ČR: Chrustenická šachta - na výlet do podzemia
Chrustenice, obec ležiaca len čoby kameňom dohodil od Loděnice, mestečka nachádzajúceho sa v údolí rovnomenného potoka, ktorým sa zároveň vinie západočeská diaľnica D5.
Prvý prieskum v lokalite Chrustenickej šachty, známej tiež ako Železnorudná baňa Chrustenice (Železnorudný důl Chrustenice), prebiehal už v roku 1861, pričom samotná ťažba začala až v nadchádzajúcom storočí, konkrétne roku 1905. Pôvodne tu ťažba prebiehala viac-menej povrchovo, ale až mocnosť rudných zásob obsiahnutých v železonosných mineráloch sideritu, hematitu a magnetitu viedla k masívnemu rozvetvení banských priestorov. Ich dnešný sprístupnený objem je len zlomkom toho, čo tunajšie a z veľkej časti už zatopené podzemie ukrýva. Miesta súčasnej baníckej expozície sa nachádzajú na úrovni 8. poschodia, ktoré bolo hĺbené medzi rokmi 1906-1907. V tom období boli vozíky ťahané k povrchu konskou silou. Okolo bane vznikala administratívna infraštruktúra, prevádzkové budovy, nová lanovka a unikátne a dodnes nadmieru zachovalé stajne, ktoré sa nachádzali priamo v podzemných priestoroch. Na začiatku dvadsiatych rokov tu vznikali unikátne šikmé ťažobné jamy a šachty so sklonom až 45 stupňov.
Za zlatý vek tejto bane sa dá označiť obdobie medzi rokmi 1924 - 1940, kedy tunajšia produkcia rudy dosahovala maximálne limity atakujúce hranicu 280.000 ton ročne (rok 1929). V tej dobe boli Chrustenice najvýznamnejšou banskou prevádzkou medzi Prahou a Plzňou!
Úplne najhlbšie miesto bane sa nachádza na úrovni 84 poschodia, v hĺbke 426 metrov, teda celých 120 metrov pod hladinou mora! Celý komplex dosahoval dĺžku 15 kilometrov, v ktorých sa za viac než sto rokov (1861-1965) vyťažilo okolo 8 miliónov ton železnej rudy. Súčasťou bane boli aj tri desiatky taviacich pecí, kde sa ruda čiastočne spracovala pred transportom lanovkou na stanicu v neďalekých Loděniciach. Mimochodom táto stanica je dobre známa z oskarovej snímky Ostro sledované vlaky...
S rokom 1953 prichádza postupná stagnácia, až nakoniec bola za necelých 12 rokov ťažba ukončená nadobro. Väčšina obrích strojov a nástrojov putovala do šrotu. Niečo sa však predsa len podarilo zachrániť a práve tu začína novodobá história tohto, bezpochyby, unikátneho priestoru.
Dnešné múzeum resp. skanzen vznikol tak trochu z núdze, pretože banský nadšenci, bývalí zamestnanci a jaskyniari už nemali kam ukladať všemožne zozbierané banícke artefakty, nástroje a technické pamiatky od banských vozíkov až po vŕtačky, zbíjačky, svetlá a ďalšie predmety dennej potreby. Roku 1992 sa tak po prehliadke zapečatenej bane zrodila myšlienka oživiť dávne spomienky tohto miesta. Za dátum znovuzrodenia sa dá brať rok 1995, kedy bolo odsúhlasené využitie historického banského diela ako baníckej expozície. Neodkladne teda začali náročné úpravy, odvoz odpadu, zabezpečenie priestorov a provizórneho osvetlenia. Koncom júna toho istého roku prebehol, po rovných 30 rokoch od uzavretia, menší slávnostní ceremoniál za účasti bývalých baníkov, pri ktorom bol symbolicky zatlačený banský vozík, aby tak Chrustenická šachta opäť ožila.
Dnes sa väčšina expozície nachádza na úrovni ôsmeho poschodia, pretože zvyšok spodných, viac ako 76 etáží, je bohužiaľ nadobro zatopených vodou, ktorá sem vnikla okrem iného aj vinou stavby neďalekej diaľnice.
Okrem už zmienených pozostatkov, strojov a nástrojov sa tu návštevníci zvezú aj pôvodným banským vláčikom a prehliadnu si dobové fotografie mapujúce baníctvo v celej tejto oblasti Barrandienu, teda aj lomov Amerika a Mořina.
Filmový a televízny divák si možno spomenie na niektoré epizódy zo seriálu “Zdivočelá země“ či filmu Bumerang, kde tunajšia šachta predstavovala neslávne známe uránové bane...
Otváracie hodiny a cenu vstupného nájdete TU.
text: Jan Chaloupka
preklad: O. Maňáková
foto: wikipedia commons: 2x Pastorius, Petr Klema - archiv
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok