Čína: Ako to všetko začalo – nielen znakmi je človek živý
Publikované: 10.5.2014
Dni v škole v Čheng-tu plynuli celkom pokojne. O pol deviatej sme začínali, pred obedom končili, sem tam bola aj nejaká ta voliteľná hodina odpoludnia.
Nech sme robili čokoľvek, všetky naše dni mali jednu vec spoločnú: tešenie sa na jedlo. Čínska kuchyňa, ako je známe, je totiž neuveriteľne pestrá a rôznorodá, a s‘-čchuánská kuchyňa je navyše jedna z najlepších.
A tiež jedna z najštipľavejších. Každý samozrejme vie, že s‘-čchuánske jedlo pálí. Poznáte to – papričky a tak. Aj napriek tejto znalosti dostala moja predstava o štipľavosti v Čcheng-tu nový, doposiaľ nepoznaný rozmer.
Nikdy nezabudnem na svoje prvé naozajstné čínske jedlo v ozajstnej čínskej reštaurácii. V ten deň bolo vonku horúco a vlhko (ako vlastne každý ďalší deň), vzduch sa ani nepohol, a ja som so svojou spolubývajúcou objavila zapadnutú reštauráciu, ktorej majiteľka bola nefalšovaná rodáčka z Čcheng-tu, a my sme jej tým pádom nerozumeli jediné slovo. Objednali sme, čo sme v jedálnom lístku zhruba rozlúštili, a potom sa s chuťou pustili do jedla. Nedokážem vám povedať, ako to chutilo, pretože môj jazyk čoskoro ochromili pálivé papričky a s‘-čchuánske korenie, ktoré som omylom rozhryzla a následne pocítila jeho brnivé účinky na vlastnej koži.
Tá reštaurácia sa ale onedlho stala mojou najobľúbenejšou. Prišla som na to, že keď je každé jedlo, ktoré si dáte, štipľavé, nejakým zázračným spôsobom si zvyknete. A potom sa vám otvorí nový, úžasný svet plný najrôznejších druhov zeleniny, polievok, mäsa, neuveriteľných slížov od čínskych moslimov (o tých snáď nabudúce) a konečne tiež výbornej ryže (ktorú Číňania zásadne nesolia a nedokážu pochopiť, že my áno).
Ani čínska jedáleň väčšinou nesklame. V kampuse ich zvykne bývať hneď niekoľko, každá z nich má aspoň dve poschodia a zo širokej ponuky sa človeku až točí hlava. Je len na vás, či si dáte ohromnú porciu slížov (v polievke alebo smažené), ryžu s všelijakými prílohami (rôzne druhy mäsa, tofu na niekoľko spôsobov alebo zelenina), alebo rôznorodé knedličky, či už varené v páre, smažené alebo v polievke s morskými riasami. Navyše, málokedy dáte za obrovskú porciu viac než tridsať korún (v prepočte na české koruny). Je však potrebné dodať, že špecifikom s’čchuánskej jedálne bolo to, že všetky jedlá mali rovnakú mieru štipľavosti (čo znamená, že Číňania sa počas jedenia vytrvale utierajú vreckovkami a cudzinci zas počas niekoľkotýždňového zvykania iba bezmocne slzia).
Čínske jedlo nie je kapitola sama pre seba. Je to hneď niekoľko kapitol a je ťažké rozhodnúť sa, odkiaľ začať. Musím povedať, že pre mňa bol prechod na čínsku stravu pomerne veľká zmena, a to hneď raňajkami počnúc ...ale o tom až nabudúce.
Text/foto: Hana Bašová
Súvisiace články
Publikované: 13.6.2015
V Si-ane 西安 nám zostával posledný deň. Na večer sme totiž mali kúpené lístky – nie do opery, ale na nočný vlak do môjho milovaného Čcheng-tu 成都.
Publikované: 28.2.2015
Z dedinky Lung-ťing 龙井 sme sa vracali mierne rozladení. Zase nám dotieravá pani pripomenula, že sme v Číne stále turisti – a s tvárou, ktorú mám, pre veľa Číňanov turistom jednoducho navždy zostanem.
Publikované: 21.2.2015
Po krušnom príjazde do Chang-čou 杭州 nás čakal nabitý program. Hneď z rána sme sa teda vydali na prieskum, aby sme zistili, kde to vôbec sme a ako sa dostaneme k nášmu ďalšiemu cieľu – dedinke Lung-ťing 龙井, preslávenej čajovými plantážami.
Publikované: 14.2.2015
Po rozlúčke so Su-čou 苏州 nás vlak unášal ďalej do slávneho Šanghaja 上海. Šanghaj je dnes meno, ktoré sa vybaví snáď každému, ak sa spýtate na nejaké čínske mesto. Skôr to však bývala malá rybárska dedinka.
