www.infoglobe.sk » Zaujímavé miesta » Banskoštiavnické vodné nádrže - tajchy

Banskoštiavnické vodné nádrže - tajchy

Publikované: 15.4.2010
Ak sa opýtate, čo sú to tajchy (tajch – odvodené z nemeckého slova teich – rybník), tak väčšina ľudí len pokrčí ramenami a nevie o čo sa jedná a pritom ide o unikátne diela techniky, ktoré sa rozhodlo chrániť aj medzinárodné spoločenstvo, keď v roku 1993 zapísalo Banskú Štiavnicu s jej technickými pamiatkami do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Tajchy sú umelé vodné nádrže vybudované v priebehu niekoľkých storočí v okolí Banskej Štiavnice, ktoré slúžili ako rezervoár vody, zdroj energie na poháňanie banských strojov pri ťažbe a úprave rudy. Išlo o hydrotechnické riešenie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo dovtedajšie spôsoby dobývania drahokovových rúd v regióne Banskej Štiavnice. Základom vodohospodárskej sústavy v oblasti Banskej Štiavnice, ktorá sa nachádza v perimetri (perimeter je zberné územie vodného toku) povodí prítokov Hrona a Ipľa, kde neexistujú väčšie vodné toky, je vzájomné prepojenie vodných nádrží otvorenými priekopami a vodnými štôlňami. Na zachytávanie zrážkových vôd slúžil dômyselný systém zberných jarkov, ktoré boli vedené tak, aby privádzali vodu do nádrže z plochy oveľa väčšej, než bolo samotné povodie a dokonca umožňovali prevod vody z jedného povodia do druhého. Z tajchov sa potom voda rozvádzala systémom náhonných jarkov na niekoľkonásobné použitie k banským čerpacím strojom a zariadeniam na úpravu rúd v stupách. Od začiatku 16. do konca 19. storočia bolo v regióne vybudovaných do 60 vodných nádrží, ktoré obsahovali sedem miliónov kubíkov vody. Asi 40 z nich slúžilo pre potreby banskej činnosti, ostatné potom na pohon rôznych nebaníckych zariadení alebo napríklad aj na zásobovanie obyvateľstva vodou. Dĺžka záchytných jarkov dosahovala až 72 a rozvodných a náhonných jarkov spolu až 57 kilometrov. Vďaka vode mohli štiavnické bane začať zavádzať vodnostĺpcové stroje, ktoré boli v polovici 18. storočia najhospodárnejšími motormi na svete a na celé storočie vyriešili otázku čerpania banských vôd. Banská Štiavnica v tomto období využívala najprogresívnejšiu technológiu v Európe. Vytlačila ju až para a elektrina, kedy tajchy pomaly začali strácať svoju pôvodnú funkciu.

 

 

História

Budovanie tajchov bolo úzko spojené s osobnosťou Mateja Kornela Hella (1653-1743), ktorý v rokoch 1712-1715 postavil tajch Veľká Vindšachta, prebudoval a rozšíril tajchy Evičku a Spodnú Vindšachtu a postavil 7 čerpacích zariadení na vodný pohon, s ktorými v krátkom čase vyčerpal všetku vodu z vtedy zatopených baní a umožnil nový rozvoj baníctva v tomto regióne. Rozhodujúcim pokračovateľom výstavby vodných nádrží v okolí Banskej Štiavnice bol od roku 1729 Samuel Jeden z tajchovMikovíni (1686-1750), ktorý vyprojektoval, vybudoval, opravil alebo zrekonštruoval väčšinu vodných nádrží i rozsiahly systém povrchových zberných jarkov, ako aj podzemných prepojovacích štôlní. Dotvoril tak ucelený vodohospodársky systém nádrží, ktorý definitívne vyriešil otázku energetickej základne baníctva v banskoštiavnickom rudnom revíre nie len na celý zvyšok 18. storočia, ale prevažne až do začiatku 20. storočia. Vznikla originálna vodohospodárska sústava s viac ako 50-timi nádržami,  a sústavou prívodových a náhonných jarkov, vodných štôlní a ďalších vodohospodárskych objektov. Dodnes sa zachovala asi polovica vodných nádrží i keď už s pozmenenou vodohospodárskou funkciou.

