ČR: Úštěk, Helfenburk a kalvária v Ostrom

Jadrom mestečka je Mierové námestie s jezuitským kostolom sv. Petra a Pavla a Pikartskou vežou. Možno si spomeniete na scénu úteku pred ruskými tankami alebo Zuzanu Norisovú tancujúcu v daždi vo filme Rebelové. Kulisu týchto scén tvorí práve táto mestská pamiatková rezervácia. Úzka ulička za farou hrala snáď v piatich filmoch a štítové domy s podlubiami na západnej strane námestia vám vnuknú dojem, že stredovek ešte neskončil. Nad skalnými pivnicami sú tu vystavané kamenné a hrazdené štítové domy s lubiami. Štatút mesta má Úštěk od r. 1361, miesto je ale osídlené omnoho dlhšie.

Základy ľudských obydlí sú vytesané v pieskovcovej skale. Je tu ulica tzv. Vtáčích domčekov, ktoré tvoria drevené prílepky k troj až štvorposchodovým skalným obydliam a majúce vzhľad vtáčích hniezd. Z jednej strany pozerajú z vysokej skaly a z druhej strany do ulice sú to len nizučké domčeky, ktorým dosiahnete na odkvap. A žiadny skanzen, sú doposiaľ obývané. Avšak ak prejdete ktorýmkoľvek domom z námestia do zadného traktu, ocitnete sa na teraskách mnohokrát prepojených schodísk, niekde využitých ako záhradka reštaurácie, inde doteraz zanedbaných, ale vždy s prekvapivým výhľadom do údolia a na rub mesta.

Skutočnou legendou je ale miestne podzemie. Pod celým námestím sú v pieskovci vytesané troj až štvorposchodové pivnice, predtým rôzne priechodné. S kýmkoľvek sa tu dáte na túto tému do reči, ten vám bude vyprávať, že pozná pamätníka, ktorý v detstve pivnicami prebiehal, a dokonca jednou chodbou preliezol až na kalváriu! (Prípadne na Helfenburk.) Urban legends, ale kto vie?

Vy ale nehľadajte podzemnú chodbu na kalváriu, vydajte sa tam po ceste. Barokové pútnické miesto, ktorého história siaha na začiatok 18. storočia, je viditeľné aj z námestia. Dedina Ostré je vzdialená cca 2 km a odtiaľ potom kúsok do prudkého kopca vedie krížová cesta zakončená monumentálnym barokovým schodiskom, predtým osadeným sochami. Schody končia na vrchole pri dvoch symetricky vystavaných kostolíkoch, medzi nimi je symbolická kaplnka Božieho hrobu. Miesto je vybrané skutočne dokonale, tak ako to bolo v baroku pravidlom. Je odtiaľ krásny výhľad do krajiny, na mesto Úštěk s jazerom Chmelař a charakteristický vrch Sedlo. Kalváriu s kostolíkmi v hodine dvanástej pred ich totálnym zánikom zachraňuje občianske združenie Spoločnosť pre obnovu pamiatok Úštěcka. Pred rokom 2005 bolo miesto tak zarastené, že kaplnky nebolo napriek svojmu dominantnému postaveniu v krajine vôbec vidieť. A film, v ktorom si miesto „zahralo“? Hlídač č. 47 režiséra Filipa Renča.

O ďalšie tri kilometre ďalej (ale tam už musíte na pešo) je medzi skalami pôvabná zrúcanina skalného hradu zo 14. stor. Helfenburk, nazývaný tiež Hrádok pri Úštěku. Celý areál ma doslova rozprávkové parametre a je prístupný – zachované vonkajšie hradby, zvyšky paláca s 57 m hlbokou studňou aj veža. Vystúpte do veže po uzučkom točitom schodisku a rozhliadnite sa po zalesnenom okolí, je pekne vidieť aj kalváriu. Keď sa budete s deťmi pozerať na rozprávky Anička s lieskovými orieškami, Dažďová víla alebo napr. slávnu romantickú historickú drámu Nehynúca láska, určite v nich Helfenburk spoznáte.

V Úštěku tiež žila židovská obec, ktorú tak ako inde postihol dramatický osud. Zostala tu však synagóga, v nedávnej dobe opravená a tiež židovský cintorín, ktorému sa po rokoch devastácie teraz pod patronátom Federácie židovských obcí opäť dostáva starostlivosti. Za mestom smerom na Lhotu je k nemu vyznačená cesta osadená informačnými panelmi s fotografiami a popismi žalostných osudov židovských pamiatok a pietnych miest v Ústeckom kraji.

A ešte záverečný tip: bola by škoda neprísť od židovského cintorína pár stoviek metrov do osady Lhota. Zostal tu zachovaný rínok so súborom tzv. podstavcových domov, jednoduchou zvoničkou a barokovým stĺpom (Božie muky, dat. 1773) z čias, keď bolo ešte zvykom stavať modlitebné miesta ako pokánie za spáchané bezprávie.  

GPS: 50°35'04.8"N 14°20'36.7"E

Text a foto: Radka Snížková

Preklad: Oskár Mažgút