Publikované: 7.2.2015
Keď sme sa vrátili na hostel, boli sme rozhodnutí, že vstaneme skoro ráno, vyšplháme sa na strechu a začneme deň pohľadom na ranné Su-čou 苏州. Hneď pri zvonení budíku sme sa za ten nápad začali preklínať. Ale pretože sme jeden pred druhým nechceli stratiť tvár, vyškriabali sme sa z teplých perín a zamierili na strechu.
Publikované: 31.1.2015
Po všetkých informáciách, ktoré sme od učiteľov i kamarátov o Su-čou 苏州 získali, kto by sa sem netešil! "Hore je raj, dole sú Su-čou a Chang-čou," (čínsky Šang jou tchien-tchang, sia jou Su-Chang 上有天堂,下有苏杭) znelo nám v ušiach, keď sme nasadali na zelené mestské bicykle a prepletali sa úzkymi uličkami okolo nášho hostelu.
Publikované: 24.1.2015
V Pekingu nebolo zle, ale čas od času sa človeku skrátka zachcelo odísť preč. Kamkoľvek. Blížili sa prázdniny okolo prvého mája a my sme už dávno zabudli, aké šialené je cestovať, keď majú voľno aj ostatní. Nutné ale podotknúť, že sme boli zase o niečo chytrejší – naučili sme sa kupovať vlakové lístky na internete.
Publikované: 17.1.2015
V období Vianoc a Nového roku snáď každý aspoň na chvíľku zaspomína, aký rok prežil, ako a s kým trávil Vianoce a aké to bolo. Ani u mňa to nebolo inak a pohľad na šedivé ulice bez snehu mi pripomenul moje prvé Vianoce mimo domova. Vianoce v Čcheng-tu 成都.
Publikované: 10.1.2015
S blížiacou sa jarou nás to tiahlo z Pekingu von do prírody. „Prečo nejdete do Š'-tu 十渡,“ navrhla nám jedna z našich učiteliek – kamarátok. Podľa popisu to vyzeralo krásne: vraj „Kuej-lin 桂林 severu“.
Publikované: 3.1.2015
Keď ste v Číne na štúdiách a chcete toho skúsiť ešte viac, než sa naučíte v klasických kurzoch, môžete sa poohliadnuť po voliteľných kurzoch. Väčšinou ich univerzity ponúkajú mnoho. Od najrôznejších športov cez prednášky o literatúre alebo reáliách až po kurzy kaligrafie alebo miestneho dialektu.
Publikované: 27.12.2014
Aj keď som v Číne pomerne dosť precestovala, hlavným dôvodom, prečo som sem prišla, predsa len bolo štúdium čínštiny. A pretože sa ma v poslednej dobe stále viac známych aj takmer neznámych ľudí pýta, ako vlastne taká výučba v Číne vyzerá, pokúsim sa vám to aspoň trošku priblížiť.
Publikované: 20.12.2014
„Na konečnú? Ale čo tam budete robiť, veď tam nič nie je?“
Publikované: 7.3.2015
Keď sme skoro ráno vystrčili nos do ulice, zistili sme, že to tam skutočne žije. Bager vytrvalo búral jeden z domčekov a ostatní sa čulo venovali svojej práci, ako by sa nechumelilo. Trochu namrzene sme sa snažili ochrániť svoje raňajky pred všadeprítomným prachom a rozhodnutie bolo jasné – dostať sa odtiaľto pre dnešok čo najďalej.
Publikované: 14.3.2015
Ešte kým som sa vydala do Číny, na všelijakých reklamných plagátoch som si všímala podivné, väčšinou kruhovité budovy a nechápala som, prečo niekto niečo takéto vôbec staval alebo dokonca ešte stavia.
Publikované: 6.6.2015
Terakotová armáda v Si-ane 西安 nás síce zaujala, ale rozhodne to nebola jediná téma toho dňa. Boli sme dosť možno trochu sklamaní všetkými tými ľuďmi, ktorých sme tam stretávali. Či už to boli senzáciechtiví turisti alebo ziskuchtiví obchodníci. Nehovoriac o nemalom vstupnom... Ani na dobré jedlo sme nikde v okolí nenarazili, a tak sme zjedli len niečo málo a nasadli na autobus späť do mesta.
Publikované: 30.5.2015
„To je niečo, čo musíte vidieť!“
„Určite to stojí za to!“
„Je to div sveta.“
Publikované: 23.5.2015
Chrám Ôsmych nesmrteľných (Pa sien an 八仙庵) je najväčší taoistický chrám v Si-ane 西安. Keď sme sa rozhodovali, na ktorú pamiatku vyrazíme najskôr, bol celkom jasnou voľbou.
