www.infoglobe.sk »
Čína: Na štúdiách - Kchun-ming: neúspech vystriedaný úspechom Čína: Na štúdiách - Kchun-ming: neúspech vystriedaný úspechom
Publikované: 29.8.2015
Hneď ďalší deň ráno sme sa vyzbrojení tučnými ryžovými plackami s výbornou náplňou po druhý raz chystali na výpravu k Bambusovému chrámu (Čchiung-ču-s'筇竹寺). Aby sme to nemali také jednoduché, obloha sa zatiahla a opäť začalo pršať. A autobus nešiel a nešiel. Nešli ani ďalšie autobusy.
Keď už sme boli riadne rozčúlení a chceli sme výpravu vzdať, prišiel autobus, ktorý mal podľa internetových diskusií ísť k chrámu. Vodič zúrivo vrtel hlavou, ale asi ho pomýlilo, že sme sa nenechali len tak z autobusu vyhodiť: „No... tak si nastúpte, zveziem vás jednu zastávku na križovatku za bratrancom.“
Aj keď ten pokyn znel vcelku zvláštne, nastúpili sme a čakali, čo sa bude diať ďalej. Na ďalšej križovatke sme skutočne zastavili. Stál tam autobus s rovnakým číslom, len menší a a o poznanie plnší. Turista ani jeden, zato miestni si nemali ani kam poskladať noše a ďalšie možné aj nemožné nádoby, s ktorými sa vracali najskôr z trhu. A dobrodružstvo začalo.
Išli sme cestou necestou. Vodič si ma posadil, čuduj sa svete, na predné sklo, inde už nebolo miesto. Išla som síce otočená chrbtom, ale zato som mohla sledovať T. a P., ako sa smejú môjmu luxusnému miestu.
Bambusový chrám leží asi dvanásť kilometrov za Kchun-mingom 昆明. Podľa legendy ho tu založili bratia z kráľovského rodu, ktorí na love spozorovali zvláštneho nosorožca. Keď ho prenasledovali do lesa, zmizol im pred očami, hneď nato však spozorovali podivných mníchov. Keď sa aj tí mnísi pred ich zrakmi rozplynuli, pochopili bratia, že v bambusovom háji stretli nadprirodzené bytosti. Na ich počesť tam nechali vybudovať chrám. Aj keď sa jedná iba o povesť, vôbec to chrámu neuberá na jeho príťažlivosti.
Za drobného mrholenia sme prechádzali jednotlivé siene chrámu a obdivovali sme päťsto sôch arhatov, ktorých podobu stvárnil slávny umelec Li Kuang-sio 黎广修. Zobrazujú bežné pocity a vlastnosti obyčajných ľudí. Hovorí sa, že keď si jedného z nich vyberiete a smerom doprava odpočítate arhatov podľa vášho veku, dôjdete k tomu z nich, ktorý zobrazuje vašu povahu.
Po prehliadke chrámu sme boli nadmieru spokojní. Konečne sme zas po dlhej dobe objavili miesto, kam nejazdia davy turistov. Dážď dotváral zvláštnu atmosféru tajomného chrámu a my sme si ani nerobili starosti s tým, o koľkej ide autobus späť do mesta. Koniec koncov, raz predsa len ísť musí...
Text a foto: Hana Bašová
Preklad: Oskár Mažgút
Súvisiace články
Publikované: 20.2.2016
Odjazd bol otázkou minút. T. a P. odlietali do Čiech, já a B. sme už mali zbalené do Vietnamu, kde nás čakalo ďalšie dobrodružstvo. Dosť bolo spomínania. T. s P. vyzerali dosť unavene – mesiac cestovania po Číne môže dať zabrať. Mnohí síce tvrdia, že kultúrny šok ich nestretol, ale Čína predsa len nie je úplne rovnaká ako Európa.
Publikované: 7.11.2015
Zdalo sa, že prebúdzať sa do horských rán naplnených príjemným oparom nás nikdy nemôže omrzieť. V našom hosteli sme spali už niekoľkú noc a pri každých raňajkách na terase pod horskými štítmi sme dumali, či sú aj miestni stále tak okúzlení.
