ČR: Moravská Třebová - renesančná perla

Renesančná perla alebo Moravské Atény – aj týmito prídomkami sa pýši mestečko v Pardubickom kraji neďaleko okresného mesta Svitavy. Jeho história siaha do 13. storočia, kedy sa jeden zo šľachticov podujal obsadiť husté lesy na česko-moravskom pomedzí. Názov mesta údajne pochádza od staročeského „tříbiti“ les, teda rúbať. A tak neďaleko seba vznikli mestá Česká Třebová – dnes známa ako významná železničná križovatka, a z druhej strany Hřebečských vrchov jej moravský náprotivok. V stredoveku mesto niekoľkokrát vyhorelo, preto majitelia panstva podporovali výstavbu kamenných domov, ktoré sa zachovali najmä v okolí historického pravouhlého renesančného námestia takmer v pôvodnej podobe – so stredovekými klenbami, typickým „mázhauzom“ – teda vstupnou halou a ďalšími architektonickými a remeselníckymi prvkami.

Z dnešného pohľadu mesto malo šťastie na miestnych pánov, ktorí od 15. storočia nielenže dbali o rozvoj svojho panstva po hospodárskej stránke, ale zaujímali sa aj o kultúru, vzdelanosť a umenie a pritiahli do mesta umelcov zo zahraničia, ktorí tam zanechali pozoruhodné hodnoty. Napríklad návšteva Alchymistického laboratória majstra Bonacina na tunajšom zámku naznačuje, ako sa vtedajšie panstvo inšpirovalo pomermi a životom na cisárskom dvore Rudolfa II. v Prahe.

Vzácne zachovaný renesančný zámok s typickými arkádami z pieskovca je vari najväčším lákadlom pre turistov. Jeho nádvorie slúži počas letnej sezóny aj na kultúrne podujatia. Najmä technicky zameraného návštevníka zaujme pri trávniku unikátny pieskovcový blok so šiestimi (!) slnečnými hodinami. V zámku je k dispozícii niekoľko návštevníckych okruhov. Okrem už spomenutého laboratória majstra Bonacina, je to stredoveká mučiareň a dve expozície, približujúce bývanie v meste a na dedine v minulosti. Obidve expozície naznačujú, že okrem poľnohospodárstva v tomto regióne malo dávnu tradíciu tkáčstvo, neskôr priemyselná výroba textílií (staršia generácia pamätá kravaty Hedva).

Úzkymi uličkami sa zo zámku vydáme na historické námestie, ktorému dominuje radničná veža. V historickej radnici sa zachovali pôvodné klenby, historická sieň konšelov (iba portrét „panovníka“ do nej akosi neladí) a ďalšie zaujímavé priestory. Pri vchode do radnice sú do kameňa vsadené stredoveké železné miery na kontrolu dĺžky a váhy pri jarmokoch. V strede námestia pozornosť púta barokový mariánsky morový stĺp a v jednom z koncov aj modernizovaná fontána.

Z jedného z meštianskych domov vystupuje do námestia zaujímavý drevený výklenok. V tomto dome kedysi u svojho švagra pobýval Ján Amos Komenský, predtým ako musel opustiť vlasť po bitke na Bielej Hore. Mimochodom rovnako ako vtedajší majiteľ tohto panstva pán zo Žerotína, ktorý patril k významným predstaviteľom protestantskej reformácie na Morave. Po ňom sa majiteľmi panstva stali Lichtensteinovci, ktorí obrazne povedané ukončili éru renesancie a s dôslednou rekatolizáciou priniesli do mesta baroko.

K historickému domu, spojenému s menom učiteľa národov sa vzťahuje aj jedna z miestnych legiend o tragickej láske, pripomínajúca drámu veronských milencov. Priechodom vedľa radnice prejdeme pod klenbou starej uličky nižšie. Cez ochranné mreže vidno zadnú časť radnice s bohatými renesančnými freskami. Na konci uličky prichádzame k loretánskej kaplnke a farskému kostolu Nanebovzatia Panny Márie, odkiaľ sa otvára výhľad na vrch oproti s nedávno vybudovanou rozhľadňou Pastýřka. Vedľa kostola možno navštíviť reštauráciu v bývalom latinskom gymnáziu, kde sa na vonkajšej fasáde aj vnútri zachovali stredoveké nápisy, pripomínajúce jednu z prvých škôl na Morave.

Z ďalších pamätihodností mesta stojí za zastavenie budova múzea v parku na okraji historického centra. V jej dvorane sa tiež pravidelne konajú kultúrne a spoločenské programy, sú tam výstavné sály, v jednej z nich sme navštívili výstavu najlepších detských kresieb vytvorených v počítači z každoročnej – dnes už medzinárodnej súťaže „Pod modrou oblohou“, ktorú vymyslela tunajšia učiteľka. Dokázala tak, že aj v malom mestečku sa môžu zrodiť nápady, ktoré ohúria hoci aj najväčšieho giganta vo svete PC.

Hlavnou atrakciou múzea je však unikátna kolekcia umeleckých a remeselných predmetov, ktoré si zakladateľ múzea, tunajší rodák a úspešný newyorský obchodník L. Holzmeister doviezol z ciest do afrických a ázijských krajín. Hlavným hitom zbierky je múmia egyptskej princeznej Hereret, ale tiež štyri samurajské meče a ďalšie zaujímavosti.

Text a foto: Jiří Výborný