Bern

O Berne sa hovorí, že je mestom, ktoré stále nosí úsmev na tvári. Švajčiarska metropola je s svojou budovou spolkového parlamentu miestom, z ktorého je riadená celá krajina. Okrem toho si však obyvatelia mesta na rieke Aare cenia aj uvoľnenejší životný štýl, ktorý tu panuje. Už Casanova sa tu nechal rozmaznávať v kúpeľoch, ruská veľkokňažná Anna Fedorovna si v Berne založila romantickú záhradu a Lenin tu usilovne spisoval svoje filozofické spisy.  

To všetko je však už minulosťou, hovoria študenti, ktorých ďaleko viac zaujíma fakt, že v Berne je možné len tak plávať v rieke. Rieka Aara preteká mestom s veľkou energiou a prináša priezračnú vodu z ľadovcov. O dôvod viac, prečo si niekedy prehliadnuť mesto aj z vody. Na skalnom výbežku vysoko nad Aarou bolo roku 1191 založené mesto, ktoré záhy obdržalo od Friedricha z rodu Hohenštaufov bohaté privilégia. Bohatlo z diaľkového obchodu a tiež z príjmov, ktoré získalo z tržného cla. Obyvatelia Bernu však neboli nadšenými obchodníkmi, ale skôr dobrými správcami a neskôr tiež vynikajúcimi politikmi a zo všetkého najviac talentovanými urbanistami. Príkladom je bernská Marktstrasse, ktorá bola už v ranom stredoveku založená v šírke 24 m, čo zodpovedá rozmerom dnešných diaľnic. V roku 1353 sa stal Bern ôsmym švajčiarskym kantónom.  

Keď v roku 1405 zničil oheň takmer celé mesto, zahájili jeho kompletnú obnovu a výstavbu nových domov z pieskovca. Vtedajší stredoveký urbanistický plán je v Berne dobre viditeľný aj dnes. O 100 rokov neskôr bolo taktiež z pieskovca znovu vybudované aj centrum mesta a všetci si rýchlo obľúbili aj široké ulice s arkádami, pod ktorými mohli prechádzať v suchu. So svojimi 6 km arkád získal Bern už v stredoveku to, čo mala väčšina metropol až v 19. storočí v podobe pasáží. Svoj najväčší rozkvet dosiahol Bern v 14. – 16. storočí. Na meranie času tu bola postavená zvonica s nádherným orlojom, ktorá tvorila stred mesta. Ku skrášleniu mesta prispeli aj studne, ktorých je dnes v Berne viac ako 100. Za zvláštne skvosty sa považuje 11 studní zdobených alegorickými postavami, ktoré pochádzajú z polovice 16. storočia.

S ideami francúzskej revolúcie do Bernu vtrhol koncom 18. storočia aj nový duch. Ľudia sa začali schádzať v kaviarňach a svoju pozornosť opäť venovali úpravám mesta. Vtedy sa fasády prispôsobili francúzskemu štýlu a interiéry boli vybavované jemnými tapetami a látkami. Francúzi však so sebou nepriniesli len jemný životní štýl, pretože po dobu piatich rokov bol Bern obsadený napoleonskými oddielmi a štátny poklad bol odvezený do Paríža. Povesti Bernu ako tajnej metropole Švajčiarska však tieto udalosti nemohli uškodiť. V roku 1848 bolo mesto oficiálne zvolené za spolkové hlavné mesto a o necelých 50 rokov neskôr tu vyrástla budova Spolkového parlamentu. Od tej doby sa osudy krajiny riadia spod impozantnej alpskej scenérie v plenárnom sále. 

Bern je vraj ako New York, len v stredovekej verzii, pretože na uliciach a námestiach sa človek ľahko zorientuje. V najkrajšej ulici Bernu, Märitgasse, stojí rada domov, ktoré pôsobia tak ucelene, že je poznať, ako stavitelia dbali na celkový dojem. V blízkosti tejto ulice sa nachádza mnoho pamätihodností, medzi ktoré patrí Einsteinov dom, radnica, sýpka, zvonica s orlojom a tiež kláštorný chrám sv. Vincenca, najkrajšia neskoro gotická bazilika vo Švajčiarsku a mnoho ďalšieho. Zvláštnosťou je bývalá štvrť kožiarov Matte, v ktorej je nespočetné množstvo malých kaviarní a divadelných scén. Bern je známy svojim pivničným divadlom, avšak ešte väčšiu slávu získali miestne hnedé medvede, ktoré sa tu od 15. storočia chovajú ako symbol mesta. Podľa legendy bol totiž medveď prvým zvieraťom, ktoré skolil zakladateľ Bernu Berchtold V. von Zähringen. Práve podľa tohto zvieraťa dostalo mesto svoje meno. Preto celý Bern oslavuje, keď sú počas veľkonočného pondelka predstavované medvedie mláďatá. Bern je však aj mestom umenia. Práve tu strávil časť svojho života aj maliar Paul Klee.

Text: Denisa Arvajová

Foto: Wikimedia Commons, Paranoid, TL, č.2, P ev, Aliman, č.2, Supermutz,                       Ch-info.ch, CeCe