Publikované: 31.10.2015
V maličkom domácom hosteli v blízkosti tiesňavy Tigrieho skoku (Chu-tchiao sia 虎跳峡) sme spali spánkom spravodlivých. Hneď po našom príjazde sme sa boli pozrieť na besniacu rieku Ťin-ša 金沙, ktorú v jej najužšom bode údajne preskočil tiger, a pohyb na nezvyčajne čerstvom vzduchu nás veľmi úspešne unavil. Aj tak sme však druhý deň ráno skoro vstali, aby sme si z terasy vychutnali pohľad na slnečné lúče, ktoré nesmelo postupovali ranným oparom.
Publikované: 24.10.2015
Aj keď sa zdalo, že nejaký balvan na nás cestou do hostelu skrátka spadnúť musí, vodič nás doviezol v úplnom poriadku a ešte sme zvládli visieť z okienok a fotiť okolitú krajinu, akoby to bola jediná príležitosť. Behom niekoľkých nasledujúcich dní sme však zistili, že tohto miesta sa snáď skutočne nedá nabažiť...
Publikované: 17.10.2015
Z Li-ťiangu 丽江, malého a turisticky veľmi známeho juhočínskeho mestečka, sme odchádzali vcelku radi. Trochu nás ťažilo pomyslenie, že sa do nášho hostelu budeme musieť na spiatočnej ceste vrátiť, ale rozhodli sme sa zahodiť starosti za hlavu a tešiť sa na ďalšie dobrodružstvo.
Publikované: 10.10.2015
Už v minulom článku som tak trochu začala rozprávať o jazere La-š'-chaj 拉市海, ku ktorému sme sa chceli vypraviť. Jazero sa rozkladá pri južnom úpätí Snežnej hory nefritového draka (čínsky Jü-lung süe-šan 玉龙雪山) v nadmorskej výške cez 2 400 metrov, jeho plocha činí asi 5 330 hektárov. Predtým tu viedla stará konská čajová cesta, veľmi dôležitým artiklom bol chuťovo výrazný čaj pchu-er 普洱. Dnes je jazero hniezdiskom takmer šesťdesiatich druhov vtákov – v zime sa ich tu zíde cez tridsaťtisíc. Najlepším časom na ich pozorovanie je vraj december.
Publikované: 3.10.2015
Návštevu juhočínskeho mestečka Li-ťiang 丽江 sme nezačali práve ideálne. Vďaka mojej snahe bývať „medzi miestnymi“ sme medzi nimi bývali možno až príliš. Od samotného historického centra sme boli vzdialení dobrú polhodinu jazdy autom a k nášmu hostelu nešlo ani taxi, nieto pravidelný linkový autobus. Hostiteľka bola – mierne povedané – nie príliš pohostinná a do toho všetkého pršalo, ako keby mal prísť koniec sveta.
Publikované: 26.9.2015
Nastal čas odjazdu z mestečka Ta-li 大理, kde sa nám ani po pár dňoch neprestalo páčiť. Rozlúčili sme sa s pohostinnou pani domácou, s jej ockom aj s ich obrím šteniatkom, naložili sme ruksaky na chrbát a vydali sa k zastávke autobusu.
Publikované: 12.9.2015
Ta-li 大理 je mestečko etnika Pai 白. Na prvý pohľad je zrejmý iný ráz, než je tomu pri chanských 汉 (tj. etnicky čínskych) miest. Potom, čo sme sa ubytovali, sme prechádzali uličkami okolo nášho hostelu. Nejakým zázrakom sa nám podarilo ubytovať v mieste, kde sme nestretali ani zahraničných, ani čínskych turistov – to bola naozaj príjemná zmena.
Publikované: 19.9.2015
V Ta-li 大理, mestečku ležiacom v juhočínskej provincii Jün-nan 云南, sme sa snáď každý deň nášho pobytu prebudili do chladného slnečného rána. Oproti rozpáleným uponáhľaným veľkomestám to bola príjemná zmena. Tu sme naraz získali veľa životného priestoru a nemuseli sme sa neustále uhýbať pred motorkármi, cyklistami s rôznymi nákladmi, zúrivými vodičmi áut a autobusov a ďalšími a ďalšími nástrahami.
Publikované: 5.9.2015
Po niekoľkých dňoch strávených v Kchun-mingu 昆明 nastal čas, aby sme sa z „mesta večnej jari“ vydali ďalej. Naším ďalším cieľom bolo o poznanie menšie mestečko Ta-li 大理 v juhočínskej provincii Jün-nan 云南 (rovnako ako Kchun-ming, hlavné mesto tejto provincie).
