Chorvátsko: Na ostrove Hvar II.

V prípade, že by ste sa rozhodli pre mierne zvýšenie adrenalínu, odporúčam vyskúšať rafting po rieke Cetina (záleží od spoločnosti, ktorú si vyberiete, od vášho veku, fyzických schopností a zdravotného stavu), prípadne absolvovať safari po ostrove na terénnom aute, ktorým sa dostanete na miesta a cesty, kam by ste sa bežným osobným autom síce dostali, ale radšej by som to neriskovala. My sme si na odporúčanie vybrali raftera, s ktorým sme sa naozaj nenudili. Miešaninou chorvátčiny, češtiny, slovenčiny a angličtiny nám povedal niečo o rieke a okolitej prírode. Náš raft bol asi jediný s počtom šesť pasažierov na člne plus jeden vedúci, čo je oveľa lepšie, ako keď je vás na rafte dvanásť a každý zaberá veslom podľa vetra, všetci sa prekrikujú a nepočujú povely vedúceho raftu. Ozaj, okrem iného sme boli asi jediný raft, ktorý bol komplet mokrý, plával v desaťstupňovej vode v jaskyni, liezol po klzkých kameňom v tme v tej istej jaskyni, a potom skákal z útesu z výšky päť a desať metrov (samozrejme, kto to nechcel skúsiť, nemusel). Verte mi, ak si nechytíte poriadne nos, tak taký výplach dutín ste ešte nezažili. Okrem toho bol bonusom sprievodný kajak, ktorého majiteľ nás počas troch hodín splavu fotil.

Odporúčanie k raftingu

Na raft si neberte nič, čo sa môže vo vode zničiť, prípadne nechcete, aby sa to namočilo. Oblečte si plavky, na nohy si obujte protišmykové topánky do vody (stačia aj úplne lacné, len aby sa vám v nich nekĺzalo), prípadne špeciálne sandále určené na vodné športy, a do raftu si zoberte fľašu s vodou. Všetky cennosti nechajte doma, alebo si ich nechajte odložiť v nepremokavom vaku, ktorý majú vedúci raftov pri sebe, prípadne si nechajte všetko v sprievodnom aute. Nakoniec sa nezabudnite natrieť krémom na opaľovanie – vodná hladina sa počas jasného počasia správa ako zrkadlo. Ešte jedna drobnosť: nezabudnite si odložiť v aute suché oblečenie a obuv na prezlečenie.

Samotný ostrov Hvar je dlhý približne 70 km a má najviac slnečných dní v roku v celom Chorvátsku. Nemá veľmi vysoké pohoria, aj keď pár strmých skalnatých brál tam nájdete. Napriek tomu, že pred pár rokmi takmer polovicu ostrova vypálil požiar, je stále veľmi malebný, vonia po levanduli, rozmaríne a iných bylinkách. Tak ako u nás rastú jablone a hrušky, tam rastú olivovníky, vinič, levanduľa a figovníky, z ktorých si môžete odtrhnúť čerstvú figu kdekoľvek na kopci počas prehliadky ostrova. Inak čerstvé figy môžete zjesť aj s kožou (to sme my nevedeli, kým nám to nepovedal sprievodca po ostrove). Čerstvé dozreté olivy sú úžasné – tvorili súčasť môjho jedla každý večer a bolo mi jedno, že boli medzi nimi aj tie čierne, ktoré inak nemám veľmi rada.

Čo sa týka levandule, budete prekvapení z políčok, na ktorých ich kedysi ľudia pestovali. Políčka sú ohradené kamennými múrikmi a sú ich tam stovky kilometrov. V prvom momente sme nechápali, čoho sú spomínané múriky pozostatkom, ale potom nám naša nevedomosť a bizarné pokusy uvažovať nad príčinami bola vysvetlená. Na poliach v nížinách ostrova sa kedysi pestovali vo veľkom olivovníky a vinič. Na levanduľu nezostávalo miesto, a tak ju ľudia začali pestovať v kopcoch. Problém, ktorý museli vyriešiť, boli kopce posiate tonami kameňov rôznych veľkostí, a tak sa rozhodli tieto kamene pozbierať. Tak vznikli kamenné múriky, ktoré ohraničovali jednotlivé levanduľové políčka.

Na niektorých miestach pri políčkach sa nachádzajú tzv. trimy – malé kamenné kopčeky, na ktorých je otvor, cez ktorý sa môžete kuknúť dovnútra. Trimy slúžili pracujúcim na poliach na oddych počas veľkých horúčav, alebo ich chránili počas dažďa. Viete si to predstaviť? Všade samá voňavá levanduľa a kamenné múriky – nádherná kombinácia. V tomto prípade nešlo o tvorbu záhradnej, resp. ostrovnej architektúry, ale o obchod. Levanduľa bola v minulosti cenená bylina, ktorá sa sušila alebo sa z nej vyrábal levanduľový olej, ktorý sa používa aj dnes ako na zdravotnícke, tak aj na kozmetické účely. Na ostrove ešte aj dnes kúpite jeho stopercentnú verziu. V súčasnosti pestuje levanduľu na ostrove len pár roľníkov a pre turistov je určená ako suvenír vo forme voňavých vreciek, sušených zväzkov alebo čistého oleja. Dôvod je prozaický – cena. Štáty ako napr. Francúzsko na jej spracovanie používajú stroje, a tým cena levandule a produktov z nej prudko klesla. Ručné spracovanie tejto bylinky prestalo mať význam. Sprievodca po ostrove sa nám zaručil, že hvarská levanduľa je aj dnes veľmi kvalitná a pritom jej stačí tak málo – slnko, kamenistá pôda a vystačí si s minimálnym množstvom vody z neba.

Návštevu ostrova odporúčam všetkým, ktorí majú radi pokoj, slnko, malebné kamenné útesy obmývané vlnami mora, a tým, ktorí radi hľadajú a objavujú čarovné miesta vytvorené prírodou. Nájdete tam lagúny s priezračnou tyrkysovou vodou, do ktorých sa dostanete len pešo po odstavení auta na ceste nad morom, objavíte opustené kamenné domy, voľne pasúce sa kone na suchých stráňach kopcov, veľký biely kríž vypínajúci sa majestátne nad ostrovom, alebo pozorovateľňu, na ktorej sa striedajú požiarnici so svojimi poľovníckymi psami, ktorí dozerajú a chránia celý ostrov pred požiarmi.

Text a foto: Terézia Strečková