 

Súčasnosť

KlingerKeďže ide o vodné nádrže, ktoré sú tvorené zemnými hrádzami, hlavný dôraz sa dnes kladie práve na ich bezpečnosť. V rámci ich obnovy sa budujú zároveň aj nové dnové výpuste a bezpečnostné priepady, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa s vodou v nádrži dalo manipulovať a neohrozovali tak územie pod nádržou. Hlavným cieľom rekonštrukcií tajchov je zabezpečenie ich funkčnosti, no vodohospodári pritom monitorujú aj kvalitu vody v nádržiach, čo umožňuje, po strate ich pôvodnej funkcie, využiť ich potenciál aj na nové spoločensko – ekonomické aktivity. Tajchy sa tak môžu stať jedným zo základných fenoménov rozvoja (cestovného ruchu) regiónu Banská Štiavnica. Na to je však nutná dobrá koordinácia všetkých zainteresovaných zložiek pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu - od mesta Banská Štiavnica, až po jednotlivé subjekty podnikajúce v tejto oblasti.

Aj keď v súčasnosti vodné nádrže neplnia svoje pôvodné poslanie, nestratili svoj význam ani v súčasnosti. Niektoré z nich sa využívajú ako rezervoár pitnej alebo úžitkovej vody, väčšina sa najmä v letnej sezóne využíva na rekreačné účely, niektoré na športový rybolov a niektoré už nemajú žiadne konkrétne využitie. Zberné a prívodné jarky sú z väčšej miery už nefunkčné. Telesá jarkov sa v súčasnosti využívajú ako turistické značkované trasy, niektoré ako lesné alebo poľné obslužné komunikácie, lyžiarske bežecké trasy, väčšina z nich však nie je v krajine označená a mnohé z nich už nie sú v krajine ani rozpoznateľné. Napriek tomu všetky dnes existujúce vodné nádrže a vodohospodárske objekty majú pomerne veľkú vodohospodársku dôležitosť. Ich význam sa ukazuje aj v širších súvislostiach. Blahodarne ovplyvňujú klimatické podmienky prostredia, v ktorom sú integrované, priaznivo pôsobia na vzdušnú vlhkosť prostredia, zmenšujú rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou predovšetkým v lete a na jeseň a majú zmierňujúci účinok na vysušovacie vetry. Z tohto hľadiska vzrastá ich nová funkcia – funkcia rekreačných stredísk, ktoré sú nenásilne zakomponované do krajiny.

 

Text/Foto: O. Kubáčková



Diskusia k článku (0)

Názov: *
Obsah: *
Nick: *
E-mail:
Kontrolní číslo: *
* Povinná položka

Súvisiace články

Sitno - najvyšší vrch Štiavnických vrchov
Publikované: 11.3.2010
Štiavnické vrchy sú najväčšia chránená krajinná oblasť Slovenskej republiky, ktorá návštevníkov zaujme v každom ročnom období. Rozlohou sú Štiavnické vrchy najväčším vulkanickým pohorím Slovenska so zastúpením takmer všetkých fenoménov sopečného reliéfu, majú významnú biogeografickú polohu na rozhraní teplomilných panónskych a chladnomilných karpatských horských druhov flóry a fauny.

SR, región Novohrad: Fiľakovo mesto na slovensko-maďarskom pomedzí
Publikované: 24.4.2023
Dnes sa spoločne vyberieme do regiónu Novohrad. Navštívime najzaujímavejšie zákutia neveľkého mesta Fiľakovo, no a samozrejme neobídeme ani krásnu zrúcaninu stredovekého Fiľakovského hradu.

SR, Banská Štiavnica na starých pohľadniciach
Publikované: 3.1.2018
Jedno z najkrajších slovenských baníckych miest – Banská Štiavnica je unikátna nielen svojou architektúrou, históriou, ale aj neopakovateľnou atmosférou. Jej romantické uličky a malebné zákutia priam lákajú k objavovaniu sveta z čias dávno minulých.

SR: Morové stĺpy - kamenní svedkovia víťazstva nad epidémiami III. (1)
Publikované: 5.7.2020
Stredoslovenské banské mestá prekvitali vďaka ťažbe drahých kovov. Nadobudli značný majetok, čo sa podpísalo aj na ich architektúre. Obdobia poznačené morovými epidémiami priniesli na ich námestia morové stĺpy, ako symboly vďaky. Na ich výstavbe sa vôbec nešetrilo, vďaka čomu sú monumentálne. Dnes sa vydáme po mestách, v ktorých útrobách boli skryté ložiská striebra i zlata a nebáli sa prejaviť vďačnosť za ukončenie epidémie.