Publikované: 15.8.2015
Keď sme nasadali do autobusu, aby sme sa od dediny jün-nanských národnostných menšín (čínsky Jün-nan min-cu cchun 云南民族村) dostali bez platenia zbytočných poplatkov k jazeru Tien-čch‘ 滇池, určite sme to nemysleli zle. Len sme v tom teple mali už dosť toho, ako sa z nás hocikto snažil vymámiť peniaze pre nič za nič.
Publikované: 14.11.2015
Z nášho nevinného výletu k vodopádom sa stala moja nočná mora. Koníky stojace cez uzučkú cestičku nad hlbokým zrázom boli oproti vodopádu cez cestu ešte vlastne úplne neškodné. Akonáhle som sa dostala cez obe tieto prekážky na druhú stranu, pred očami sa mi objavil pán domáci a jeho nadšené inštrukcie, kadiaľ ísť za ďalšími vodopádmi. A pretože cesta viedla k nášmu hostelu iba jedna, musela som sa psychicky pripravovať na ďalšie a ďalšie vodopády.
Publikované: 21.11.2015
Deň odjazdu z horského raja nadišiel. Mali sme však ešte voľné dopoludnie, a tak sme sa vydali na poslednú prieskumnú prechádzku. Nesmerovali sme už nikam ďaleko, iba do susedstva.
Publikované: 6.2.2016
Keď sme sa na letisku s B. zamysleli nad všetkými predsudkami, ktorými sa zaoberajú naši českí kamaráti, uvedomili sme si, že ani tí čínski nie sú tak úplne bez skreslených predstáv o našej kultúre.
Publikované: 16.1.2016
Hodiny zostávajúce dievčatám (a vlastne aj nám) do odchodu sa dali už celkom ľahko zrátať, ale predsa sme sa rozhodli využiť ich ako sa dá a aj napriek neuveriteľnej horúčave preskúmať z Pekingu maximum.
Publikované: 1.11.2014
V jednom zo svojich predchádzajúcich článkov som sa už, aspoň málinko, zmienila o jednej z čínskych menšinových národností – o Chuejích (chuej-cu 回族). Nemohla som si vynachváliť ich kuchyňu a ich priateľské a vzdelané reakcie, keď sa dozvedeli odkiaľ pochádzam.
Publikované: 9.1.2016
Výlet na Veľký čínsky múr sme v zdraví a s úžasnými zážitkami mali za sebou a teraz nás už okrem zábavy čakali aj prípravy na odjazd. Já a B. sme mali plné ruky práce s balením. Ukázalo sa, že zbaliť rok života v Číne do jedného kufru nie je záležitosť na jedno odpoludnie. Odviedla som preto T. a P. do ich hostelu a ponechala ich osudu.
Publikované: 2.1.2016
Pokračovať z rázcestia smerom do kopca sme zvládli na jednotku. Prechádzali sme miestnou dedinkou, niektorí si nás prezerali, iní tu očividne turistov stretávali, a tak nám len zamávali na pozdrav. Keď sme došli na ďalšie rázcestie, múr sa už pred nami začínal rysovať. A na križovatke sa pre zmenu rysoval malý obchodík, ktorý čuduj sa svete ani nebol predražený, takže sme doplnili zásoby vody. A tiež cukru v podobe nanukov. Ak existuje závislosť na nanukoch, v Číne som ňou zaručene trpela.
Publikované: 12.12.2015
Z ticha chrámu skrytého v jednej z uličiek Li-ťiangu sme opäť vykročili medzi davy turistov. Väčšinu z nich tvorili Číňania, ktorí sa radostne vrhali na všakovaké pochutiny – hlohom v cukrovej poleve začínajúc a obrovskými opekanými kosťami končiac.
Publikované: 26.12.2015
Naše veľké spoločné cestovanie sa už blížilo do finišu. V ten okamih to však vyzeralo, že cestovať budeme ďalších pár týždňov – predstavte si skupinu štyroch otrhaných študentov, ktorí sedia na chodníku pri ceste a čakajú na autobus, ktorý „by mal každú chvíľu ísť“.
