Neďaleko mesta Vlorë na juhu Albánska leží na prvý pohľad nenápadný horský národný park Llogara. Pri plánovaní cesty po Albánsku som si na neho nechal len pol dňa, ale už ako som sa k nemu z diaľky blížil, som to ľutoval. Patrí totiž medzi najkrajšie miesta celej krajiny a ponúka možnosti pre nezabudnuteľné treky do hôr.
Park nájdete na severnom konci Albánskej riviéry, a aj keď jeho hranice siahajú až k moru, zdvíhajú sa v ňom hory do výšky cez dvetisíc metrov. Väčšinu plochy parku pokrýva prevažne borovicový les, pričom stromy v ňom občas vďaka takmer neustálemu silnému vetru rastú až do neuveriteľných tvarov.
Pokiaľ do parku pôjdete od juhu, čaká vás najskôr stúpanie nekonečnými serpentínami do priesmyku Llogara s nezabudnuteľnými výhľadmi na more, pláže a okolitú krajinu. Prejdete tiež okolo jedného z veľmi obľúbených miest pre paragliding.
Hore v priesmyku stojí niekoľko kaviarní a reštaurácií a o niečo nižšie smerom na sever aj hotely a drevené chatky. Práve odtiaľ môžete potom vyraziť na niekoľko skvelých trekov, či už priamo do národného parku, alebo na druhú stranu na horu Çika. Tá sa zdvíha takmer hneď od morskej hladiny až do výšky 2 044 metrov a aj na nej si môžete byť takmer istí nádhernými výhľadmi. Skoro celú ju totiž pokrývajú len skaly a malé borovice kerového vzrastu.
Naopak v parku Llogara sa vďaka inému prúdeniu vzduchu a počasiu môžete tešiť na vlahý tieň súvislého lesa a výrazne odlišnú flóru aj faunu. Môžete tu vidieť jelene, kamzíky, orly, supy alebo aj divokú mačku a vlky.
Ak zavítate na juh Albánska, určite si nechajte na národný park Llogara aspoň jeden celý deň, ideálne aj dva – západ slnka nad morom a prespanie v chatkách v priesmyku môže byť skvelým zážitkom. Len nezabudnite, že idete do hôr, veľmi rýchlo sa tu môže zmeniť počasie. Na jar a na jeseň sa dokonca môže stať, že dole na pláži budete chodiť v krátkom rukáve, ale na vrcholkoch bude snežiť, tak buďte pripravení.
Vrelo odporúčané miesto, ktoré som nesmela pri svojej návšteve oblasti Ochridského jazera v Severnom Macedónsku vynechať, leží 28 km južne od Ochridu, v blízkosti hraníc Severného Macedónska s Albánskom. Je to kláštor svätého Nauma, jedného z významných nasledovníkov a spolupracovníkov Cyrila a Metoda.
Albánsko je síce najchudobnejším štátom Európy, ale o to je bohatšie na prírodné krásy a históriu. Aj vďaka tomu je cestovný ruch v tejto krajine na vzostupe. Tak sa poďme pozrieť, čo zabudnutý kút Európy ponúka svojim návštevníkom. My sme pre svoju dovolenku zvolili Durrës, aby sme boli pri mori, ale aj na dosah prírody, horám i pamiatkam.
Po týždni sa opäť vraciame do Onufriho múzea. Na poschodí objavujeme nevšednú maľbu Posledný súd. Zaujme nás aj ikona cisára Konštantína s matkou Helenou. Takú ikonu som ešte nikdy nikde nevidela. Po prehliadke prechádzame labyrintom uličiek až k hornej pevnosti, kde je nádherná vyhliadka na horu Skodre, kam nechal diktátor Enver Hodža kyselinou vyleptať svoje meno.
Z výletu do hôr sa vraciam do betónovej Tirany. Ďalší deň plánujem cestu k jazeru Komani. Ideme smerom na mesto Shkoder, ale pred ním uhýbame po „žltej“ ceste do dedinky Komani. Následne prejdeme tunelom a nasadáme na super malú lodičku. Pripadám si, ako by som sa ocitla v inom svete. Hory všade naokolo mi pripomínajú Nórsko, ale teplo a voda zas Thajsko. No nádhera.
