www.infoglobe.sk » Škótsko: Cesta z ostrova Skye k podhoriu najvyššej hory vo Fort William – VIDEO
Škótsko: Cesta z ostrova Skye k podhoriu najvyššej hory vo Fort William – VIDEO
Publikované: 1.10.2019
Návšteva Škótska sa chýlila ku koncu, čakalo ma ale ešte zhruba 2000 kilometrov domov. Lenže Škótsko je nádherné, tak načo sa ponáhľať? Zastavil som teda ešte na niekoľkých miestach ostrova Skye a postupne došiel až pod najvyššiu horu krajiny Ben Nevis.
Prvú zastávku som si urobil na vyhliadke pri vodopáde Blackhill. Pozdĺž pobrežia sa tu kľukatí cesta v najhornatejšej časti ostrova Skye. Výhľady na okolité hory, údolia aj zátoky tu stoja za to a mrzelo ma, že som nemal čas vyšliapať aspoň na niektorú z okolitých hôr. O to viac, že sa práve urobilo pekne a vďaka horám tu aspoň na chvíľu nefúkal prudký vietor od otvoreného oceánu na druhej strane ostrova.
Späť na „pevninu“ som prešiel cez most v Kyle of Lochals a vydal sa v ústrety najdaždivejšej oblasti Škótska. Okolo mestečka Fort William napadne vyše 1700 mm zrážok za rok a navyše tu prší skoro každý deň. Dažďové mraky sem doslova priťahuje najvyššia hora celej Veľkej Británie – Ben Nevis. Výška 1345 metrov síce nijak neohromí, nezabúdajte ale, že sa zdvíha priamo od hladiny mora.
Keď som sa blížil k hore, obklopovali ju čierne mraky. Časť výstupu som zvládol už pri minulej návšteve, ale musel som sa napokon kvôli prudkému vetru a dažďu otočiť. Tentokrát som to ani neplánoval. Blížil sa súmrak a ďalší deň ma čakala dlhá cesta do Anglicka. Možno nabudúce, snáď konečne aspoň raz nebude pršať.
Nemohol som vynechať ani zastávku pri škótskom technickom unikáte. Vďaka sérii plavebných komôr a kanálov, ktoré prepájajú niekoľko jazier vrátane slávneho Loch Ness, sa s malou loďou dostanete z jedného pobrežia Škótska na druhé. Z Fort William až do Inverness. Na začiatku 19. storočia ušetrila táto vodná cesta lodiam niekoľko dní plavby okolo nebezpečného a často búrlivého severného pobrežia. Dnes ju používajú už len súkromné jachty a občas malé výletné lode, pôvodná sústava plavebných komôr ale stále funguje ako kedysi.
A práve neďaleko Fort William nájdete takzvané Neptúnové schody, kde musia lode prekonať veľké prevýšenie. V podstate sa plavia skutočne po vodných schodoch. Ak dorazíte počas sezóny, určite si počkajte, kým bude sústava plavebných komôr v chode. Stojí za to vidieť, čo všetko zvládli naši predkovia bez počítačov a ťažkej techniky. Navyše v drsných podmienkach Škótska.
Obdivujem ich o to viac, že ja sa vždy už po pár dňoch začnem tešiť na slnko a aspoň trochu sucha. Ale zas hneď po návrate viem, že sa do Škótska budem musieť aspoň na chvíľu vrátiť. Škótska krajina je totiž úplne nádherná.
Pri návšteve Škótska sa rozhodne nedá vynechať jeho hlavné mesto – Edinburgh. Táto prímorská metropola si rozhodne zaslúži viacdenný pobyt. Aj tak ale už dopredu počítajte s tým, že mnoho zaujímavých miest proste nestihnete.
Edinburgh je škótske mesto sálajúce atmosférou z filmov o Harrym Potterovi. Škótska whisky a história tu nesmú chýbať. Ak už budete v Edinburghu, určite nevynechajte návštevu slávnej kráľovskej jachty Britannia. Je zaujímavé vidieť, ako sa na lodi žilo nielen kráľovskej rodine. Vstupné 17 libier na osobu stojí za každú penny, navyše výklad audiosprievodcu je v českom jazyku.
Krajina tisícich hradov, drsnej vysočiny a tajomstvom opradených príbehov! Cestovateľské kino sa v stredu 16. septembra v KC Dunaj ponorí do mystickej krajiny na severe Britských ostrovov, ktorú preslávili Lochnesská príšera, James Bond, Statočné srdce či Rokfort z Harryho Pottera.
Zahalená hmlou a mystickými príbehmi! Cestovateľské kino pozýva spoznávať tajomstvá krajiny na severe Britských ostrovov, ktorú preslávili Lochnesská príšera, James Bond, Statočné srdce či Rokfort z Harryho Pottera.