Publikované: 19.12.2015
Po niekoľkotýždňovom cestovaní nás čakal návrat do Pekingu. Bol to zvláštny pocit. Po pol roku strávenom v hlavnom meste nám s B. tak trochu pripadalo, že sa vraciame „domov“. Z Li-ťiangu 丽江 sme sa vlakom dopravili do Kchun-mingu 昆明, hlavného mesta provincie Jün-nan 云南, kde sme strávili ešte niekoľko dní. Letenky sme kupovali narýchlo, pretože sme stále čakali, že ešte zlacnejú, takže bol nakoniec zázrak, že sa nám ich podarilo zohnať.
Publikované: 5.12.2015
Li-ťiang 丽江, mestečko v juhočínskej provincii Jün-nan 云南, má povesť rozprávkovej zeme s čistou oblohou, sviežim vzduchom a úchvatnou krajinou. To všetko skutočne Li-ťiang spĺňa – a ešte niečo navyše. V dnešnej dobe je rajom – rajom pre turistov. Pokiaľ zaplatíte vstupné osemdesiat jüanov do historického centra, okrem neodbytných predavačov už vám nič nebráni v prieskume.
Publikované: 28.11.2015
Odjazd z tiesňavy Tigrieho skoku sme takmer zázrakom v zdraví prežili a čakal nás Li-ťiang 丽江. Po druhý raz. Musím priznať, že aj keď sme to nikto nahlas nepovedali, nijako zvlášť sme sa do tohto mesta netešili. Náš pobyt pred pár dňami nám totiž tak nejako bohato stačil. Bývali sme síce vďaka mojej vynaliezavosti hneď pri jazere La-š'-chaj 拉市海, ale rozhodne to nebola žiadna výhra. Okrem iného preto, že sme si vôbec nepozreli historické centrum, časť Li-ťiangu, kvôli ktorej sem všetci jazdia.
Publikované: 1.8.2015
Kchun-ming 昆明 nás prebudil zamračenou oblohou a ľahučkým cinkaním dažďových kvapiek na okno. Nezdalo sa, že by sa počasie chystalo umúdriť, a tak sme si obliekli pláštenky a vydali sa v ústrety dobrodružstvám.
Publikované: 11.10.2014
Už v niekoľkých článkoch som sa dostala k tej istej téme – k pitiu horúcej vody. Odmala ma desila predstava, že keď som chorá, tak musím piť horúce nápoje. Vždy som tvrdila, že je predsa omnoho jednoduchšie a chutnejšie namiešať si šťavu. A potom som odišla do Číny.
Publikované: 11.7.2015
Konečne sme sedeli v autobuse. Síce sme si museli pár jüanov priplatiť, ale zato sa nám nebývalou mierou zvýšila pravdepodobnosť, že sa dostaneme do Si-čchangu 西昌 včas, aby sme stihli ďalší nadväzujúci vlak ešte ďalej na juh.
Publikované: 11.4.2015
Som jedna z tých, ktorá si nákupy jednoducho nevie užiť. Mám väčšinou pocit, že by som čas venovaný hľadaniu niečoho, čo nakoniec aj tak často nenájdem, mohla využiť omnoho efektívnejšie. A keď sa už odhodlám a do obchodu vyrazím, potrebujem čas.
Publikované: 13.12.2014
Viem, že staré príslovie začína trošku inak, ale niekedy mi napadne, že aj táto jeho obmena má niečo do seba. Sú miesta, na ktorých mi to príde na um častejšie, a potom tiež také miesta, kde mi to napadne skoro každý deň. Ako už isto tušíte, do druhého prípadu spadá aj Čína.
Publikované: 14.2.2015
Po rozlúčke so Su-čou 苏州 nás vlak unášal ďalej do slávneho Šanghaja 上海. Šanghaj je dnes meno, ktoré sa vybaví snáď každému, ak sa spýtate na nejaké čínske mesto. Skôr to však bývala malá rybárska dedinka.
Publikované: 13.6.2015
V Si-ane 西安 nám zostával posledný deň. Na večer sme totiž mali kúpené lístky – nie do opery, ale na nočný vlak do môjho milovaného Čcheng-tu 成都.
Publikované: 14.3.2015
Ešte kým som sa vydala do Číny, na všelijakých reklamných plagátoch som si všímala podivné, väčšinou kruhovité budovy a nechápala som, prečo niekto niečo takéto vôbec staval alebo dokonca ešte stavia.
