Cyprus: Ostrov dvoch svetov II. - Kyrenia

Jarné čítanie vám prináša:

Vystupujem priamo v centre a hneď zamierim na hrad, kde som veľmi zvedavá na vystavený vrak lode. V 60. rokoch ho náhodou našiel na dne zberač morských húb. Nález odovzdal podmorským archeológom a tí celý vrak aj s nákladom vylovili a vystavili. Na lodi bolo 400 amfor, zásoby obilnín, vína a vlastne všetko, s čím sa vtedy obchodovalo. Táto loď brázdila pobrežia celých 80 rokov a plávala od Samosu cez Kos a Rhodos do dnešného Turecka a na Cyprus.

Celý hrad ma nadchol nielen svojimi mohutnými hradbami a krásnymi výhľadmi, ale tiež atrakciami, ktoré som nečakala. Majú tu kostolík zabudovaný do obvodových stien a tiež je tu mučiareň s figurínami nešťastníkov. Medzi nimi sa v hladomorni ocitla za Lusignanov tiež milenka kráľa, ktorá tu prežila celé tehotenstvo a pôrod. Poslala ju sem totiž jeho žiarlivá manželka.

Na hrade si konečne usporadúvam históriu. Od 11. storočia tu bol Isaak Comnenius, ktorý so svojimi sicílskymi žoldniermi porazil byzantskú flotilu a ustanovil sa cyperským kráľom. O niečo neskôr tu náhodou plával Richard Levie srdce na svojej križiackej výprave za dobytím Jeruzalema, ktorého sa zmocnili moslimovia. Ten zviedol súboj s Isaakom a porazil ho. Keď vydrancoval zásoby Cypru a už tu nič nebolo, rozhodol sa darovať ostrov Lusignanom – Francúzom, ktorí prišli o svoje Jeruzalemské kráľovstvo. 

Preto bolo zvykom menovanie cyperských kráľov zároveň kráľmi jeruzalemskými. Tí tu zaviedli feudálny poriadok, kedy ľudia nemohli vlastniť pôdu a boli nevoľníkmi šľachty. Navyše museli všetci uznať oficiálne náboženstvo a netolerovalo sa žiadne iné. Časy sa ale zmenili, keď bol ostrov dobytý Osmanmi. To už ľudia mohli vyznávať akékoľvek náboženstvo a tiež mali právo vlastniť pôdu. Takže nadvládou Osmanov skôr získali. Počas 1. svetovej vojny Osmani stratili celý Cyprus a ihneď sa ho zmocnilo Anglicko.

Už z hradieb obdivujem roztomilý prístav, kde kotví mnoho zaujímavých starobylých lodí. Je nádhera sa tu prechádzať cez padací most a po schodoch dole. Prístav je jednoducho okúzľujúci, má tvar polmesiaca a nájdete tu jednu rybiu reštauráciu vedľa druhej. Potom sa prechádzam centrom mesta, nakupujem suveníry a vyrážam na prehliadku krásneho opátstva Bellapaís. Nachádza sa v romantickej dedinke s úchvatnou atmosférou starých čias. Zamiloval si ju aj spisovateľ Lawrence Durrell a kúpil si tu dom, kde napísal knihu Horké citróny. Kúsok vedľa dedinky je aj lovecký zámoček, ktorý patril herečke Sophii Loren. Pripadám si trochu ako v Andalúzii. Tá gotika a krása stavby je neprekonateľná. Začínam hlavnou budovou kostola - Bellapaís. A keďže tu nosili mnísi bielu sutanu, tak sa prezýval aj bielym opátstvom. Kostol sa dnes už na bohoslužby nevyužíva, ale na svadby by bol ako stvorený. Taký starobylý aj romantický zároveň.

Celé opátstvo má tvar písmena U a uprostred je pekné nádvorie s podlubím, kde sa prechádzali mnísi a mohli tak rozjímať o nekonečnej božej láske... V ďalšej časti je bývalá učebňa opátov, kde obdivujem strašidelné postavy vytesané v stenách – statočného Gréka, ktorý zápasí proti dvom šelmám alebo postavy v maskách či s hlavami zvierat. Asi by som sa tu v noci bála. Pripomína mi to tu tajomné opátstvo z knihy Meno ruže. V poslednej časti kostola je jedáleň, kde sa najskôr hodinu predčítalo mníchom z biblie a potom sa až servíroval pokrm. Podľa zásady – nielen chlebom bude človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z božích úst.

GPS: 35°20'27.3"N 33°19'19.3"E

Text a foto: Sylvie Halouzková

Preklad: Oľga Maňáková