Čína: pohľadom novinára II. - Veľký čínsky múr

Naša pozornosť sa zdvihne iba v momente, keď zaznie meno Dalajláma. Dozvieme sa, že je to burič a narušiteľ, nepriateľ národa, ktorý nechce s pekingskými vodcami hovoriť po dobrom a tvrdošijne odmieta ich veľkolepé dobromyseľné ponuky na zmier. Vydržíme, nepýtame sa, neodporujeme, chceme totiž, aby bol čo najskôr koniec a my sme si mohli dopriať vytúžený pohľad na jeden z nových 7 divov sveta.

Za parného poludnia sa naozaj ocitáme v autobuse a po zhruba stokilometrovej jazde po diaľnici severne od Pekingu sa pred nami otvára krajina prepletená bájnym kamenným hadom. Naše okúzlenie ľahko kazí nečakaná premávka a ruch, ktorý tu panuje. Na parkoviskách na nás zo všetkých strán útočia neodbytné čínske predavačky suvenírov a tričiek s nápismi typu "Vyšplhal som sa na Čínsky múr". Prepletáme sa davmi štebotavých čínskych turistov, ktorí podľa rysov a odtieňov pleti precestovali často tisíce kilometrov, aby zdolali časť tohto monumentu.

Múr sa tiahne s drobnými odbočkami ako had od východu na západ v údajnej dĺžke necelých sedem tisíc kilometrov celou severnou Čínou a na mnohých úsekoch je dnes už prerušený alebo v rozklade. My máme tú možnosť vyšliapať si úsek v Mutianyu, ktorý patrí k jedným z najudržovanejších. Stúpame po ceste širokej niekoľko metrov, obklopení miestami až 10 metrov vysokým a 5 metrov širokým múrom, slnko neúprosne páli a my hľadáme tieň v strážnych domčekoch a rozhľadniach, ktoré múr vždy po pár desiatkach metrov delia.

Niektoré úseky sú také príkre, že by sme to už najradšej vzdali, ale pohľad na drobné čínske starenky so slnečníkom, ktoré cupitajú do kopca ľahko ako víly, nás zahanbí a my funíme a škriabeme sa ďalej k vrcholu. Môj výstup je od počiatku samá pauza. Pre čínskych výletníkov som totiž očividne väčšou atrakciou než suveníry - vlnitá blonďavá hriva ich fascinuje, rozosmieva, ukazujú na mňa, štrkajú navzájom do sebe a tí odvážnejší ma žiadajú o fotku. Najprv ja sama, potom postupne so všetkými členmi rodiny alebo skupiny a nakoniec mi do náruče podajú svoje batoľa. Bude mať originálnu pamiatku na návštevu národného monumentu.

Sme na vrchole. Podobne ako americkému prezidentovi Clintonovi v júni 1998 sa nám otvorí dych berúci pohľad do hlbokých zalesnených roklín, nad ktorými sa po vrcholkoch kopcovitej krajiny kam až oko dohliadne vinie stavba, ktorú podľa niektorých odborníkov možno vidieť voľným okom aj z vesmíru.

V duchu sa prenesiem dva a pol tisíc rokov späť. Prečo vlastne vznikol tento gigant? Ako je možné, že tu ešte stojí? Koľko tisíc životov asi padlo na najväčší výtvor planéty Zem? Ústredným motívom bolo okolo roku 750 n. l. vybudovať niekoľko jednotlivých múrov, ktoré budú chrániť tri štáty Číny: Yan, Zhao a Qin od útokov mongolských kmeňov. Až po niekoľkých stáročiach, kedy k moci nastúpila dynastia Qin, vznikla myšlienka o spojení všetkých múrov v jeden dômyselne prepracovaný, obranný celok. Dnešná podoba Veľkého čínskeho múru je z väčšej časti zásluha dynastie Ming. Za jej vlády sa uskutočnila idea stmelenia jednotlivých múrov v nedobytnú pevnosť, tiahlu hranicu, ktorá by Čínu na severe bezpečne odrezala od zvyšku sveta.

Text/foto: Andrea Fantová

Preklad: O. Maňáková