SR, Banská Štiavnica: starobylá kráska v lone prírody – VIDEO
Publikované: 27.6.2017
Vydajte sa prostredníctvom nášho dnešného videočlánku na spoznávanie Štiavnického regiónu, ktorého pomyselným kultúrnym, historickým a spoločenským centrom je Banská Štiavnica.

Banská Štiavnica: Haraburdy 2020 + pozvánka na Salamandrové dni
Publikované: 9.9.2020
Máte doma fúru nepotrebných vecí? Tak ich doneste na bazár Haraburdy 2020, ktorý sa uskutoční 11. a 12. septembra 2020 v banskoštiavnickom Kammerhofe - Dielničke.

Slovensko: knižná publikácia z edície Po Slovensku – Najkrajšie autotrasy
Publikované: 25.9.2013
V máji 2013 vyšla zaujímavá kniha, či skôr akýsi sprievodca pre autoturistov pod názvom Najkrajšie autotrasy, ktorá obsahuje 25 najkrajších autoturistických trás po Slovensku. Chceli by ste ju mať aj vy vo svojej knižnici? Tak čítajte ďalej, máte šancu vyhrať ju!

SR: Cesta od striebra po šperk
Publikované: 28.6.2012
Slovensko je krajina bohatá nie len na prírodné krásy, ale aj na nerastné bohatstvo ukryté v útrobách nejednej malebnej dedinky či mesta. Medzi tie najznámejšie dozaista patria banské mestá Kremnica, Banská Štiavnica či obce Špania Dolina a Hodruša - Hámre.

Štiavnické vrchy: Oprava chodníku na vrchol Sitno
Publikované: 13.4.2012
Výstup na najvyšší vrch Štiavnických vrchov Sitno by sa mal stať bezpečnejším. Z grantového programu Zelené oázy Nadácie Ekopolis získalo Združenie turizmu Banská Štiavnica na jeho opravy dve tisíc euro.

Banská Štiavnica: Mestský múr je pýchou mesta
Publikované: 12.4.2011
Banská Štiavnica patrí k najkrajším a historicky najzaujímavejším mestám Slovenska. Ešte v roku 1993 bolo jej historické jadro spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.


Súvisiaca fotogaléria

Metamorfóza ľadu – neznámy pohľad
V dnešnej fotogalérií vás zavedieme do fascinujúceho sveta ľadu. Nahliadnete na rôznorodosť, svoj...

SR, Štiavnické vrchy – zimná rozprávka
Štiavnické vrchy sú známe najmä svojou bohatou baníckou históriou a tradíciou ťažby nerastných su...

SR: Banská Štiavnica – Mesto svetového dedičstva
Nádherné historické banské mesto Banská Štiavnica je situované v kaldere vyhasnutého štiavnického...


Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

Partneri:

Aj vďaka vám sme získali certifikát:

Dôveryhodná firma 2017

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

V tejto chvíli nie je žiadna súťaž aktívna. Predchádzajúce súťaže nájdete v našom archíve súťaží.

Aktuality:

27.3.2024
Portál Infoglobe vám s láskou a prianím všetkého najlepšieho želá tie najkrajšie veľkonočné dni.
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.
20.3.2024
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.
1.3.2024
Nádherný klenot cisárskeho dedičstva, zámok Schloss Hof otvára svoju veľkolepú hlavnú sezónu 9. marca 2024. Jedinečný komplex budov s luxusne zariadenými zámockými komnatami, barokovými záhradami a rozsiahlym statkom na ploche takmer 70 hektárov, tvorí umelecký celok a pozýva na nezabudnuteľnú cestu časom.
Archív aktualit

Do osobitej pozornosti:

Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete TU

 

(vrátane výskytu koronavírusu COVID-19 či vojnového konfliktu na Ukrajine).

.

Pridajte sa a súťažte!

Každý týždeň na facebooku nová súťaž o hodnotné ceny!

Najčítanejšie články:

Mobilná aplikácia :

aplikácia Infoglobe

stiahnuť zadarmo pre Androidstiahnuť zadarmo pre iPhone 

 

Interaktívne katalógy:

Ďakujeme:

Google hodnotenie

dnes:štvrtok 28. 3. 2024
sviatok:Soňa
dnes:
štvrtok 28.3.
10 °C
zajtra:
piatok 29.3.
8 °C

TIP: Pre vaše zariadenie je k dispozícii mobilná aplikácia INFOGLOBE, stiahnuť TU.

X

TIP: Pre vaše zariadenie je k dispozícii mobilná aplikácia INFOGLOBE, stiahnuť TU.

X