ČR: Praha - Vyšehradská kapitula - miesto posledného odpočinku prvého kráľa
Kráľovská kolegiátna kapitula sv. Petra a Pavla na Vyšehrade bola založená prvým českým kráľom Vratislavom v roku 1070. Kvôli nezhodám s bratom Jaromírom, pražským biskupom, sa Vratislav presídlil z Pražského Hradu na Vyšehrad a založil tam kapitulu, ktorá bola podriadená priamo pápežskej kúrii a bol jej darovaný značný majetok (napr. mesto Prachatice) a ktorá sa mala stať protiváhou pražskému biskupstvu a svätovítskej kapitule. V roku 1092 Vratislav zomrel a bol pochovaný vo vyšehradskom kapitulnom kostole.
Do roku 1420 mala vyšehradská kapitula v Čechách mimoriadne postavenie, pretože bola podriadená priamo pápežskej kúrii a jej najvyšší predstavený – prepošt – bol dosadzovaný priamo kráľom a po roku 1222 mal hodnosť kráľovského kancelára, tým pádom mohol ovplyvňovať vnútornú a zahraničnú politiku českého štátu. Ku kapitulným hodnostárom patrili príslušníci významných šľachtických rodín, členovia vládnucich dynastií Přemyslovcov a Luxemburgovcov a iné popredné osobnosti, napr. prepošt Jindřich Břetislav (neskôr české knieža), Petr z Aspeltu (neskôr arcibiskup), Jan Volek (nevlastný brat kráľovnej Elišky Přemyslovny a olomoucký biskup) a iní.
Prelomom v histórii vyšehradskej kapituly boli husitské vojny, počas ktorých došlo k zničeniu Vyšehradu husitmi – už nikdy nemala kapitula tak výsadné postavenie ako pred rokom 1419. Až v prvej polovici 18. storočia došlo k jej ďalšiemu vývoju, vtedy sa uskutočnila baroková prestavba kapitulného kostola sv. Petra a Pavla.
V druhej polovici 19. storočia za výrazného prispenia vyšehradskej kapituly došlo k obnove Vyšehradu a premene vyšehradského cintorína na národné pohrebisko. Významnú rolu mali v tejto obnove prepošti V.Ruffer, V. Štulc a M. Karlach. Ich pričinením bol vybudovaný Slavín a uskutočnená novogotická prestavba kapitulného kostola.
Počas prvej svetovej vojny a neskoršieho vzniku štátneho útvaru Čechov a Slovákov v roku 1918 pôsobil na vyšehradskej kapitule F. Zapletal, ktorý sa stal jej prepoštom a neskôr pražským biskupom, a B. Stašek, jeden zo zakladateľov Československej ľudovej strany , bojovník proti nacizmu.
V roku 1948 bola vyšehradská kapitula znárodnená a prišla o väčšinu svojho majetku, vrátane cintorína. Až po nežnej revolúcii bola kapitule navrátená väčšina vyšehradských kapitulných budov, takže mohla obnoviť svoju činnosť, potom bola uskutočnená rekonštrukcia kapitulného chrámu sv. Petra a Pavla a iné. V roku 2003 udelil pápež Ján Pavol II. kapitulnému chrámu sv. apoštolov Petra a Pavla titul pápežskej baziliky minor.
Kapitulný chrám svätých apoštolov Petra a Pavla predstavuje trojlodný chrám s kaplnkami na bočných lodiach, po stranách priečelí sa nachádzajú dve veže. Fasáda kostola je novogotická.
Rotunda svätého Martina predstavuje drobnú stavbu s loďou kruhového pôdorysu s apsidou, oddelenou od lode ústupkom. Bola postavená pravdepodobne v druhej polovici 11. storočia, v roku 1878 bola zreštaurovaná do súčasnej podoby. Je jednou z najvýznamnejších a najzachovalejších románskych stavieb v Českej republike.
V súčasnej dobe sa na Vyšehrade v bazilike sv. apoštolov Petra a Pavla a v rotunde svätého Martina konajú pre veriacich bohoslužby, ktoré celebrujú významné osobnosti cirkvi, napr. kardinál Miroslav Vlk, pražský svätiaci biskup Václav Malý. Kapitula usporadúva cyklus prednášok a koncertov (napr. prednáška kardinála Miroslava Vlka na tému sv. Ľudmila), pútnické zájazdy do miest spojených s duchovným a cirkevným životom (august 2011, Rakúsko – návšteva barokového augustiniánskeho kláštoru sv. Floriána atď.). Kapitulná knižnica a archív patrí k najstarším a najvzácnejším knižniciam v Čechách, je tam uložených 40 prvotlačí, stovky tlačovín od najstarších dôb až do konca 18. storočia, okolo 1500 bohemikálnych tlačí cudzojazyčných bohemík z rokov 1500 - 1800 a stovky ďalších starých vzácnych diel.
Text a foto: Maxim Kucer
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok