Antarktída - kráľovstvo ľadu a snehu II.

Celkovo je Antarktída kontinentom s vysokou nadmorskou výškou, pretože priemerná výška povrchu nad úrovňou mora prevyšuje 2000 metrov a v strede kontinentu dosahuje 4000 metrov. Značná časť tejto výšky je v podstate stálou ľadovcovou pokrývkou pevniny. Iba 0,3 % pevniny, tzn. okolo 40 tis. km² je bez ľadu a to prevažne v západnej Antarktíde a tiež na Transantarktických vrchoch. Transantarktické pohorie, pretínajúce takmer celú pevninu, delí Antarktídu na dva diely – západnú a východnú Antarktídu. Tieto dve časti majú rôzny pôvod a dokonca geologickú štruktúru. Vo východnej časti pevniny sa nachádza vysoké plató, najväčšia vyvýšenina ľadového povrchu 4100 metrov nad úrovňou mora.

Západná časť je skupinou hornatých ostrovov spojených medzi sebou ľadom. Antarktické Andy sa nachádzajú na pacifickom pobreží, ich výška prevyšuje 4000 m. Avšak najvyšší bod kontinentu Vinson Massif na hrebeni Sentinel v pohorí Ellsworth dosahuje výšku 4892 m n. m. Okrem toho sa v západnej Antarktíde nachádza najhlbšie miesto celej pevniny – Bentleyho priekopa, ktorá je zaplnená ľadom. Jej hĺbka dosahuje 2555 metrov.

Rastlinný a živočíšny svet

Nehľadiac na to, že prakticky celý kontinent je pokrytý ľadom, vo vodách okolo neho je dostatok potravy v podobe rastlín a bezstavovcov, ktorými sa živia veľké populácie rýb, tučniakov, morských vtákov, tuleňov alebo veľrýb. Antarktické živé organizmy sa odlišujú od podobných organizmov v tropických alebo miernych vodách celým množstvom aspektov, napríklad veľkým trupom, pomalým rastom alebo malým počtom druhov. Navyše sú prekvapivo dobre prispôsobené drsnému prostrediu, v ktorom žijú. Ryby napríklad v krvi produkujú špeciálne bielkoviny, ktoré účinkujú ako prírodný prostriedok proti zamrznutiu.

Na Antarktíde je možné vidieť machy, lišajníky, huby, z bezstavovcov pomalky, vírniky alebo rôzne druhy hmyzu. V menej chladných oblastiach na severozápade kontinentu existujú miesta s trochou trávnatého porastu. Na Antarktíde je tiež mnoho jazier, v ktorých sa skrývajú neobvyklé mikroorganizmy vrátane vzácnych druhov rias, mikróbov a bičíkovcov.
Takmer 75 z 80 až 100 druhov antarktických hlbinných rýb patrí ku skupine Nototheniiformes, väčšina z nich sú pomalé s veľkými hlavami a kužeľovitými telami. Tieto ryby sa najčastejšie vyskytujú vo veľkých množstvách v pobrežných vodách.
Krakatice a chobotnice majú pre antarktický ekosystém veľký význam, pretože sú zdrojom potravy pre veľryby, tulene, tučniaky, morské vtáky a ryby. Napríklad veľryby z južnej pologule každoročne spotrebúvajú okolo 50 millióna ton krakatíc, čo predstavuje približne 75% bežného ročného lovu krakatíc na svete.

V Antarktíde nenájdete suchozemské cicavce ani sladkovodné ryby, avšak každú jar sa pobrežie Antarktídy prebúdza návratom miliónov morských vtákov. S jej príletom nastáva koniec dlhej a temnej polárnej zimy. Najskôr sa dostavia tučniaky krúžkové, ktoré absolvujú občas až 59 km než dosiahnu svoje hniezdiská. Potom z otvoreného mora prilietajú fulmare a bojovníky a väčšina z týchto druhov vtákov sa vracia na rovnaké miesta rok čo rok. Keď je to nutné, vtáci najskôr čistia miesta od snehu a potom si zriaďujú hniezda. Väčšina morských vtákov hniezdi medzi skalami.

Počet vtákov okolo skalnatého brehu a pobrežných ostrovov sa odhaduje na sto miliónov, pričom sú medzi nimi najviac zastúpené tučniaky krúžkové, ďalšie tri druhy tučniakov, niekoľko druhov fulmarov, bojovníkov, čajok a rybárov. Je zaujímavé, že tučniaky predstavujú približne 85% z celkového počtu všetkých vtákov.
Dĺžka trupu väčšiny tučniakov je 60-70 cm, ale vyskytujú sa tiež väčšie. Najväčším tučniakom je tučniak cisársky, ktorý má výšku okolo jedného metra a váhu až 41 kg. Tučniaky hniezdia v početných kolóniách s počtom okolo 80 tisíc jedincov. Väčšina vtákov si stavia hniezda z kameňov, do hniezd znáša jedno alebo dve vajcia.

Pretože na Antarktíde pokrytej ľadom a snehom nie je možné nájsť potravu, musia si ju tučniaky získavať v mori, čo im zaberá väčšinu času. Tučniaky sú však prvotriedni plavci, ktorí sa dokážu potápať do veľkej hĺbky, napríklad v prípade tučniaka cisárskeho je to až 250 metrov. Ich nohy a chvost fungujú ako kormidlo a plutvy ich poháňajú dopredu. Najbežnejšou potravou tučniakov sú drobné ryby a kryl, ktoré každý loví pre seba. 

Kryl sú malé morské kôrovce, veľké približne päť centimetrov. Kryl je hlavnou potravou pre veľryby alebo tučniaky a tiež pre rôzne druhy tuleňov. V zime sa rast rias a krylov zastavuje a na jar sa opäť zrýchľuje. V tomto období sa počas topenia ľadu dostáva do živín viac svetla a dochádza k vzniku jarného kvetu – sfarbenia vôd do zelena.

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia.org - Dave Pape, Mtpaley, Joe Mastroianni, Vincent van Zeijst, Avenue

Preklad: Zuzana Megerssová