Publikované: 16.5.2015
Peking, mesto nášho ročného študijného pobytu, neprivítal dievčatá práve najústretovejšie. Ale ani cez všetky prekážky, ktoré nám postavil do cesty, sme si nenechali skaziť náladu a povedali sme si, že sa na pamiatky, na ktoré sme sa počas prvých pár dní nedostali, pozrieme pre odletom. S prípadnými nezdarmi bolo však v našom veľkolepom bojovom cestovnom pláne počítané.
Publikované: 9.5.2015
Aj keď sme sa snažili, nepodarilo sa nám objednať úplne ideálne počasie. Smog, tak ako nepriepustná pokrievka, držal nad Pekingom teplo a snažil sa nás vyčerpávať. Ale my sme sa nedali.
Publikované: 2.5.2015
Koniec júna sa niesol v znamení odchodov. Už od mája mi postupne odchádzali spolužiaci. Blížilo sa totiž skúškové obdobie a tí, ktorí nepotrebovali žiadne potvrdenia o štúdiu a urobených skúškach skrátka zbalili kufre a nasadli na lietadlo. Ďalší už do školy nechodili, pretože im prišli na návštevu príbuzní a kamaráti. Internáty postupne osireli.
Publikované: 18.4.2015
Nebolo to tak dávno, čo som sadala do lietadla smer Helsinki a premýšľala, kde strávim noc pred letom do Pekingu. Zrazu som zistila, že sa môj pobyt v Číne rýchlo blíži ku koncu. A bola to jedna z tých chvíľ, kedy som sa skrátka neubránila trochu tej nostalgii a spomínaniu.
Publikované: 11.4.2015
Som jedna z tých, ktorá si nákupy jednoducho nevie užiť. Mám väčšinou pocit, že by som čas venovaný hľadaniu niečoho, čo nakoniec aj tak často nenájdem, mohla využiť omnoho efektívnejšie. A keď sa už odhodlám a do obchodu vyrazím, potrebujem čas.
Publikované: 4.4.2015
Náš výlet za slávnymi tchu-lou 土楼 dopadol dobre. Objavila sa tajomná dodávka, ktorá nakoniec vôbec nebola tajomná. Nasadli čínski turisti a nasadli sme aj my, pretože nám pri pokladni objektu povedali, že posledný autobus už dávno odišiel a vodič dodávky nám aj tak dá najlepšiu cenu.
Publikované: 28.3.2015
Pri našom pátraní po tchu-lou 土楼 sme sa po chvíli snaženia dostali úplne mimo turisticky atraktívnej dediny, kde neúnavne vyhrávala hudba. Čínski turisti sa veselo fotili v najrôznejšom tradičnom aj netradičnom oblečení požičanom za nehorázne sumy. Okolo nás zrazu všetko utíchlo a my sme sa po uzučkej cestičke dostávali bližšie k miestnym kopcom.
Publikované: 21.3.2015
Náš pobyt v Jün-jung-jao 云永谣 začal pomerne netradične pohrebom, ktorého sa zúčastnila valná časť miestnych – niektorí priamo v sprievode, iní ich sledovali z diaľky. Za chvíľu ale praskanie ustalo, hudba utíchla a o všetkom mohli rozprávať iba ulice plné červených papierikov po trhavinách.
Publikované: 13.12.2014
Viem, že staré príslovie začína trošku inak, ale niekedy mi napadne, že aj táto jeho obmena má niečo do seba. Sú miesta, na ktorých mi to príde na um častejšie, a potom tiež také miesta, kde mi to napadne skoro každý deň. Ako už isto tušíte, do druhého prípadu spadá aj Čína.
Publikované: 6.12.2014
Snáď každý, kto navštívil Peking a mal trochu času, zavítal aj do známeho Letného paláca (I-che-jüan 颐和园) na severozápade Pekingu. Už menej turistov však vie, že neďaleko od „nového“ Letného paláca si môžu prezrieť aj Starý letný palác (Jüan-ming-jüan 圆明园).
Publikované: 29.11.2014
Dni v Pekingu veselo ubiehali. Ráno do školy, popoludní zo školy, učiť sa, porozprávať sa s kamarátmi... Každodennú rutinu sme prekladali občasnými víkendovými výletmi. Letný Peking, pravda, nebol moc kúzelný.
