Rím alebo prechádzka „Večným mestom"

A práve táto priazeň turistov často uberá poetickosti tohto klenotu európskej kultúry. Rím je zároveň, a dosť po právu, nazývaný mestom chaosu, ulice ktorého sú cez deň dejiskom automobilovej vojny, do ktorej zo všetkých kútov vbiehajú skupinky chodcov, čo na prvý pohľad vyzerá síce komicky, no na druhý je už táto realita dosť depresívna. To sa však dá čakať od Talianska ako krajiny a jej hlavného mesta, v ktorom sa snúbi nadpozemská krása, noblesa a elegancia so špinou, hlukom a neskutočným množstvom potulných mačiek. Nikde inde nie je možné za pár chvíľ precestovať tri tisíc rokov starú kultúrnu tradíciu Európy, takže riešiť popritom mestskú premávku človeku istotne príde ako malichernosť. Napriek tomu však odporúčam nechať auto doma a vydať sa na cestu napríklad lietadlom.

Rím núka aj mnohé dobrodružstvá a prekvapenia vyznávačom pravých talianskych kulinárskych špecialít, ktorých si v miestnych tratóriách užijete istotne rovnako ako návštev tých najslávnejších pamiatok. „Rím presahuje všetky naše predstavy“, tak označil toto mesto nemecký básnik a prozaik Johann W. Goethe a hoci mu v jeho časoch rozhodne nehrozilo zrazenie automobilom značky Fiat, istotne sa s ním dá súhlasiť.

Samotný počiatok mesta je zahalený tajomnou a známou povesťou, podľa ktorej založili toto neskôr tak mocné mesto synovia bohov Romulus a Remus, ktorí sem prišli v roku 753 pr.n.l. Skutočnosť je však iná a hoci povesť o bratoch dojčených vlčicou je nepochybne zaujímavá, stretávame sa s jej vyobrazením takmer na každom rohu, história vzniku mesta na siedmich pahorkoch je trochu menej poetická. Základná os mesta je rieka Tibera, úrodné brehy ktoré prilákali prvých roľníkov, ktorí sa tu usadili . Toto územie bolo na začiatku aj miestom sporu medzi novými prisťahovalcami a pôvodnými obyvateľmi – Etruskami. Tí dali mestu aj názov – Ruma, čo je jasný základ neskoršieho Roma. Spoločné súžitie nových prisťahovalcov a pôvodných obyvateľov nieslo okrem neustálych rozbrojov aj plody v podobe novo vznikajúcej metropoly a stavieb, ktoré je možné dodnes obdivovať. V roku 509 pr. n. l. však bola zriadená rímska republika, čo viedlo k postupnému vyháňaniu Etruskov. Pamiatky však ostali a nie hocijaké. Nakoľko toto etnikum vynikalo svojím ohromujúcim citom pre architektúru a umenie, ktorý sa neskôr preniesol aj na obdobie vlády cisárov Augusta, Nera, Traiána, Hadriána, Marka Aurélia, Júlia Cézara a mnoho ďalších krutých aj geniálnych panovníkov.

Tesne po prelome letopočtu nechal cisár Vespasianus vybudovať Koloseum, nesúce pôvodne názov Flaviovský amfiteáter, čím vznikla hlavná dominanta mesta aj celej Rímskej ríše s 50 tisíc miestami pre návštevníkov, ktorí v ňom v roku 80 n.l. videli prvé predstavenie. Pôvodný amfiteáter stojí na mieste umelého jazera v záhrade Nerónovho Zlatého domu na konci Fóra Romana, ktoré bolo v antických časoch centrom všetkého kultúrneho a politického diania. Na mieste dnešných ruín sa nachádzali mnohé trhy, chrámy, baziliky, víťazné oblúky a miesta, kde sa určovali pravidlá vtedajšej demokracie. V tom čase tiež vznikli Caralove termálne kúpele, ktoré svojimi teplými a studenými kúpeľmi, kozmetickými salónmi, knižnicami a rozsiahlymi prednáškovými sálami reprezentovali vtedajší svet luxusu a záhaľky. 