Krajina tisícich hradov, drsnej vysočiny a tajomstvom opradených príbehov! Cestovateľské kino sa v KC Dunaj ponorí do mystickej krajiny na severe Britských ostrovov, ktorú preslávili Lochnesská príšera, James Bond, Statočné srdce či Rokfort z Harryho Pottera.
V spojitosti so Škótskom sa každému isto vybavia divokí obyvatelia bojujúci za nezávislosť v podstate počas celej histórie tejto nepokojnej zeme, a to či už s normandskými a vikinskými nájazdníkmi, či s anglickými a írskymi uzurpátormi. Úplne po prvý raz sa však o prienik do oblasti v tej dobe obývanej divokými kmeňmi Piktov a pokojnejších Britonov pokúsili Rimania pod vedením vojvodu zvaného Agricola. Rýchlo však zistili, že tunajšia pôda nie je dostatočne výnosná pre dlhodobý pobyt vojakov, a tak sa rozhodli sever Veľkej Británie zas opustiť a nechať novo postavené cesty, pevnosti a valy ležať úhorom.
Rokfortská stredná škola čarodejnícka sa nachádza niekde na Highlands, niet sa teda čomu diviť, že aj tunajšia krajina je doslova pretkaná odkazmi na knihy o Harrym Potterovi. Svetoznáma J. K. Rowlingová, ktorá knihy napísala, sa inšpirovala predovšetkým v uliciach Edinburghu, kde v tej dobe žila. Na každom rohu sa tu dá naraziť na nejakú nenápadnú pripomienku z kníh, či už na názvy ulíc až podivne pripomínajúce mená kľúčových postáv, alebo na miesta, kde boli samotné knihy napísané.
Krajina tisícich hradov, drsnej vysočiny a tajomstvom opradených príbehov! Škótsko je snom cestovateľov, v ktorom sa mieša všetko, po čom túžia: od mierne zvlnenej krajiny až po majestátne štíty, vetrom ošľahané ostrovy, rozľahlé jazerá, divoké severné a západné pobrežie, rozprávkové a temné hrady, príťažlivé mestá i príjemné ospalé dedinky, chalúpky, v ktorých sa kúri rašelinou, milých a pohostinných ľudí, ktorí vyvracajú povery o lakomých a šporovlivých Škótoch.
Čo ešte by ste mali v Edinburghu navštíviť? Napríklad Kráľovskú Jachtu Britannia, ktorá za viac než 40 rokov putovania prešla viac ako neuveriteľný jeden milión námorných míľ, čo sa rovná 40-tim cestám okolo sveta. Vyradená z prevádzky bola až v roku 1997 a teraz je prístupná pre verejnosť.
Referendum v Škótsku je v posledných mesiacoch častou témou vo svetových médiách. Aj keby Škóti z viac než tristo rokov dlhej únie s Anglickom nevystúpili, je takmer isté, že Londýn by škótske väzby k Anglii opäť o čosi uvoľni. Taktiež je otázkou, ako by si Škótsko ako samostatný štát viedlo a aké by bolo jeho medzinárodné postavenie.
Dnes vyrážame do centrálneho Škótska, presnejšie do národného parku Loch Lomond and The Trossachs National Park. Loch Lomond je najväčším škótskym jazerom s rozlohou 71 kilometrov štvorcových a maximálnou hĺbkou 192 metrov. Na jazere sa rozkladá vyše 30 malých ostrovčekov a my sme sa rozhodli navštíviť jeden z nich.
Opúšťame prázdninové letovisko Aviemore a vydávame sa smerom na juh. Naším cieľom je mestečko Perth, kde plánujeme stráviť poslednú škótsku noc. Čaká nás viac než dvojhodinová cesta autom.
Po prechádzke okolo jazera Loch an Eilein sa vraciame späť na rýchly obed do dedinky Aviemore a potom zas vyrážame do zasneženej škótskej prírody. Tentokrát nás čaká približne päťkilometrový okruh v lese Ellan Wood v okolí dedinky Carrbridge, ktorá sa nachádza 20 minút jazdy autom od Aviemore.
Z prekrásneho ostrova Skye sa vydávame späť na pevninu. Ideme vyše 100 míľ smerom na východ do prázdninového letoviska Aviemore, kde budeme tráviť nasledujúce dve noci.
Skoro ráno sa vydávame na prieskum nádherného škótskeho ostrova Skye. Dnes nám predpoveď počasia po prvý raz hlási celodenný dážď, čo nás na tomto krásnom mieste síce veľmi zamrzí, ale keďže tu sú prehánky naozaj veľmi časté, je ťažké výlet vhodne naplánovať.