Publikované: 9.8.2014
Jedného dňa sme sa so spolubývajúcou L. rozhodli, že sa vypravíme „za kultúrou“, a to vlastne doslova. Čcheng-tu 成都 je známe aj vďaka múzeu kultúry Ťin-ša 金沙 (doslova „zlatý piesok“), anglicky Jinsha Site Museum (čínsky je celý názov Ťin-ša i-č' po-wu-kuan 金沙遗址博物馆). Najjednoduchší a najlacnejší spôsob, ako sa sem dostať, je zrejme využiť jeden z mestských autobusov: priamo sem chodili autobusy 5,
Publikované: 2.8.2014
Náš pobyt v Ťiou-čaj-kou 九寨沟 sa blížil ku koncu. Posledný deň sme tak zasvätili prehliadke okolia. Kým L. sedela pri peci až do jednej hodiny a potom sa odrazu zdvihla a prehlásila, že ide do hôr, my s V. sme sa vyškriabali na najbližší kopec a užívali si pokoj, ktorý nám vo veľkomestách tak veľmi chýbal. Dokonca sme zabehli aj do dediny a nakúpili pár suvenírov, hlavne teplučké tibetské šatky.
Publikované: 26.7.2014
Budeme bývať v domčeku, ktorý si postavil jeho bratranec vlastnými rukami, rozprával nám Tibeťan Z. Opäť v nás prebudil zvedavosť a nadšenie, tak trochu ubité dlhou cestou. Okrem toho sme boli tak unavení, že by sme boli zaspali už takmer kdekoľvek. No aj tak sme akosi nemohli uveriť vlastným očiam, keď sme zastavili pred spomínanou stavbou.
Publikované: 19.7.2014
Po nejakej dobe začal byť môj život v Čcheng-tu 成都 ľahko monotónny. Každý deň síce priniesol niečo nového, ale tak nejako bolo na všetkých badať, že sa už nemôžu dočkať vytúženého voľna.
Publikované: 12.7.2014
V čínskych parkoch sa toho odohráva omnoho viac, než v českých parkoch. V minulom článku už bolo zmienené tancovanie a všemožné vystúpenia. To však zďaleka nie je všetko.
Publikované: 28.6.2014
Keď som vtedy v Amsterdame čakala na svoj let do Čcheng-tu, odvšadiaľ sa na mňa usmievali hrajúce sa pandy a pozadie tvorilo blankytne modré nebo. Nie. Nebola ani modrá obloha a neboli ani pandy v každom mestskom parku, takže dojem vytvorený plagátmi na letisku sa rýchlo rozplynul. Keď som sa ale trochu rozkukala, rozhodla som sa za pandami vyraziť a vidieť ich konečne na vlastné oči.
Publikované: 21.6.2014
Ten kto prišiel v lete do Číny, určite tuší, o čom hovorím. Vyjdete z klimatizovaného letiska a máte pocit, že pred vami niekto mávnutím kúzelného prútika otvoril saunu. Aspoň tak som sa vtedy cítila ja, keď som prišla do Čcheng-tu.
Publikované: 14.6.2014
Ak ste Číne, s najväčšou pravdepodobnosťou vás neminie ani nakupovanie v místnych supermarketoch. Nie je však supermarket ako supermarket. Sú tu obchody západného typu, a potom samozrejme aj čisto čínske supermarkety. A práve o tých si poďme niečo povedať.
Publikované: 7.6.2014
Samozrejme, že čas od času dostane človek chuť „len tak trošku zjednávať“, predovšetkým vtedy, ak nemáte momentálne nič lepšieho na práci, alebo v prípade, že sa túto kratochvíľu rozhodnete vnímať ako šport. Dokonca si myslím, že keď máte šťastie, množstvo vecí si na trhu zoženiete naozaj neuveriteľne lacno. A ešte sa pri tom aj porozprávate.
Publikované: 31.5.2014
Predtým, než sa ocitnete na nejaké obdobie v úplne cudzej krajine, si možno ani neuvedomíte, čo všetko budete musieť riešiť. Väčšinou ide o veci, ktoré sú vo vašej domovskej krajine úplne normálne, akási nemenná rutina, nad ktorou málokto premýšľa. Môžeme začať... napríklad nakupovaním. A vezmeme to priamo od podlahy, to znamená od pouličných stánkov.
Publikované: 24.5.2014
Asi tak by vyzerali prvé tri priečky zoznamu jedál, ktoré mi v Číne chýbali. Samozrejme človek po chvíli pátrania príde na to, že IKEA je od kampusu len hodinu jazdy autobusom (s pobytom v Číne sa mi veľmi zmenil náhľad na to, aká vzdialenosť je ešte považovaná za „neďaleko“) a že si môže čokoládu aj nejaký syr kúpiť, pokiaľ si chce prilepšiť.
