ČR, Vinařice u Kladna: Banícky skanzen Mayrau

Po zhliadnutí krátkeho filmu, aby sme vedeli základné fakty, začíname úvodnou expozíciou baníckeho meračstva, čo je náuka o priestore dobývania, ktorá slúžila pre ľahšiu orientáciu a tiež bezpečnosť. Vlastne tu máme svetové prvenstvo, keďže prvá banská škola na svete bola založená v Jáchymove v roku 1716, kde vznikol odbor banícky úradník. Ku grafickému znázorneniu metrických sietí sa používal kresliaci stôl.

Výstavná sieň Ing. Jozefa Kružíka ukrýva zaujímavé exponáty. Niektoré nedokážeme ani pomenovať, alebo nás nenapadá k čomu slúžili... dostávame doplnkový výklad od sprievodcu, ktorý sa v odbore a veciach súvisiacich viac než orientuje. Ďalšia expozícia mapuje vývoj dýchacích prístrojov a banské záchranárstvo, ktoré tu vzniklo v dôsledku častých požiarov. Potom pokračujeme do retiazkových šatní a kúpeľní, ktorých priestory sú v súčasnosti prispôsobené pre obrazovú galériu. Cestou k ťažobným klietkam míňame sklad s baníckymi lampami a výdajné okienko pre jedlo. Do bane ale nesfárame, jamy boli v roku 1997 zasypané.

V ďalšej miestnosti obdivujeme ťažobný stroj a jeho ovládanie. Musíme viac než súhlasiť, že baník bol tzv. „zvláštny druh“ človeka. Nielen húževnatý, statný muž po praktickej stránke sčítaný, ale aj pohotový a inteligentný. Musel si poradiť v tých najťažších chvíľach a navyše zachrániť kamaráta. Pre banských záchranárov ako cvičný priestor slúžila budova dýmnice. Tu sa dozviete, čo všetko a v akom čase musel zvládnuť záchranár, mená odborníkov v oblasti predchádzania požiarov v dôsledku samovznietenia alebo ostatných, napr. autora, ktorý baňu za jej najväčšej slávy dokumentoval, alebo ktorí sa nejakým spôsobom zaslúžili o prezentáciu baníctva verejnosti.

Gigantické exponáty sú umiestnené na pozemku. Napríklad ruský pásový ťažobný stroj, ktorého montáž a demontáž do šachty trvala jeden mesiac a pri pohľade naň je ťažko predstaviteľné, ako sa taký kolos pohyboval v tak stiesnenej šachte. Ale mechanizácia predstavovala veľkú úľavu. V podzemí pracovali okrem baníkov aj robotníci „kopáči, pilierári, narážači, šachtovači, beháči...“, podľa druhu vykonávanej práce. Taktiež kone, ktoré v podzemí mali svoje stajne. So strojmi prišli aj ďalšie profesie.

V zbierke ťažobných strojov, z ktorých väčšina je prevádzkyschopná, tu majú jeden unikát. Je ním ťažobný stroj z roku 1905. Túto technickú pamiatku uvidíte v závere prehliadky v prevádzke.

Kladenský revír je druhým najväčším revírom čierneho uhlia v Českej republike. A ako vzniklo čierne uhlie? Zuhoľnatením pravekých rastlinných zvyškov v karbónskych sladkovodných močiaroch. Baňa Mayrau bola v prevádzke od roku 1874, kedy bol Ing. Ján Karlík poverený hĺbením šachty pri Vinařiciach a stal sa tak hlavným inžinierom prevádzky bane, do roku 1997, kedy z bane vyšiel posledný voz. Za túto dobu bolo vyťažených 34 miliónov ton uhlia. Nepredstaviteľný objem ľudskej práce...

GPS: 50°09'57.5"N 14°05'02.3"E

Text a foto: Monika Babická

Preklad: Oskár Mažgút