Rozhodujúci zlom v dejinách Ríma nastal v roku 391 n.l., kedy bolo dovtedy prenasledované a opovrhované kresťanstvo vyhlásené za rovnocenné a jediné oficiálne náboženstvo. Tým sa začala nová éra celého stredovekého sveta a mesta, ktoré sa tak stalo jedným z hlavných centier vzrastajúcej kresťanskej komunity. Tá sa po pádu posledného cisára ujala vlády nad mestom, ktoré však v neskoršej histórii prežilo aj neľahké obdobia biedy a úpadku, ako napr. v roku 1309, kedy sa pápežský stolec násilne presťahoval do Avignonu. Napriek tejto významnej rane sa Rím dokázal zodvihnúť, čo len dokladá jeho význam pre európsku kultúru v čase rozmachu renesancie a baroka. V tomto období tiež získalo späť svoj osobitý ráz a temperament. Proti vôli vtedajšieho pápeža si v roku 1871 vybral novozvolený kráľ Talianska za svoje sídlo práve Rím, ktorý si svoje výsadné právo hlavného mesta ponechal aj potom, čo sa v roku 1946 stalo Taliansko republikou. Za suverénny štát vyhlásili aj Vatikán, kde vládne pápež. Na súčasnom vatikánskom území vznikol už v roku 326 n.l. kresťanský chrám, rozkladajúci sa na predpokladanom mieste hrobu svätého Petra. 

Vatikánsky palác vybudovali v 6. storočí a od roku 1378 je stálym sídlom pápeža. Vatikán počas svojej histórie často menil svoju rozlohu aj kompetencie voči mestu, dnes je tu však hlavné centrum celosvetového duchovného diania, na území ktorého okrem mnohých knižníc a galérií leží aj železničná stanica a pošta. Samotnú bezpečnosť pápeža strážia príslušníci švajčiarskej gardy, malej armády, uniformy ktoré údajne navrhol sám Michelangelo, ktorý je tiež spolu s ďalšími významnými umelcami autorom výzdoby a predovšetkým stropnej maľby Sixtínskej kaplnky Apoštolského paláca – najnavštevovanejšej pamiatky celého Ríma. Odtlačok ruky renesančných majstrov však nájdete aj na mnohých iných miestach celého mesta. Hoci sú mená ako Donatello, Sandro Botticelli, Masaccio, Paolo Uccelli, Michelangelo Buonarroti či majster všetkých majstrov Leonardo da Vinci, spojené skôr s Florenciou, znaky ich tvorby nesie aj právom hrdé mesto na brehoch Tibery.       

Asi najslávnejší architekt, pôsobiaci v Ríme, bol Donato Bramante, poverený stavbou baziliky sv. Petra. Ten sa stal aj autorom pôvodného projektu, na realizácii ktorého sa okrem iných podieľal aj nezabudnuteľný maliar a architekt florentskej školy Rafael Santi.

Tí, kto chcú pravú atmosféru večného mesta skutočne pocítiť, sa nevyhnú pozornému štúdiu histórie nekonečného radu pamiatok, no verte, že to stojí za to. Naša cesta by mohla začať pri už spomenutom Colosseu, odkiaľ povedie cez Forum Romanum k ďalším architektonickým skvostom ako sú Trajánov stĺp, Via Appia Antica, atď. Našu pozornosť upúta už z diaľky mohutná kupola Pantheónu, majestátneho antického chrámu, stojaceho na barokovej Piazza della Rotonda. Dnešná podoba Pantheonu pochádza z doby cisára Hadriána, ktorý ho dal po požiari v roku 123 prestavať. Centrum chrámu tvorí ohromná aula zakrytá obrovskou polguľovitou klenbou s priemerom 43 m, na stavbu ktorej bol zrejme prvýkrát použitý betón. Okrem antických pamiatok stoja rozhodne za návštevu aj skvosty z doby renesancie, ktorá mestu priniesla nespočetne kostolov, palácov, no aj pokojných záhrad a majestátnych víl, ktoré sa dnes využívajú najmä ako galérie známych autorov talianskej histórie. Prejsť bez povšimnutia sa nedajú ani barokové stavby a iné poklady z obdobia raného novoveku, medzi ktoré patria Pizza Navona či preslávené Španielske schody. Chrbticu mesta tvorí Via del Corso (v minulosti Via Lata), hlavný bulvár prechádzajúci centrom a často nazývaný jednoducho Corso. Úplne rovná hlavná trieda je lemovaná charakteristickými úzkymi uličkami a malými námestíčkami, ktoré okrem perfektných kaviarní skrývajú aj butiky luxusných svetových značiek. Nie nadarmo udáva Rím smer svetovej módy. Ulicou, dlhou 1,5 km, môžeme prejsť od severného konca z Piazza del Popolo medzi kostolami Santa Maria dei Miracoli a Santa Maria in Montesanto až k juhu na Piazza Venezia, kde končí. Na tejto rušnej triede však nehľadajme žiadne významné pamiatky, tie však ležia v jej blízkom okolí. Niekedy len pár metrov vľavo či vpravo nájdeme miesta ako Ara Pacis, už spomenutý Pantheon, Španielske schody,  no najmä Fontánu di Trevi –  jeden zo symbolov mesta a miesto všetkých zaľúbených. Fontána je predovšetkým úžasné umelecké dielo s nádherným barokovým súsoším, vytesaným z mramoru a predstavujúcim boha morí Oceána, stojaceho na veľkej mušli, ťaženej bujnými morskými koňmi, autorom ktorého bol Niccola Salvi za prispenia Giana Lorenza Berniniho, slávneho barokového architekta, pod vedením ktorého stavbu fontány dokončili v roku 1762. A tak by sme mohli pokračovať do nekonečna. Snáď len stručným zoznamom môžem odporučiť miesta ako Circus Maximus – miesto jazdeckých dostihov, monumentálny novoklasicistický pamätník Viktora Emanuela II. – najväčšia stavba svojho druhu v Taliansku, Santa Maria Maggiore, Villa Borghese – nádherný renesančný park s prvou talianskou zoologickou záhradou (1911), kde sa nachádzajú hneď tri múzea svetového významu (Galleria Borghese s barokovým a renesančným umením a zbierkou najvydarenejších Berniniho sôch, Villa Giulia s etruským umením a Galleria Nazionale d´Arte Moderna s moderným umením). Vynechať sa nedá ani Anjelský hrad na pravom brehu Tibery – jednu z mnohých majestátnych pamiatok z čias Hadriánových…

