ČR: Most – údel jedného mesta II. alebo lietajúci kostol prvýkrát

Duchovná a zároveň unikátna technická pamiatka, v podobe kostola Nanebovzatia Panny Márie, je bezpochyby asi najväčšou pozoruhodnosťou severočeského Mostu, ktorého nedávnu históriu sme si priblížili v prvej časti tohto príspevku. Prakticky žiadna zo sakrálnych či inak významných historických pamiatok, pôvodného a na prelome 70. – 80. rokov minulého storočia zlikvidovaného mesta Most, neprečkala devastujúce rozširovanie plánovanej povrchovej ťažby. Snaha zachrániť to najcennejšie tu ale bola, a tak vznikol odvážny projekt presunu celej chrámovej stavby o stovky metrov ďalej, za hranice zóny likvidácie. 

Zmienky o pôvodnom kostole údajne nachádzame už na konci 13. storočia, keď tu stála ranogotická trojloďová bazilika z roku 1253 – 1257, z ktorej sa do ďalších storočí však zachovala len krypta.

V roku 1515 bol Most takmer zlikvidovaný požiarom, pri ktorom následná obnova prakticky určila ráz mesta pre mnohé nasledujúce generácie. Obnovený bol aj kostol, ktorého rozsiahla výstavba trvala bezmála 20 rokov. V tej dobe bola hlavným zdrojom financií celonárodná zbierka s významným prispením susediaceho Saska a Lužíc. V tej bolo vybraných 12 155 kop a 45 grošov. Tretina bola odovzdaná pápežskej kúrii pod vedením Leva X. a za zvyšok vznikol projekt architekta  Jakuba Heilmanna zo Schweinfurtu. Ten navrhoval vystavať veľké halové trojlodie s operadlami vtiahnutými dovnútra, s uzavretým presbytériom, s hranolovou vežou s ochodzou v hlavnom priečelí, predsieni po severnej stene a severozápadnej sakristii. Po dokončení prác medzi rokmi 1550 – 1560 nikto netušil, že mesto aj kostol opäť čiastočne vyhoria už v roku 1578. Opätovná obnova a neustále opravy a úpravy potom vydržali až do konca 19. storočia, keď prebehla posledná veľká oprava a zmena interiéru podporujúceho novogotického ducha celej stavby.   

Ďalší, a de facto rozhodujúci zlom, prichádza s rokom 1964 s plánom demolácie pôvodného Starého Mostu. Uznávaná architektonická pamiatka nemohla zostať v troskách. Uznesenie vlády z 18. novembra 1964 definitívne tento fakt potvrdilo. Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti spolu s radom technických odborníkov vypracoval celkom 11 variant záchrany kostola. Tie počítali hneď s niekoľkými možnými umiestneniami, podkopaniami či umiestnením stavby na pilóty, rozobratie a následný presun i zostavenie blokov na inom mieste, ponechanie kostola a zachovanie uhoľného podložia pod ním atď... Tieto plány však nikdy nepočítali s variantou zastavenia postupujúcej ťažby, ktorá by vzhľadom k deštrukcii zvyšku mesta už vôbec nemala valný význam. 

Prakticky všetky varianty mali, ako to už býva, svoje ale. Presunúť kostol do nového Mostu sa nedalo z dôvodu narušenia práce na dopravnom koridore, podkopanie kostola a jeho umiestnenie na pilóty sa ukázalo ako technicky neuskutočniteľné. Rozobratie a opätovné poskladanie by zas kostolu ubralo na historickej hodnote a nebolo ani toľko kvalifikovaných remeselníkov. Nechať kostol na uhoľnom sokli, uprostred ťažobného poľa by možno vypadalo zaujímavo, ale vzhľadom k nestálosti ílového podložia a objemu odstaveného uhlia plus kvôli nutným náročným terénnym aj stavebným úpravám sa ani tento variant nedal realizovať. Sanácia stavby a jej základov do hĺbky 65 metrov za pomoci železobetónového rámu sa zdala ako relatívne uskutočniteľná, avšak kostol by bol ďalších 30 rokov vďaka okolitým banským prácam prakticky odrezaný od zvyšku sveta...  

Jediným možným riešením teda bolo presunutie celého svätostánku vcelku o niekoľko stoviek metrov južnejšie do susedstva gotického kostola sv. Ducha a s ním susediacej barokovej nemocnice. Bolo rozhodnuté. 

Ako celý presun prebiehal si povieme v ďalšom diely...

Text: Jan Chaloupka

foto: wikipedia commons: dobová rytina, M.Myšička

Preklad: Oskár Mažgút