Publikované: 15.11.2014
„Ty študuješ čínštinu? To ako prečítaš ten rozsypaný čaj?“ „Čínštinu? Ťing ťing ťong?“ „A čo, už máš z tej ryže šikmé oči?“
Publikované: 16.5.2015
Peking, mesto nášho ročného študijného pobytu, neprivítal dievčatá práve najústretovejšie. Ale ani cez všetky prekážky, ktoré nám postavil do cesty, sme si nenechali skaziť náladu a povedali sme si, že sa na pamiatky, na ktoré sme sa počas prvých pár dní nedostali, pozrieme pre odletom. S prípadnými nezdarmi bolo však v našom veľkolepom bojovom cestovnom pláne počítané.
Publikované: 17.1.2015
V období Vianoc a Nového roku snáď každý aspoň na chvíľku zaspomína, aký rok prežil, ako a s kým trávil Vianoce a aké to bolo. Ani u mňa to nebolo inak a pohľad na šedivé ulice bez snehu mi pripomenul moje prvé Vianoce mimo domova. Vianoce v Čcheng-tu 成都.
Publikované: 18.10.2014
Prvé registračné úlohy boli konečne za mnou. Zriadila som si účet v čínskej banke, odovzdala som asi osem pasových fotografií a všetky ďalšie potrebné dokumenty a na izbe si vyčerpane prečítala pokyny. Po zistení, že čínska a anglická verzia sú odlišné, som sa rozhodla veriť tej pôvodnej, čiže čínskej.
Publikované: 18.4.2015
Nebolo to tak dávno, čo som sadala do lietadla smer Helsinki a premýšľala, kde strávim noc pred letom do Pekingu. Zrazu som zistila, že sa môj pobyt v Číne rýchlo blíži ku koncu. A bola to jedna z tých chvíľ, kedy som sa skrátka neubránila trochu tej nostalgii a spomínaniu.
Publikované: 18.7.2015
Stáli sme v Si-čchangu 西昌 pri okienku na výdaj vlakových lístkov a nechali si zopakovať správu o tom, že lístky si vyzdvihnúť nemôžeme, môžeme ich iba vrátiť a pokúsiť sa kúpiť iné – na vlak, ktorý neprechádza trasou, kde sa zrútil svah. Keď pani ukázala na nekonečnú radu, mali sme chuť zbaliť si svojich päť sliviek a vydať sa do našej ďalšej destinácie, Kchun-mingu 昆明, peši. Našťastie sme ešte zostali chvíľu stáť.
Publikované: 2.5.2015
Koniec júna sa niesol v znamení odchodov. Už od mája mi postupne odchádzali spolužiaci. Blížilo sa totiž skúškové obdobie a tí, ktorí nepotrebovali žiadne potvrdenia o štúdiu a urobených skúškach skrátka zbalili kufre a nasadli na lietadlo. Ďalší už do školy nechodili, pretože im prišli na návštevu príbuzní a kamaráti. Internáty postupne osireli.
Publikované: 20.12.2014
„Na konečnú? Ale čo tam budete robiť, veď tam nič nie je?“
Publikované: 20.6.2015
Náš odjazd zo Si-anu 西安 sa nezadržateľne blížil. Nezostávalo, než sa aj s batohmi presunúť mestským autobusom na vlakovú stanicu. Potiaľ to bolo celkom jednoduché...
Publikované: 21.2.2015
Po krušnom príjazde do Chang-čou 杭州 nás čakal nabitý program. Hneď z rána sme sa teda vydali na prieskum, aby sme zistili, kde to vôbec sme a ako sa dostaneme k nášmu ďalšiemu cieľu – dedinke Lung-ťing 龙井, preslávenej čajovými plantážami.
Publikované: 21.3.2015
Náš pobyt v Jün-jung-jao 云永谣 začal pomerne netradične pohrebom, ktorého sa zúčastnila valná časť miestnych – niektorí priamo v sprievode, iní ich sledovali z diaľky. Za chvíľu ale praskanie ustalo, hudba utíchla a o všetkom mohli rozprávať iba ulice plné červených papierikov po trhavinách.
