ČR: České Budějovice – mesto neprávom opomínané - VIDEO

Rovnako ako mnoho ďalších uličiek, je i celé námestie lemované romantickými podlubiami. Okrem toho tu ale tiež nájdeme napríklad múzeum prvej verejnej konskej železnice v kontinentálnej Európe, ktorá viedla práve z Budějovíc do rakúskeho Linzu a dominikánsky kláštor.

Predpoveď sľubovala slniečko, a tak som do Budějovíc vyrazil na popoludňajší výlet. Z Plzne sú to vlakom dve hodiny, z Prahy je cesta bohužiaľ stále komplikovaná výstavbou železničného koridoru aj diaľnice D3, a tak cesta vlakom trvá takmer 3 hodiny, autom sa to potom pri dobrej premávke dá stihnúť za dve. Prichádzam na poludnie a zdá sa, že tento raz sa predpoveď moc nepodarila. Obloha je sivá a k slovu sa hlásia rukavice.

Svoj výlet zahajujem v novootvorenej kaviarni na námestí a musím uznať, že tak milú a prirodzenú obsluhu som dlho nestretol. A to napríklad ani v slávnych kaviarňach v Berlíne. Posilnený vynikajúcim kapučínom vyrážam do ulíc a dlho sa len tak prechádzam nádherným centrom. Celkom ma prekvapuje, že ulice sú plné ľudí, a dokonca tu ani nie som jediný turista.

České Budějovice založil kráľ Přemysl Otakar II. v roku 1256, aby posilnil kráľovskú moc v tejto časti zeme. Dlho ale patrili skôr k menej významným mestám v tejto oblasti a k skutočnému rozmachu dospeli až na začiatku 19. storočia, kedy sa sem z Písku a Tábora presídlila správa kraja a v roku 1825 bola sprevádzkovaná konská železnica do Linzu.

Leziem po celkom nebezpečných schodoch na Čiernu vežu, stavbu zo 16. storočia, ktorá stojí vedľa katedrály sv. Mikuláša iba pár krokov od námestia. V niekoľkých poschodiach je tu vidieť 7 zvonov, žiadny z nich však našťastie nezvoní. Zato sem dolieha zvuk zvonkohry z radnice, ktorá hrá melódiu jednej z juhočeských ľudoviek. Výhľad z vrchu je nádherný a za tých 30 korún a námahu mi rozhodne stojí. Viditeľnosť nie je síce ideálna, ale i tak je vidieť zámok Hluboká a v diaľke niekoľko šumavských vrcholov.

Opatrne sa vraciam späť dolu (bez jednej rany do hlavy a niekoľko zaseknutí sa s veľkým batohom to ale asi nejde) a mierim k Solnici, renesančnej stavbe s múzeom motocyklov, a bývalému dominikánskemu kláštoru. Piaristické námestie, na ktorom obidve stavby nájdete, patrí medzi moje najobľúbenejšie miesta v Budějoviciach. Asi nedokážem úplne opísať prečo, ale najsilnejšie tu na mňa dýcha mnohoročná história mesta. Ako by sa tu zastavil čas. Mimochodom kláštor a kostol Obetovania Panny Márie, ktorý k nemu patrí, boli založené v rovnakom roku ako samotné mesto.

Na pár sekúnd vylieza sľubované slnko, jesenná šeď však veľmi skoro získava svoju nadvládu späť. Nad námestím poletujú obrovské kŕdle holubov a havranov (ktoré majú v jednom z budějovických parkov veľké hniezdisko) a začína sa čím ďalej tým viac ochladzovať. Po menšom (veľmi neskorom) obede sa pomaly vraciam k Lannovej triede na stanicu a nastupujem do môjho rýchliku, ktorý napodiv prichádza z Brna úplne presne podľa cestovného poriadku.

Myslím si, že České Budějovice majú obrovský turistický potenciál, okrem historických pamiatok sa tu totiž koná veľa podujatí ,výstav, môžete navštíviť zaujímavé múzeá (spomínané Múzeum konskej železnice a Juhočeské motocyklové múzeum určite patria medzi ne) a hlavne si naplno užívať veľmi príjemnú atmosféru mesta. Podľa mojich skúseností navyše Budějovice netrpia typickým neduhom mnohých menších miest v našej zemi – môžete sa tu totiž veľmi slušne najesť za ceny zodpovedajúce kvalite, posedieť v niekoľkých krásnych kaviarňach, kde majú zároveň kvalitnú kávu a v neposlednom rade sa ubytovať ako v kvalitnom hoteli, tak aj v malých útulných rodinných penziónoch.

Text/foto/video: Matouš Vinš

Preklad: Oskár Mažgút