ČR: Praha - Vyšehrad - prechádzka Vyšehradom

Vyšehradský komplex je tvorený mnohými budovami a pamiatkami.

Z Pankráca sa do Vyšehradu vstupuje cez Táborskú bránu, postavenú v rokoch 1655 - 1656 ako súčasť pražského opevnenia. Blízko nej sa v ulici V Pevnosti nachádzajú zvyšky gotickej brány Špička z polovice 14. storočia, ktorá bola zborená na konci 17. storočia. V minulosti slúžila brána ako prejazdná pevnosť a v súčasnej dobe sa tu nachádza informačné centrum. Na tej istej ulici je v klasicistickej budove umiestnený Jedličkov ústav, slúžiaci ako vzdelávacie centrum pre telesne postihnuté deti, ktoré bolo založené v rokoch 1912 - 1913 lekárom R. Jedličkom, a   Dom Popelky Biliánovej, spisovateľky a vlastenky (1862 - 1941), ktorá sa preslávila zbierkou legiend „Z tajov pražských povestí“, ktorých podstatnú časť tvoria legendy a povesti z Vyšehrade.

Neďaleko od domu Popelky Biliánovej stojí Leopoldova brána, ktorá je považovaná za najkrajšiu dochovanú barokovú bránu pražského opevnenia. Bola postavená v rokoch 1653 - 1672 podľa návrhu architekta Carla Luraga a autorom jej výzdoby bol Giovanni Battista Allio.

Za Leopoldovou bránou sa ulica V Pevnosti stáča doprava a vľavo začína ulica Soběslavova. Keď sa vydáte ulicou V Pevnosti ďalej, na rohu s ulicou K Rotunde nájdete Rotundu svätého Martina z druhej polovice 11. storočia, ktorá je jednou z najvýznamnejších a najstarších dochovaných románskych stavieb území Českej republiky. Opodiaľ sa nachádza Božia muka -morový stĺp, ktorý bol postavený pravdepodobne pred rokom 1685. Predstavuje valcový stĺp s rímsovou hlavicou nesúcou hranolovú kaplnku s kamennou strieškou. Po bokoch sú umiestnené sklenené mozaiky s portrétmi českých patrónov a na vrchole striešky je kovový zlátený kríž. V blízkosti sa nachádza bývalý kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa, dochovaný z obdobia vrcholného stredoveku, ktorý zanikol počas premeny Vyšehradu na barokovú pevnosť. Zvyšky kostolu sú ukryté v násype opevnenia medzi bastionmi sv. Rocha a Leopolda, za barokovou kaplnkou Panny Márie Šancovskej.

Ďalším objektom je podzemná sála Gorlice, ktorá slúžila ako zhromaždisko vojska, sklad potravín a munície. V novodobej histórii slúžila tiež ako protiletecký kryt a skladisko zeleniny. Je tu umiestnených 6 originálnych sôch z Karlovho mosta.

Na konci ulice V Pevnosti sa nachádzajú Kasematy, predstavujúce chodby v pevnostných valoch a slúžiace na sústredenie vojska a jeho presun. Vchod do Kasemat sa dá nájsť od Cihelnej brány (Tehelnej brány). Kasematy, ktoré sú dlhé takmer 1 km, sa rozkladajú po oboch stranách brány, pravá časť chodieb ústí do podzemnej sály Gorlice. Chodby majú výšku 2 metre a šírku 1,5 metra.

Severná Cihelná brána je najmladšou dochovanou vyšehradskou bránou. Vedie do Přemyslovej ulice a je postavená v empírovom slohu z obdobia rokov 1841 - 1842 na pokyn pražského miestodržiteľa K. Chotka podľa projektu J. Weissa. Jej predchodkyňou bola v stredoveku Jeruzalemská brána, stojaca pravdepodobne vľavo ( pri pohľade z pevnosti) od stávajúcej brány. V súčasnosti je tu otvorená stála historická expozícia prezentujúca vývoj pevnosti Vyšehrad v kontexte histórie pražského opevňovacieho systému.

Text/foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková