Andamanské ostrovy I.

Panika z preplnených a hlučných ulíc indickej pevniny sa vytratila, zrazu sme necítili smog a prach, neotravovali nás neodbytní chudáci a žobrajúce deti. Všade vládol kľud a pohoda.

Dobrodružstvo na lodi

Na Andamanské ostrovy sa dá dopraviť za pár hodín letecky, ale my sme si nechceli nechať ujsť trojdňové indické dobrodružstvo – plavbu loďou. Pravý indický život sa spoznáva len v družnej tlačenici s domácimi, cestujúcimi v najnižších triedach. Čakáme na loď pred Shiping Corporation of India v prístavnom meste Chennai. Máme ešte štyri hodiny do odchodu na Andamanské ostrovy. Vonku leje, sezóna monzúnov sa ešte neskončila a všetci pasažieri čakajú vonku na daždi. Matky s deťmi, starčekovia s veľkými kuframi a početné rodiny majetných Indov, chystajúcich sa na dovolenku. Všetci sú usmiati a trpezlivo čakajú, bez známok nervozity alebo hnevu.

Do Chennai sme si prišli lodné lístky rezervovať na december s plánom prečkať sezónu dažďov niekde severnejšie. Rezervácia je možná len o tri dni a nám sa nechce ostávať v tomto špinavom meste. Tak sa náhle rozhodneme, že chceme odplávať už dnes. Loď vyplávala krátko pred zotmením so šesťhodinovým meškaním, v Indii porovnateľným k našim šiestim minútam. Pomaly sa učíme, že čas tu plynie inak, pomalšie. Človek musí bojovať za svoje miesto rovnako v autobuse ako na lodi, inak ho ostatní rozdupnú. Toto pravidlo však platí len dovtedy, pokiaľ sa dopravný prostriedok nepohne, potom sa už všetci usmievajú a začnú nadväzovať priateľské kontakty: Hi, your country? What is your job? Dve najčastejšie kladené otázky od miestnych ľudí, aby si vás zhruba vedeli zaradiť do prislúchajúcej kasty.

Lístky sme si kúpili do najlacnejšej bunk class, triedy bunkového ubytovania v najnižšej časti lode. Loď je rozdelená do šiestich poschodí. Dolné dve sú vyhradené pre bunk pasažierov. Po prvom dni sa toalety a sprchy upchajú zvyškami ryže a inými nečistotami, pre nás sa stanú nepoužiteľné, a tak si ako západní turisti môžeme tajne dopriať luxus na vyšších poschodiach lode, ktoré sú určené pre druhú triedu. Rozdiel vidím iba v menšej upchatosti tureckých záchodov, šváby mi pod nohami behajú v rovnakej intenzite.

Na treťom poschodí sa nachádza jedáleň pre druhú a tretiu triedu. Trikrát denne vám tu naložia na tanier ryžu s dhálom – pikantnou strukovinovou omáčkou, ktorá sa zdá ostrá aj pre miestnych, nám už horí každá bunka na jazyku. Ostaneme preto pri sušienkach a čaji, a občas si zájdeme do spoločenskej miestnosti pre prvú a Deluxe triedu, ktorá je útulnejšia a strava v nej aj prijateľnejšia. Trikrát denne v nej môžeme zhliadnuť indický film alebo prečítať časopisy z lodnej knižnice. Najviac času však trávime hore na palube s výhľadom na nekončiace more. Ak máme šťastie, podarí sa nám zahliadnuť lietajúce ryby alebo aj delfínov.

Port Blair

Po troch dňoch na lodi sme konečne doplávali do prístavu PortBlair, ktorý je hlavným mestom Andamanských ostrovov. Andamanské ostrovy Briti v 19 st. využívali ako trestaneckú kolóniu, pôvodne bola určená pre zločincov z pevniny, a neskôr tu boli väznení politickí disidenti – bojovníci za slobodu a nezávislosť. Mesto je špinavé, ubytovanie predražené, a je náročné nájsť voľnú izbu. Nakoniec sa nám to podarí, rýchlo vybiehame do mesta rezervovať si lodné lístky na prvý z ostrovov, a tým je Havelock. Nakúpime veci potrebné na prežitie v prírode. David si na trhu vyberá mačetu na banány a otváranie kokosových orechov, lanko a háčiky na rybárčenie, dokupujeme ďalšie suroviny na varenie a nesmieme zabudnúť na šnorchel s okuliarmi. Vyčerpaní sa ukladáme do postele, kde nás rýchlo uspí omamná vôňa zo stoky tečúcej pod naším oknom.

Havelock

Ako prvý sme sa rozhodli preskúmať ostrov Havelock. Ostrov je rozdelený na niekoľko pláží označených číslom. My sa utáborili na pláži č. 7, ktorá bola najopustenejšia. Cez deň šnorchlujeme, rybárčime, slníme sa. Večer nastupujeme na našu polhodinovú prechádzku džungľou k studničke s pitnou vodou a na večeru do miestnej dháby (lokálnej jedálne) na výbornú rybu v karí omáčke. Šliapeme späť a zaspávame s dunením mora a zvukov džungle. Po troch dňoch kvôli vyčíňajúcemu cyklónu opúšťame naše miesto a sťahujeme sa do chatky z bambusu na pláži č. 5, ktorá je trošku civilizovanejšia. Po ostrove premávajú staré rozhrkané autobusy bez okien, ktoré nám poskytujú nádherný výhľad na život ostrovanov, ryžové políčka, kokosové háje, hrajúce sa deti a pospávajúcich starcov. Všetci sú vysmiati a pokojní.

Text: Lucia Šuplatová

Foto: David Trčka

späť