Kanárske ostrovy, Tenerife – východ slnka z vrcholu sopky Pico del Teide

Letné čítanie vám prináša:

Skoro ráno sme v meste Puerto de la Cruz nasadli na autobus a doviezli sa k dolnej stanici lanovky pod sopkou. Lanovka nás behom chvíľky vyviezla do výšky 3 555 metrov, k hornej stanici zvanej La Rambleta. Odtiaľ sme sa vydali najprv na vyhliadku na sopečný kráter Pico Viejo, potom sme sa po rovnakej trase vrátili k stanici a pokračovali v ceste k vyhliadke La Fortaleza. Prechádzali sme okolo lávových sôch v tmavých šedohnedých odtieňoch. Akoby niekto mávol prútikom a zastavil čas vo chvíli, keď sopka pred stáročiami vybuchla.

Potom sme začali klesať a otvoril sa pred nami výhľad na oceán. Onedlho sme uvideli striešku horskej chaty Refugio Altavista, v ktorej sme hodlali prespať. Toto miesto má jedinečnú atmosféru a je umiestnené v srdci národného parku (vo výške 3260 m n. m.) Počas západu slnka môžete odtiaľ sledovať obrovský kráter pradávnej sopky a tieň sopky Pico del Teide miznúci v diaľke oceánu. Pobyt v chate má svoje pevné pravidlá: môžete tu prespať maximálne jednu noc a odísť musíte najneskôr o 7.30. Miestnosť na spanie sa otvára až o 19.00, kuchynka je však prístupná už od 17.00, takže si so sebou môžete vziať jedlo na ohriatie a uvariť si čaj. O piatej ráno sme si nasadili čelovky a vypravili sa smerom na vrchol.

Na vrchole sme cítili síru a teplú paru, ktorá stúpala z kráteru. O malú chvíľku už boli vidieť prvé lúče a vychádzajúce slnko začalo postupne obliekať krajinu do farebných odtieňov. Snáď ešte fascinujúcejší pohľad bol z opačnej strany krátera, pretože na oceáne sa zjavil tieň sopky – údajne najväčší tieň na svete s dĺžkou vyše 200 km. Na vrchole sme sa nesmeli zdržať veľmi dlho, pretože podmienkou vstupu bez povolenia je, že sa človek musí vrátiť k bránke pri hornej stanici lanovky najneskôr do deviatej ráno.

Naspäť sa môžete dostať buď jednoducho lanovkou, alebo môžete zísť dole peši cez chatu Refugio Altavista a rázcestie Montaña Blanca k ceste, kde je aj zastávka autobusu. V druhom prípade si nezabudnite so sebou vziať skutočne dostatok tekutín. Tie si môžete dokúpiť v automate na chate, preto určite majte so sebou nejaké mince. Taktiež odporúčam nezabudnúť na opaľovací krém a kvôli pražiacemu slnku aj na pokrývku hlavy. Cesta dole je strmá a nám sa zdala byť takmer nekonečná. Nohy nám kĺzali po sopečnom prachu, v ktorom sme nachádzali kúsky čierneho sopečného skla – obsidiánu. Cestou je takmer neviditeľná odbočka k ľadovej jaskyni Cueva del Hielo. Okolo oblasti Montaña Blanca ležia tzv. Teidské vajcia, čo sú obrovské, až päťmetrové útvary stuhnutej lávy, ktoré vznikli pri výbuchu sopky z tečúcej lávy (obdobne ako snehové gule) alebo boli vymrštené priamo z vnútra sopky. Po celej spiatočnej trase nebol takmer žiadny tieň, len slnko, okúzľujúca príroda a vyhasnutá láva.

GPS: 28°16'20.7"N 16°38'32.2"W

Text a foto: Šárka Hylmarová

Preklad: O. Maňáková