Cyprus: Ostrov dvoch svetov I. - Nikózia

Jarné čítanie vám prináša::

Priletela som na medzinárodné letisko Larnaka v gréckej časti, keby som totiž letela do tej tureckej, bolo by to aj s medzipristátím. Z letiska odchádzam do hlavného mesta Nikózie (turecky Lefkosia), čo znamená obľúbený. Ubytujem sa hneď, len čo prekročím hranice. Hneď na mňa dýchne taká turecká atmosféra a v tej sa odjakživa cítim ako doma. Mesto je rozdelené na grécku a tureckú časť. A v každej časti majú iný čas, pretože sú tu dve časové pásma! Takže inak vám idú hodinky na ruke a inak na mobile. Prehliadku začnem hneď od „karavanserája“ (prístrešie pre karavany na púšti), ktorý rozhodne nie je opustený a ponechaný napospas supom, ako to väčšinou býva. Má veľmi pôsobivé hradby a krásne podlubia.

Cyprus bol dobytý Osmanmi až za vlády Selima II. Mal na neho zálusk nielen kvôli jeho strategickej polohe, ale skôr kvôli výbornému cyperskému vínu. Stojím pri mešite Selimiye, kde bola pôvodne katedrála sv. Sofie, ale Selim pristaval dva minarety, odstránil vitráže s výjavmi z biblie, vyniesol sochy a hroby v podlahe, kde spočívali biskupi (dal ich premiestniť na cintorín niekde vonku). Takže teraz, keď vojdete dovnútra, máte pocit, že na vás celá budova padá. Páčila by sa architektovi Sinanovi, ktorý svoje mešity schválne príliš vo vnútri nezdobil, aby sa ľudia nerozptyľovali maličkosťami a plne si vychutnali krásu celej budovy.

Prechádzam sa maličkým centrom, kde na vás dýchne prievan stáročia. V jednom osemposchodovom hoteli vyjdem nahor výťahom a pozorujem, ako je mesto rozdelené. Grécku časť spoznáte hneď, tam začínajú moderné výškové budovy ako kdekoľvek v európskych mestách.

Celá Nikózia bývala obklopená hradbami v tvare kruhu – s 11 baštami pomenovanými po 11 benátskych rodoch. Idem pomaly až k zelenej línii, čo je hranica, ktorá tento malinký ostrov rozdeľuje. Tiahne sa od Famagusty cez Nikóziu a ďalej na západ. Pozerám, že sa pri bývalom hoteli Ledra Palace koná automobilové revue a zúčastňujú sa ho Turci aj Gréci! No asi to s tými vzťahmi nebude také tragické. Prechádzam osmanskou štvrťou, kde mnohé domy zostali opustené, keď ich obyvatelia radšej vzali nohy na plecia a nečakali, až budú uprostred ruchu, ktorý vypukol v r. 1974 pri zabraní Cypru Turkami.

Ďalej potom mierim za krásnou mešitou Araba Ahmeda. Nevznikla žiadnou prestavbou kostola, bola postavená ako mešita v 16. storočí. Nazýva sa podľa vojvodcu, ktorý pre sultána Selima mesto dobyl.

No a teraz už som na Benátskom námestí. Uprostred je stĺp dovezený zo Salamíny, čo je historické mesto kúsok za Famagustou. Je tu veľa miest, kde sú stĺpy privezené práve z vydrancovaného Salamis. Teraz je na benátskom stĺpe umiestnená iba delová guľa, ale býval tu lev sv. Marka, symbol Benátčanov. Vedľa námestia je budova súdu, ale bývalo tu správne centrum najskôr Osmanov a následne Angličanov. Je to pôvabná osmanská stavba s cisternou v záhrade. A potom už idem stále rovno okolo Múzea Fazila Kučuka, ktorý bol premiérom za vlády gréckeho prezidenta Makaria (ešte pred rozdelením Cypru).

Na konci mojej prehliadky Nikózie je Kyrénska brána - Teda jedna z 11 bášt - a sú tu aj vidieť mohutné hradby. Na bráne je arabský nápis, ktorý sem nechal zapísať osmanský sultán po dobytí mesta: Mohamed, daj veriacim túto zvesť: Víťazstvo prichádza od Boha a triumf je blízky. Ty, ktorý otváraš brány, otvor nám najlepšie z brán ... ". Tiež tu nájdete delá, tie však nemajú s históriou Cypru nič spoločné. Pochádzajú z doby Napoleona a doviezli si ich sem Angličania.

GPS: 35°10'36.2"N 33°21'53.8"E

Text a foto: Sylvie Halouzková

Preklad: Oľga Maňáková