Čína – Koniec dobrý, všetko dobré

T. si nikdy nezvykla na neustále pľuvanie na zem, no a v dopravných prostriedkoch to bolo niečo, čo celkom spoľahlivo rozhodilo aj P. Taktiež ocenili naše rady ohľadom hľadania miesta v autobusoch, pretože veľmi rýchlo pochopili, že sadať si naproti malým deťom (hlavne chlapcom) je pomerne nebezpečné – množstvo malých detí v Číne nenosí plienky, ale iba nohavice s rázporkom. Maminky väčšinou neriešia, či ich milovaná ratolesť vykonáva potrebu na stanici, vo vlaku, na ulici alebo oproti niekomu v autobuse.

Ani ja som si nezačala namiesto žuvačiek pri pokladni v supermarkete kupovať vákuovo balené kuracie hrabáky a tiež som sa nenaučila lúpať všetko ovocie (broskyňami počínajúc a hroznom končiac). Nie nadarmo sa učia malé deti tento jazykolam: „Čch' pchu-tchao pu tchu pchu-tchao-pchi“ (吃葡萄不吐葡萄皮, doslova „jesť hrozno a nepľuvať šupku“).

Naši čínski priatelia zas naopak nikdy úplne neprijali český humor, irónia a čierny humor sú im proste dodnes úplne cudzie. Keď raz jeden z nich niečo pokazil a ja som to ironicky okomentovala „No to sa ti teda podarilo!“, tak sa zarazil a povedalo iba: „Jé, ďakujem!“. A naša čínska pani lektorka vzhliada k Járovi Cimrmanovi, pretože vynašiel toľko užitočných vecí!

Mnohé sme sa naučili. Že svet nie je čiernobiely, že každá kultúra má nielen svoje zápory, ale tiež – a to je dôležitejšie – svoje kúzla. Že ryža sa dá jesť každý deň a že je pre pokoj okolia lepšie neodhaľovať dekolt a ramená, ale sukňu môžete mať v Číne aj velikosti širšieho opasku na nohavice (nikto sa nad tým nepozastaví). Že horúca voda je liek na všetko a že slíže čínskych moslimov sú tie najlepšie slíže na svete. Že okúsané kosti sa hádžu na stôl a na alkoholickú opicu je najlepšia rozvarená ryža s nakladanou zeleninou.

Do kufra T. a P. sme naskladali toľko čínskych čajov a knižiek, že sa im tam ledva vošli ich vlastné tričká. Naposledy sme sa zasmiali niekoľkým cimrmanovským vtipom, aby sme zahnali smútok z lúčenia a s B. sme im potom mávali, dokiaľ nezmizli kdesi v hĺbke letiska.

Aj my sme za chvíľku vyrážali, no nás ešte čakali mnohé prekvapenia. Ešte niečo sme sa ale v Číne naučili – že zážitok nemusí byť príjemný, ale mal by byť intenzívny. A že napriek všetkým väčším i menším rozporom máme Čínu radi.

Text a foto: Hana Bašová

Preklad: O. Maňáková