ČR, Valeč - ten pravý barok

Valeč je areál s druhým najväčším súborom sôch Matyáša Bernarda Brauna v Čechách. Z pôvodných 28 sa ich tu dodnes zachovalo 17.

V hlavnej roli krajina

Čaká tu na vás veľká koncentrácia stavebných pamiatok a mimoriadnych umeleckých diel, ale zážitok z tohoto miesta je daný aj jeho blízkym okolím – podobou mestečka Valeč a tiež ohromujúcim výhľadom do krajiny.

Chrbát tomuto miestu, ktoré leží 40 km juhovýchodne od Karlových Varov, kryje vojenský priestor Hradište - Doupovské hory. Je to neprístupná a neprejazdná oblasť hraničiaca s jeho katastrom. Toto susedstvo má za následok efekt „konca sveta“ – či prídete od Podbořan alebo od Lubenca, tu sa cesty končia a predošlé stavebné uzávery zakonzervovali toto miesto v jeho barokovej podobe aj v podzámku a v širšom okolí. Dokonca sem doposiaľ nevedie ani značená turistická trasa.

Mestečko

Nová fasáda zámku zo svahu svieti na diaľku. Kilometre sa k tomuto miestu blížite riedko osídlenou, zvlnenou, poľnohospodárskou krajinou, sem tam uzriete lesík a terén rešpektuje iba nenápadná cestička tretej triedy. Tá vás dovedie do stredu obce, ktorá je taká romantická, ako najromantickejšia v dnešnej dobe ešte vôbec môže živá obec byť. Nízke domčeky tvoria trojuholníkové námestie, v ktorého ťažisku stojí kostolík Narodenia sv. Jána Krstiteľa s vežou zakončenou drevenou zvonicou a ochodzou. V obci sa ďalej zachovali cenné stavby ľudovej architektúry, barokové aj klasicistické domy, fara, budova radnice, hospital, ale predovšetkým zámocký kostol Najsvätejšej Trojice (1710-1728) a v jeho susedstve barokový stĺp Najsvätejšej Trojice osadený sochami z dielne Antonína Brauna.  

Sídlo vrchnosti

Zámok bol vystavaný na základoch stredovekého hradu, ktorý pravdepodobne v 15. storočí zničil požiar a s ktorého existenciou zrejme súvisia aj podzemné chodby pod pahorkom v zámockej záhrade, ktoré neskôr slúžili ako pivovarské pivnice a dnes sú útočiskom mnohých druhov vzácnych netopierov. Postupom času prechádzal zámok rozširujúcimi stavebnými úpravami, ktorých postup a vývoj doposiaľ nie je – rovnako ako detailná história panstva – úplne odhalený. Pre dnešný dochovaný vzhľad boli ale zásadné barokové úpravy a neskoršie pretvorenie barokovej záhrady na preslávený prírodne krajinársky park, ktorý návštevníkom dodnes berie dych.

Šťastné roky sa pre Valeč začínajú rokom 1517, od ktorého sa panstvo približne na 200 rokov stáva majetkom rod Štampachovcov, a potom od roku 1721, kedy sa vlastníkom stáva osvietený a vzdelaný milovník umenia gróf z Globenu. Táto vrchnosť nám zanechala mohutnú stavbu dvojposchodového štvorkrídlového zámku s 80 miestnosťami, malým nádvorím a dvoma masívnymi vežami. Bohatá umelecká výzdoba však neskôr počas vojnových rokov a predovšetkým vinou následného devastujúceho požiaru v roku 1976 utrpela nenapraviteľnú ujmu. Dnes je budova zámku bez mobiliára, po čiastočnej rekonštrukcii, a môžete si ju prejsť sami bez sprievodcu. Pri vstupe vám požičajú texty vysvetľujúce historický a stavebný vývoj a vy sami si užijete prehliadku interiérov aj výhľady z okien. Zvláštnu atmosféru pocítite, pokiaľ sa s lucernou prejdete po zatemnenom zámku počas niektorej z večerných prehliadok. Dvakrát týždenne je otvorené až do 23. hodiny.

Zámocký park

Korunou tohoto výletu rozhodne bude prechádzka po zámockom parku. Jeho kompozícia je tvorená dvoma kolmými osami, z ktorých hlavná vedie od priečelia zámku smerom k zaniknutej, zrejme umelo vytvorenej zrúcanine Neuhaus na asi 1 km vzdialenom kopci. V súčasnosti je na mieste iba jazierko s ostrovčekom a niekoľkými mohutnými balvanmi. Pozdĺž tejto línie je na úbočí pahorku vybudovaný teatron so zvyškami sochárskej výzdoby a ďalej cesta viedla iluzórnymi bránami, kedysi osadenými tepaným mrežovaním a zrejme aj bohatými štukami. Kolmá os spája kostol a stĺp Najsvätejšej Trojice s dnes pustým letohrádkom a obeliskom a vedie okolo kúpadla a štvorradou alejou. V krížení oboch osí je situovaná studňa, ktorá je obklopená Braunovými sochami symbolizujúcimi podobne ako na Kukse ľudské vlastnosti a postavy z antickej mytológie. Najvzácnejším sochárskym dielom je portrétna socha grófa Šporka, ktorý tu cestou z Karlových Varov krátko pobýval . Tam sa (rovnako ako neskôr Goethe) napájal liečivými prameňmi, ktoré z neho vo veku 71 rokov opäť urobili muža v plnej sile. Zahľadel sa tu do mladučkej dcéry grófa z Globenu. Socha v parku ho spodobuje ako muža s knihou sediaceho na voze ťahanom anjelikmi a zahľadeného do tváre Viery. Mohutné solitérne stromy dotvárajú majestátny dojem a naša fantázia pracuje naplno..., keď si domýšľame na svahu pahorku kedysi bohatej vodnej kaskády. Pozoruhodnou pamiatkou je aj skleník, ktorý bol kedysi plný vzácnych rastlín. Bohužiaľ ale iba do r. 1945, do po smrti posledného záhradníka, ktorého sa nepodarilo včas nahradiť.

Valečské tajomstvo

Pri archeologickom prieskume kostola Najsvätejšej Trojice bol náhodne nájdený hrob, ktorého obsah zamotal archeológom a antropológom hlavy. Kostlivec zabalený do zdobeného rubáša s črievicami na nohách bola zrejme žena. V ruke zvierala ruženec a isto nepatrila k chudobným. Prečo však bola pochovaná hlavou k východu v rozpore s kresťanskou tradíciou? O koho išlo? A prečo chýba náhrobok?

Možno tu nájdete viac odpovedí... Vo Valči majú otvorené celoročne a aj genius loci tohto miesta bude zaručene prítomný v každej dennej, nočnej aj ročnej dobe. Príďte, budete žasnúť!

Text/foto: Radka Snížková