Nech už ste o Albánsku počuli čokoľvek, neprestane vás vábiť a odpudzovať, lákať a odradzovať. Napriek tomu som mu dala šancu a išla si vytvoriť vlastný názor na túto rozporuplnú krajinu. Plná nadšenia a očakávania som z Tirany podnikla výpravu do najbližšieho národného parku Quafstama jeepom.
Keď som sa Airbnb hostiteľa v Tirane pýtal, kam sa mám v Albánsku určite pozrieť, poslal ma do malého mestečka Përmet a priľahlého národného parku Bredhi i Hotovës na juhu krajiny. Rieka Lengarices tam totiž vyhĺbila majestátny kaňon, v ktorom navyše vyvierajú termálne pramene.
Neďaleko jazera Ohrid sa pri hranici so Severným Macedónskom rozkladá veľký národný park Shebenik-Jabllanice, jedno z najmenej obývaných a rozvinutých miest celého Albánska. Jeho vrcholky sa zdvíhajú do výšky vyše 2 200 metrov a nájdete v ňom mnoho druhov vzácnych rastlín a zvierat. Tým najznámejším je balkánsky rys. Poďme spoločne nahliadnuť do tohto jedinečného parku.
Albánsko ani zďaleka neláka len svojou históriou a panenskou prírodou. Takmer celé jej pobrežie ponúka nádherné pláže a my sa teraz pozrieme pravdepodobne na tú najkrajšiu časť, Albánsku riviéru na juhu krajiny.
Len zhruba 30 kilometrov od hlavného mesta Tirany leží pokojné prímorské mesto Durrës (slovensky Drač), o ktorom vám väčšina Albáncov povie, že tam vlastne nenájdete nič zaujímavého. Trochu aj majú pravdu, no napriek tomu sa v Drači určite zastavte. Prečo? Čaká tam na vás geniálna stredomorská kuchyňa za ešte geniálnejšie ceny.
Drsná príroda, hory, priezračne čistá rieka a majestátny hrad, ktorý stráži stredoveké mesto. Tak by sa dal v skratke popísať albánsky Berat, ktorý patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v krajine a právom sa vyníma na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Poďme sa do neho na chvíľu preniesť.
Albánsko je malá a pokojná krajina, dokonca aj jej hlavné mesto Tirana pôsobí v porovnaní s európskymi metropolami veľmi kľudným dojmom. Veď je pravda, že má len vyše 600 - tisíc obyvateľov. Ulice sú ale plné života a Tirana má svoje nezameniteľné kúzlo.
Nádherné pláže, vysoké hory, krásne národné parky, jazerá, tradičné poľnohospodárstvo či majestátne hrady. Albánsko ponúka naozaj mnoho, a pritom ho turizmus zatiaľ takmer nepobozkal. V nasledujúcom seriáli sa postupne pozrieme na niekoľko miest, ktoré rozhodne stoja za návštevu.
Dnes sa s Albánskom rozlúčime. Opäť začneme históriou, ktorá je neoddeliteľne spätá aj s miestnymi pamiatkami. Medzi najvýznamnejšími politikmi po založení Albánskej republiky v roku 1912 bol moslim Zog. Ten sa v roku 1924 stal albánskym prezidentom a o štyri roky neskôr sa vyhlásil za kráľa. Uvedomoval si totiž, že Albánsko je príliš malá krajina, aby mohla prosperovať samostatne a preto naviazal vzťah s Talianmi.
Portál Infoglobe vám s láskou a prianím všetkého najlepšieho želá tie najkrajšie veľkonočné dni.
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.
Nádherný klenot cisárskeho dedičstva, zámok Schloss Hof otvára svoju veľkolepú hlavnú sezónu 9. marca 2024. Jedinečný komplex budov s luxusne zariadenými zámockými komnatami, barokovými záhradami a rozsiahlym statkom na ploche takmer 70 hektárov, tvorí umelecký celok a pozýva na nezabudnuteľnú cestu časom.