ČR, Krušné hory: Kovářská, vápenka Háj, Měděnec

Kúsok stranou od hlavnej cesty z Loučnej pod Klínovcom do Vejprt leží pozoruhodné mestečko Kovářská. Prechádzka po okolí vám umožní užiť si krušnohorské výhľady a tiež objaviť mnohé miestne pozoruhodnosti, o ktorých bohužiaľ často mlčia turistické bedekre. Odporúčam vydať sa do mestečka Kovářská po zelenej turistickej značke od Loučnej. Kúsok od miesta, kde značka opúšťa cestu sa totiž nachádza lesom krytá nádherná zrúcanina najstaršej vápenky v Čechách – Háj.

Jedná sa o mimoriadne technické dielo z prvej polovice 19. storočia. Dochované sú dve polygonálne šachtové pece a torzá obslužných stavieb. V lome za vápenkou sa ťažil dolomitický vápenec. Aj táto pamiatka sa stala súčasťou súboru kandidujúceho na zápis do Zoznamu UNESCO.

Cesta do Kovářskej vás povedie okolo pustnúcej stanice a starej Kallovej vily, ktorá pripomína Antonína Kalla, majiteľa slávnej továrne na výrobu rybích konzerv, ktorá bola po desaťročia hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov.

V centre obce stojí neprehliadnuteľná zakonzervovaná zrúcanina uhoľne. Svoju početnú skupinu fanúšikov priťahuje Múzeum leteckej bitky nad Krušnohořím (11. 9. 1944 v Kovářskej).

Z Kovářskej je len skok na Měděnec. Verte mi, že vám bude jeho silueta povedomá. Kopec Mědník s kruhovou kaplnkou a jej špicatou strechou tvorí pozadie v hmle sa rozhliadajúcemu majorovi Zemanovi vždy pod úvodnými titulkami každého dielu. Majora spláchli dejiny, kaplnka je však baroková, zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie a korunuje vrch, ktorý je prevŕtaný až neuveriteľnými sedemdesiatimi kratšími i dlhými štôlňami z 15. až 19. storočia. Podzemie je v súčasnosti prístupné dvoma historickými štôlňami (Mária Pomocná a Zem zasľúbená), kde sú dobre viditeľné stopy po tzv. „krušení“, ktoré dalo meno celému pohoriu. Spočívalo v narušovaní dobývanej horniny ohňom.

Len nenápadný pomníček pripomína, že tu kedysi stával aj ústav sociálnej starostlivosti pre neplnoleté mentálne postihnuté dievčatá, ktorý v roku 1984 za temných okolností vyhorel. Osudy ústavu a zúčastnených osôb sa stali predlohou filmu Filipa Renča „Requiem pro panenku“.

Z hôr sa pravdepodobne budete spúšťať do civilizácie cez Horné Halže, amatérske nálezisko achátov a ametystov. Z cesty vedúcej po tiahlom úbočí je krásny výhľad a miestny kostolík je zasvätený svätej Terézii.

Pri prechádzkach touto riedko osídlenou krajinou (Horní Halže mali v r. 2011 len 4 stálych obyvateľo, Měděnec asi 110, zdroj: Wikipedie) sa nevyhnete úvahám o drsnom živote starších krušnohorcov. Roky prosperity sa tu striedali s chudobnými rokmi, kedy bolo nutné výpadok príjmov z baníckej činnosti nahradiť príjmami z iných remesiel. Predovšetkým obdobie tridsaťročnej vojny bolo pre tento kraj pohromou. Striedavo sa tu teda ľudia venovali aj rukavičkárstvu, čipkárstvu, rezbárstvu atď. V stredoveku bola krajina úplne odlesnená, hutné prevádzky mali obrovskú spotrebu dreveného uhlia. Pre lepšiu predstavu – na výrobu 1kg striebra bola potrebná asi 1 tona dreveného uhlia. Na saskej strane hôr sa ešte na dvoch miestach, v okolí mestečka Sosa zachoval pôvodný postup pre výrobu uhlia. Ťažká denná drina v kombinácii s drsnou klímou (leto tu trvá len zopár týždňov, zato sneh tu padá až sto dní v roku) bola podhubím mnohých kultúrnych tradícií, ktoré však dnes viacej žijú na nemeckej strane. V Čechách totiž od povojnového odsunu obyvateľov nezostal takmer nikto, kto by živé tradície aj naďalej udržoval.

Text/foto: Radka Snížková

Preklad: O. Maňáková