Publikované: 22.11.2014
Hovorím síce iba na základe vlastnej skúsenosti a postrehov od priateľov a známych, ale mám dojem, že snáď u každého skôr či neskôr príde čas, kedy potrebuje opustiť hlučné veľkomesto a nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Publikované: 22.8.2015
Ďalší deň sme vstávali celí nadšení. Chystali sme sa totiž objaviť tajomný chrám, ktorý tak trochu pripomínal Rockford z Harryho Pottera. Na žiadnej internetovej diskusii sa totiž nezhodli ani dvaja ľudia na inštrukciách, ako sa k chrámu dostať, ale každý z nich bol presvedčený, že okrem jeho návodu žiadna iná cesta neexistuje.
Publikované: 23.5.2015
Chrám Ôsmych nesmrteľných (Pa sien an 八仙庵) je najväčší taoistický chrám v Si-ane 西安. Keď sme sa rozhodovali, na ktorú pamiatku vyrazíme najskôr, bol celkom jasnou voľbou.
Publikované: 24.1.2015
V Pekingu nebolo zle, ale čas od času sa človeku skrátka zachcelo odísť preč. Kamkoľvek. Blížili sa prázdniny okolo prvého mája a my sme už dávno zabudli, aké šialené je cestovať, keď majú voľno aj ostatní. Nutné ale podotknúť, že sme boli zase o niečo chytrejší – naučili sme sa kupovať vlakové lístky na internete.
Publikované: 25.10.2014
Určite existujú zoznamy najpoužívanejších slov, a to v každom jazyku. Učíme sa, ktoré slová používame v našej materinskej reči najviac. A väčšinou sa tomu nedivíme, skutočne sa jedná o slová, pri ktorých sa nám to zdá logické.
Publikované: 25.4.2015
...vari to nie je radostné? Už v jednom z minulých článkov som neodolala a citovala prvú vetu z Konfuciových Hovorov. Aby som bola úprimná, mala som ju na mysli veľmi často. Pred mojím odjazdom do Číny sa ma pýtal snáď každý druhý: „A to za tebou budem môcť prísť? To vieš, keď už tam budeš, tak nebudem musieť zháňať sprievodcu...“
Publikované: 25.7.2015
Tak sme konečne po všetkých tých peripetiách dorazili do Kchun-mingu 昆明, hlavného mesta juhočínskej provincie Jün-nan 云南. Moji kamaráti mi o Kchun-mingu veľa rozprávali, nie je preto divu, že som sa sem tešila.
Publikované: 27.12.2014
Aj keď som v Číne pomerne dosť precestovala, hlavným dôvodom, prečo som sem prišla, predsa len bolo štúdium čínštiny. A pretože sa ma v poslednej dobe stále viac známych aj takmer neznámych ľudí pýta, ako vlastne taká výučba v Číne vyzerá, pokúsim sa vám to aspoň trošku priblížiť.
Publikované: 27.6.2015
V Čcheng-tu 成都 sme navštívili miesta, o ktorých už tu bola reč v minulých článkoch. Ja som si užívala nostalgiu, ostatní členovia našej výpravy zasa príjemné počasie – väčšinu času jemne pršalo, takže nebolo také teplo, aké v tom čase v Čcheng-tu obyčajne býva.
Publikované: 27.9.2014
Keď som sa pred odjazdom z Čcheng-tu 成都 odhodlala k finálnemu baleniu, zistila som, že mám rozhodne viac než len svojich päť sliviek.
Publikované: 28.2.2015
Z dedinky Lung-ťing 龙井 sme sa vracali mierne rozladení. Zase nám dotieravá pani pripomenula, že sme v Číne stále turisti – a s tvárou, ktorú mám, pre veľa Číňanov turistom jednoducho navždy zostanem.
Publikované: 28.3.2015
Pri našom pátraní po tchu-lou 土楼 sme sa po chvíli snaženia dostali úplne mimo turisticky atraktívnej dediny, kde neúnavne vyhrávala hudba. Čínski turisti sa veselo fotili v najrôznejšom tradičnom aj netradičnom oblečení požičanom za nehorázne sumy. Okolo nás zrazu všetko utíchlo a my sme sa po uzučkej cestičke dostávali bližšie k miestnym kopcom.
Publikované: 29.11.2014
Dni v Pekingu veselo ubiehali. Ráno do školy, popoludní zo školy, učiť sa, porozprávať sa s kamarátmi... Každodennú rutinu sme prekladali občasnými víkendovými výletmi. Letný Peking, pravda, nebol moc kúzelný.