 Základným kameňom vašej prípadnej cesty do Ríma by mala byť veľmi, veľmi pohodlná preverená obuv, ľahký turistický sprievodca a trpezlivosť. Výhoda je, že napriek množstvu pamiatok je všetko „poskladané“ na relatívne malom priestore, porovnateľnom napríklad so širším centrom Prahy, čo je v porovnaní napríklad s Parížom skutočný luxus. Avšak nenechajme sa zmiasť, svoju daň na vašej kondícii aj na tele si „Večné mesto“ právom zoberie. Nové sily potom odporúčam načerpať počas výletu vláčikom, ktorý hlavné mesto pravidelne spája s relatívne kultivovanou prímorskou plážou a letoviskom vzdialeným necelých 30 km od centra všetkého diania, kde sa môžete bez problému okúpať a pripraviť sa na ďalšie kilometre „kultúrneho maratónu“.

Základné informácie a zaujímavosti

Mesto leží v krajine nazývanej Campagna di Roma, 27 kilometrov od Tyrhenského mora.
Sedem pahorkov, na ktorých sa mesto predtým rozkladalo, sa nazývajú: Kapitol (lat. Capitolium, it. Campidoglio), Aventinus, Palatinus, Caelinus, Quirinalis, Viminalis a Esquilinus.

Priemerná výška oblasti 37 m n. m.

Rozloha 1 285 km²

Počet obyvateľov: 2 823 873 – Hustota zaľudnenia: 2 197/km²

Medzi popredné partnerské mestá patria svetové metropoly Paríž, New York, Tokio, Peking, Soul, Belehrad a mnohé ďalšie.

Najvýznamnejšie sakrálne stavby

Bazilika sv. Petra/San Pietro in Vaticano

Bazilika svätého Pavla za hradbami/San Paolo fuori le mura

Bazilika svätého Jána/San Giovanni in Laterano

Bazilika Panny Márie Väčšej či Snežnej/Santa Maria Maggiore

Sant'Andrea al Quirinale a Pantheon

Čo ochutnať:

Bravčový špíz, pasta (napríklad s omáčkou z volského chvosta)

Čo zažiť:

Feste de Noantri – na počesť Madony del Carmine sa tu koná sedemdňový pouličný festival v Trastevere – v druhej polovici júla

Trhy : Campo dei Fiori – najpestrejší a najväčší trh v Ríme

Audiencia u pápeža: Koná sa každú stredu o 10:30 (nutné nahlásiť sa dva dny vopred)

Text: Jan Chaloupka

Foto:  Wikimedia Commons, Honza Groh, č.2, č.3, Fczarnowski, Janericloebe, Maros Mraz, č.2, Karelj, č.2, č.3, č.4, č.5, č.6, č.7

späť