ČR, Jedová hora – za históriou ťažby aj po stopách zaniknutých obcí

Lokalita sa nachádza 3 kilometre od Komárova a bola súčasťou tunajšieho revíru známeho ťažbou železnej rudy. Na Jedovej hore sa však ako vedľajší produkt ťažila tiež rumelka, z ktorej sa získavala ortuť. Tento kov sa tu vzácne vyskytoval aj v rýdzej podobe. Okrem toho boli tunajšie šachty bohaté aj na ďalšie vzácne minerály, mnohé z nich sa dostali aj do zbierok Národného múzea. Ťažilo sa tu až do roku 1871. Niektoré budovy tu podľa pamätníkov stáli ešte v polovici 20. storočia, dnes už je okolie hlavnej šachty Barbora zarastené lesom. Nájdete tu prastarý dub, aleju pagaštanu konského, a dokonca hájik tují. Ďalšie stopy po dolovaní sa dajú nájsť na južnom svahu.

Náučný chodník Okolím Komárova

Štôla Barbora leží na trase náučného chodníka Okolím Komárova. Táto okružná trasa vychádza aj končí v Komárove a meria 10 kilometrov. Ku štôlni vedie od rozcestníku pri vodnej nádrži Záskalská odbočka, náučný chodník sa potom cez Neřežín a ďalšie dedinky vracia späť do Komárova. Na rozdiel od väčšiny brdských priehrad je v lete možné sa vo vodnej nádrži Záskalská vykúpať. Romanticky znejúci názov sa vzťahuje k lokácii nádrže, ktorá sa nachádza za Mrtnickou skalou. Bola vybudovaná v druhej polovici 50. rokov minulého storočia za účelom zabrániť prudkým povodniam na Červenom potoku.

Silu tohoto vodného toku využíval aj neďaleký hámor spracovávajúci rudu vyťaženú na Jedovej hore, na zmienenej Mrtnickej skale by ste zase našli tabuľku označujúcu, kam sa vyšplhala hladina vody pri katastrofálnej povodni v roku 1872. Samotná skala je vyhľadávaná horolezcami, na buližníkovej a miestami veľmi strmej skalnej stene je vyznačených niekoľko trás.

Po stopách zaniknutých obcí

Ak sa od štôlne Barbora nevrátite na trasu náučného chodníka, ale zvolíte si namiesto nej modrú turistickú značku, ani nie po kilometri chôdze prídete do miest, kde stávala obec Hrachoviště. Najvýraznejší rozmach zažila práve v súvislosti s ťažbou na Jedovej hore, potom už skôr upadala. Definitívny koniec pre Hrachoviště znamenalo rozširovanie Vojenského priestoru Brdy a počas roku 1952 bola celá obec vysťahovaná a zrovnaná so zemou. Z celej obce zostal len jeden komplex hospodárskych budov, jedna ďalšia stodola, bola prenesená k neďalekej hájovni Noviny. Oblasť potom slúžila hlavne vojenskej autoškole. Paradoxom je, že práve vďaka intenzívnemu vojenskému využívaniu tu vzniklo unikátne živočíšne a rastlinné spoločenstvo vlhkých lúk a lád, ktoré je dnes zaradené medzi európske významné lokality. Vyskytuje sa tu napríklad kosatec sibírsky či vstavačovec májový, žije tu kunka žltobruchá či vzácny štítovec letný.

Na Hrachoviště je to blízko aj z neďalekej hájovne Krejčovka, dobrým východzím miestom sú tiež neďaleké Podluhy. Z tejto obce vzdialenej necelé tri kilometre od Hořovíc je to na Hrachoviště ďalších 3,5 kilometra.

GPS: 49°47'37.2"N 13°52'57.9"E

Text a foto: Eliška Gregorová

Preklad: Oskár Mažgút