Publikované: 16.8.2014
Vždycky sa raz za čas naša univerzita rozhodla, že nás treba kultúrne vzdelať. Alebo sa o to aspoň pokúsiť. Potom sa na nástenke objavilo oznámenie o najrôznejších výletoch. Také oznámenia sme, ako správni študenti, ktorým samozrejme išlo predovšetkým o stravu duševnú, viac či menej vnímali ako pozvanie na výlet a obrovskú hostinu, ktorá tento výlet zakončí, a to všetko samozrejme v réžii školy.
Publikované: 23.8.2014
Po prehliadke Tu-ťiang-jenu nás škola pozvala na štedrý obed. Všetci sa poctivo najedli, ale hneď potom to ľutovali, keď si uvedomili, že nás čaká ešte ďalší bod programu – Čching-čcheng-šan 青城山.
Publikované: 22.11.2014
Hovorím síce iba na základe vlastnej skúsenosti a postrehov od priateľov a známych, ale mám dojem, že snáď u každého skôr či neskôr príde čas, kedy potrebuje opustiť hlučné veľkomesto a nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Publikované: 15.11.2014
„Ty študuješ čínštinu? To ako prečítaš ten rozsypaný čaj?“ „Čínštinu? Ťing ťing ťong?“ „A čo, už máš z tej ryže šikmé oči?“
Publikované: 8.11.2014
Na úvod je možno potrebné povedať, že pochádzam z malého mesta. A veľký šok pre mňa bol už len príjazd do Prahy. Keď som vtedy nešťastne a stratene pobehovala rannou Prahou a snažila sa nájsť správnu adresu, netušila som, že si takýto zážitok ešte zopakujem. A že bude ďaleko intenzívnejší.
Publikované: 25.10.2014
Určite existujú zoznamy najpoužívanejších slov, a to v každom jazyku. Učíme sa, ktoré slová používame v našej materinskej reči najviac. A väčšinou sa tomu nedivíme, skutočne sa jedná o slová, pri ktorých sa nám to zdá logické.
Publikované: 18.10.2014
Prvé registračné úlohy boli konečne za mnou. Zriadila som si účet v čínskej banke, odovzdala som asi osem pasových fotografií a všetky ďalšie potrebné dokumenty a na izbe si vyčerpane prečítala pokyny. Po zistení, že čínska a anglická verzia sú odlišné, som sa rozhodla veriť tej pôvodnej, čiže čínskej.
Publikované: 11.10.2014
Už v niekoľkých článkoch som sa dostala k tej istej téme – k pitiu horúcej vody. Odmala ma desila predstava, že keď som chorá, tak musím piť horúce nápoje. Vždy som tvrdila, že je predsa omnoho jednoduchšie a chutnejšie namiešať si šťavu. A potom som odišla do Číny.
Publikované: 4.10.2014
Ako som si pri prieskumnom zájazde do kampusu sľúbila, tak som aj urobila. Na začiatku septembra som spoločne so všetkou svojou batožinou opäť naklusala do svojho budúceho kampusu (kampus je areál vysokej školy alebo univerzity zahŕňajúci pozemky aj budovy, čiže celé vysokoškolské mestečko).
Publikované: 27.9.2014
Keď som sa pred odjazdom z Čcheng-tu 成都 odhodlala k finálnemu baleniu, zistila som, že mám rozhodne viac než len svojich päť sliviek.
Publikované: 20.9.2014
Ďalším miestom, ktoré som pred odletom z Čcheng-tu 成都 plánovala navštíviť, bolo mestečko Luo-taj (Luo-taj čen 洛带镇). Podľa sprievodcu a nadšených kamarátov, ktorí sem už zavítali, skrátka stálo za videnie.
Publikované: 6.9.2014
Pred mojim odletom z Čcheng-tu 成都, kde som pol roku študovala, ma čakalo ešte niekoľko výletov. Jeden z nich ma zaviedol do Le-šanu, presláveného najväčšou sochou Budhu na svete.
Publikované: 30.8.2014
Na univerzite v Čcheng-tu už ubehol nejaký ten piatok a dni plynuli viac-menej rovnako, niekedy viac, niekedy menej pokojne. Ani žiadny výlet na obzoru nebol a my sme čakali, čo iného sa bude diať.
Publikované: 17.5.2014
Iný kraj, iný mrav, uvedomovala som si každý deň v Číne. Netrvalo mi to dlho. Začalo to mojím príchodom z letiska, následne ochromujúcou náložou s‘-čchuánského korenia a papričiek ochucujúcich večeru a pokračovalo to opäť jedlom – raňajkami.