ČR, Krušné hory: Boží Dar a okolie

A čo je tu tak výnimočné, že by sa to malo ocitnúť na zozname vedľa takých pamiatok, ako sú Veľký čínsky múr alebo Machu Picchu? Počas veľmi dlhého obdobia baníckej histórie (vyše 800 rokov) sa tu dobývalo neuveriteľne rozmanité množstvo nerastných surovín – striebro, cín, olovo, železo, kobalt, bizmut, nikel, wolfrám, čierne uhlie, urán, pyrit a chalkopyrit… Banícka krajina prevŕtaná štôlňami, s množstvom montánnych pamiatok na ťažbu a spracovanie, plavebné kanály, železnica v horskom teréne, architektúra bohatých stredovekých mestečiek, spolu vyše 80 oblastí a viac ako 520 pamiatok na oboch stranách hranice.

Poďme sa rozhliadnuť po bližšej, českej strane. Možno máte ešte v pamäti Krušné hory ako apokalyptickú krajinu umierajúcej prírody, zničenej kyslými dažďami a sírnym spadom z blízkych tepelných elektrární. Možno ste sa v osemdesiatych rokoch tiež rozhliadali z kopcov okolo Vejprt s úzkosťou a pod tým tiesnivým dojmom neskôr dali v prvých slobodných voľbách hlas Zeleným. Pokiaľ ste sa sem od tej doby neodvážili vrátiť, zrejme zažijete obrovské prekvapenie. Už dvadsať rokov elektrárne odsírujú a filtrujú vypustené splodiny a príroda na to okamžite zareagovala. Zabudnite na rozsiahle holiny a uschnuté stromy, všade je zeleno, široko ďaleko zdravé hlboké lesy. Riedke osídlenie, pripadajúce na vrub necitlivému povojnovému odsunu nemeckého obyvateľstva, prináša bonus v podobe dlhých trás čistou prírodou bez vyhliadok na paneláky a iný civilizačný smog.

Jednou z oblastí zo zoznamu je Banícka kultúrna krajina Abertamy – Boží Dar – Horní Blatná. Boží Dar je ideálnym východiskovým bodom mnohých turistických trás. Dá sa tu dobre zaparkovať, prespať a aj najesť. Taktiež sa tu začína aj končí dnes už dobre známa Ježišková cesta, ktorá na 13tich kilometroch a 13tich zastávkach zabaví deti rozličnými úlohami.

Časť trasy ide spoločne s náučným chodníkom Božidarské rašeliniská. Tú nevynechajte. Prechádzkou po povalových chodníčkoch sa vám budú otvárať úžasné výhľady do krajiny a na blatá.

Na zastavení číslo jedenásť Ježiškovej cesty, ktoré je už iba kúsok od cesty, uvidíte tzv. “sejpy“, pozostatok po ryžovaní cínovca, ktoré tu prebiehalo od 16. storočia.

A v tom istom mieste je vhodný nástup na náučný chodník Blatenská priekopa. Bane a spracovanie nerastov boli náročné na vodu, preto ju bolo nutné cielene privádzať. Na to slúžilo aj toto jedinečné vodné dielo vyhlásené za technickú kultúrnu pamiatku. Priekopa je dlhá 12 km a svojmu účelu slúžila už od roku 1544.

Po jeho dĺžke bolo nutné vyriešiť aj kríženie s potokom, spádovanie a na viacerých miestach je dokonca vedený rekonštruovaným dreveným korytom. Dnes ho lemujú novodobé pochôdzne lávky a mostíky.

Budete sa prechádzať po náhornej plošine v nadmorskej výške cca 1000 metrov. Pozornému pozorovateľovi neujdú drobné pozostatky budov a stôp osídlenia. Viete, že aj dávnu prítomnosť kamenných či murovaných stavieb spoznáte podľa brečtanu? Okolo pamätníku bývalého kostola sv. Václava sa dá dôjsť na Hřebečnú. Práve tu v máji 2015 otvoria pre verejnosť štôlňu Kryštof, ktorá je súčasťou bane Mauritius. Náučný chodník prechádza mohutnými prepadlinami starých ťažobných polí, vedie aj do lomu s výraznou stĺpcovou odlučnosťou čadiča a končí v Abertamoch.

Novo sprístupnených baní a štôlní však bude v roku 2015 viacero. K niektorým ešte nevedú značené turistické trasy. Jedným z takýchto miest je aj štôlňa Johannes na Zlatom kopci. Ak sa vydáte z Božieho Daru smerom k Českému mlynu, asi v polovici cesty narazíte na odbočku doprava, kde je lesom, v prudkom svahu, upravená prístupová cesta k portálu štôlne v revíri Kaff. Tu sa nachádzajú aj vo svetovom meradle unikátne pozostatky po ťažbe cínových, železných a medených rúd. Prístupné sú veľké priestory porub, dlhé až 60 metrov, široké 20 metrov a vysoké až 12 metrov.

Všetky štôlne majú svoju otváraciu dobu a na tú sa je vhodné vždy aktuálne informovať v niektorom z Turistických informačných centier. Napríklad na Božom Dare. Ďalšie znalosti sa dajú získať v niektorom z mnohých múzeí, napr. v Múzeu ťažby cínu v Hornej Blatnej alebo v Miestopisnom múzeu v Božom Dare.

Text/foto: Radka Snížková