kráľovský hotel (The Royal Hotel). Otvorený bol v roku 1842 a od tej doby zažil niekoľko rekonštrukcií. Pôvodne bol postavený z prútia a malty so slamou, neskôr boli múry vystužené kameňmi. Počas tzv. Jari národov (1848) tu pobýval princ Alfred, druhý syn anglickej kráľovnej Viktórie. Práve po jeho návšteve bol hotel pomenovaný „Kráľovský“.

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia.org, Ossewa, Emiliano Homrich, Emiliano Homrich, Emiliano Homrich, Emiliano Homrich, Emiliano Homrich

Preklad: Z. Megerssová