Na cestovanie po Škótsku sme si vybrali tak trochu netradičný jesenný termín. Dlho sme zvažovali, či vyraziť aj napriek skrátenej dobe denného svetla, zime a častým dažďovým prehánkam, ale nakoniec nás krásy Škótska a akčné ceny leteniek predsa len zlákali. Medzi Prahou a Edinburghom sa lieta pravidelnou linkou, no a mesto Glasgow sa nachádza približne hodinu jazdy autom od Edinburghu. Ako prvé sme sa ale rozhodli dopoludnia zájsť najskôr o kúsok ďalej (stále však smerom na západ) a urobiť si prechádzku v regionálnom parku Clyde Muirshiel Regional Park.
Ráno sa vydávame na cestu nádhernou škótskou vysočinou (Highlands) smerom na severozápad. Cestou opäť míňame zasnežené vrcholky hôr zahalené v rannej hmle, čo nás opäť núti (rovnako ako niekoľkých ďalších turistov) občas zastaviť, aby sme si urobili peknú fotku. Tento raz mierime na miesto, kam sa z celého pobytu tešíme úplne najviac – na ostrov Skye. Cestu nám komplikuje uzávierka cesty, ktorá úplne popletie našu GPS navigáciu, trochu nás vydesí aj rýchlo ubúdajúci benzín pri neustálom naberaní kilometrov pri obchádzkach a nedostatok čerpacích staníc. No nakoniec všetko dobre dopadne a my pokračujeme ďalej v ceste.
Už v lete 2011 som sa bol v Škótsku na niekoľko dní pozrieť. Tentoraz to ale bolo iné. A možno aj trochu šialené. V tej dobe som bol čerstvo plnoletý študent, len s letenkou domov, zhruba tristo librami vo vrecku a nocľahom na prvú noc.
Po pol hodine jazdy vystupujem v Aberdour, rybárskom mestečku na pobreží zálivu Forth. Zatiaľ ešte vôbec netuším, kam by som mal ísť, a tak sa vydávam po šípkach Fife Coastal Path, asi aj preto, že vedie pozdĺž železnice (a tým zároveň aj pozdĺž pobrežia).
Prebúdza ma zima a kvapky búšiace na stenu stanu. Možno by bolo lepšie, keby nebol v kempe teplomer – jeden stupeň nad nulou moc náladu nezdvihne. Aspoň vietor sa našťastie trochu umúdril. Rýchlo balím mokrý stan a dúfam, že mi ruky úplne neumrznú.
Opäť sa prebúdzam na zimu. Tentoraz však už nie na Orknejách, ale zhruba v polovici cesty medzi mestami Inverness a Perth, kúsok od cesty A9. Ostrovy na severe som opustil už pred 19 hodinami. Vonku fúka dosť silný vietor, našťastie aspoň neprší.
Dochádza mi voda a batéria v mobile, presúvam sa preto do samotného Mallaigu – prístavného mestečka, odkiaľ odchádzajú trajekty na Skye, Rum, Uist a ďalšie menšie ostrovy. Hneď vedľa prístavu leží malá vlaková stanička s očividne dlho nepoužívanou nakladacou rampou a dvoma nástupišťami.
Našťastie sa v južnej časti Lewisu zdvíhajú kopce, ktoré potom plynule prechádzajú do Harrisu. Ostrovania navyše asi tiež potrebujú drevo, a tak si do tejto časti vysádzali menší les. Teraz ležím vo vyhriatom spacáku, v stane priviazanom k trom stromom, a počúvam nepekný zvuk kvapiek, ktoré s vytrvalosťou im vlastnou búšia do plachty.
Posledný úsek, ktorý sme chceli počas pobytu na ostrovoch absolvovať, zahŕňal východ Mainlandu a priľahlé ostrovy na južnej strane, navzájom prepojené takzvanými Churchillovými bariérami.
Pozdĺž pobrežia sme pokračovali smerom na východ. Neustále nás udivovala krásna cesta bez záplat a dier. Po Mainlande síce vedú asi len tri hlavné cesty, zato vo výbornom stave oproti situácii v našej republike.
Neďaleko dediny sa nachádzajú Yesnaby, jedny z najobdivovanejších útesov, ktoré sme si nemohli nechať ujsť. Pri pohľade zhora na trieštiace sa vlny sa človeku tajil dych. Po prehliadke okolia sme pokračovali smerom k tajuplným stojacím kameňom.
Orknejské ostrovy ležia na mohutných útesoch severne od škótskeho pobrežia. Pozostávajú z vyše 70 ostrovčekov, z ktorých je len asi 20 trvalo obývaných.
Krásy Slovenska, Trenčín región a KST Dubnica nad Váhom vás pozývajú na 59. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, ktoré sa uskutoční tradične poslednú májovú sobotu, tentokrát na Vršatských bradlách.
Objavte najkrajšie turistické miesta s trilógiou kníh Turistické Slovensko. Trojica knižných sprievodcov pozýva spoznávať prírodné zákutia, krásne scenérie, výhľady a inšpiruje pri plánovaní výletov. Vydanie unikátnej trilógie môžete teraz podporiť priamo na StartLabe.
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.