Čukotka I.

Čukotský autonómny  (do r. 1980 – národný) okruh vznikol 10. decembra 1930. Štatus samostatného subjektu Ruskej federácie získal 17. júla 1992.

Územná rozloha činí 737,7 tis. km², je to 7 % z celkovej plochy oblasti ruského Ďalekého východu (v Rusku označované ako „Krajný sever“) a priliehajúcich území.

Okruh zahŕňa pevninu medzi dolným povodím Kolymy na západe a Dežnevovým mysom na Čukotskom polostrove a tiež ostrovy: Wrangelov, Ayon, Arakamčečen, Ratmanovov, Herald, a i. Región na pevnine susedí s republikou Sacha (Jakutsko), Magadanským krajom a Korjakským autonómnym okruhom. Beringov prieliv oddeľuje Čukotku od amerického štátu Aljaška.

Čukotka sa rozkladá na severovýchodnom okraji  svetadielu Eurázia medzi Tichým a Severným ľadovým oceánom. Obmýva ju Východosibírske, Čukotské a Beringovo more.

Najjužnejší bod Čukotky je mys Rubikon (62° s. š.); najsevernejší – Šelagskij mys (70° s. š.); najzápadnejší – ľavý breh dolného toku rieky Omolon (158° vých. d.); najvýchodnejší - Dežnevov mys, ktorý je zároveň východným cípom Ruska a celej Eurázie (170° záp. d.).

Väčšia časť Čukotky sa nachádza na východnej pologuli, Čukotský polostrov – na západnej pologuli, a kolem polovice územia Čukotky – za Polárnym kruhom.

Podnebie a príroda

Podnebie Čukotky je drsnejšie než na susednej Aljaške. Zima je tu dlhá, a leto krátke. Teploty v najteplejšom mesiaci – júli – kolíšu medzi +4 až +14°С. Pobrežie patrí k najveternejším miestam v Rusku. Rekordné víchrice dosahujú 80 m/s. Veľká časť polostrova má trvalo zmrznutú pôdu. 

More obmývajúce Čukotku obývajú viaceré druhy veľrýb, tuleňov a mroži. V riekach na pobreží Beringova mora sa rozmnožuje tichooceánsky losos. Vodné plochy polostrova sú bohaté na ryby ako siven severný, lipan podhorný, šťuka a treska. Na Čukotke žije jeleň severný, ovca tlustorohá, čilos. Vyskytujú sa tam soboľ ázijský, líška polárna, rosomák sibírsky, vlk, medveď hnedý. V údolí rieky Anadyr a v jej prítokoch žijú lasica hranostaj, lasica kolčava a rys. Wranglerov ostrov, ostrov Herald a tiež severné pobrežie Čukotského polostrova sú hlavné oblasti rozmnožovania ľadového medveďa. Na brehoch morí a jazier, v arktickej tundre a lesoch možno vidieť hniezda čajky sivej a žeriava kanadského, husi snežnej, belokura, jastraba lesného a kukučky…

Rastlinný svet Čukotky je veľmi rozmanitý – od trpasličích rastlín arktickej tundry po hustý porast smrekovcovej tajgy. Na Čukotke je tiež veľa termálnych minerálnych prameňov slúžiacich ako domov pre mnohé vzácne druhy rastlín polostrova.

V hlbinách Čukotského polostrova sú ložiska zlata, olova, striebra a medi, volfrámu, ortuti, platinových kovov, ropy a plynu, uhlia a iných nerastných surovín.

Text: Maxim Kucer

Zdroj: Chukotka.org, Chukotken.ru, web2.0chukotka.ru/?p=52

Foto: Panoramio.com

Súvisiace články:

Čukotka II.